Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za kalendárny rok 2009

I. Zdravotne postihnutí občania v Slovenskej republike a ich pracovnoprávna ochrana

Základné zásady Zákonníka práce, najmä Čl. 8 má osobitný vzťah k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím. Zamestnávatelia sú v zmysle tohto článku povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím (poznámka autorky: v čl. 8 je použitý starý pojem „zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou“ – t. j. Čl. 8 Základných zásad Zákonníka práce nie je v súlade s § 40 ods. 8 Zákonníka práce, ani s § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.(ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“ – ide o legislatívno-technický nedostatok, t. j. malo by dôjsť k zjednoteniu základných pojmov – k tzv. čistote právneho jazyka, terminológie) zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.

1. Zdravotne postihnutý občan – pojem

V zmysle ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z. zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona (od 1. septembra 2007) sa rozumie zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu (t. j. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. – ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Zákon o službách zamestnanosti pojem „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou“ a „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím“ vymedzil po novom,a to ako „občana so zdravotným postihnutím“.

Ide o občana, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu – t. j. podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je občan invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, (t. j. od 41 %), príp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“).

Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z..

Tieto subjekty sa považujú aj za tzv. znevýhodnených uchádzačov o zamestnaniev zmysle § 8 ods. 1 písm. h) zákona o službách zamestnanosti. Za tzv. znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. i) tohto zákona sa považujú aj občania, ktorí majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %.

2. Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím (§ 158 – § 159 Zákonníka práce)

Zamestnávateľ má v zmysle § 158 Zákonníka práce povinnosť zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím (poznámka autorky: Zákonník práce v ustanovení § 158 a 159 opätovne používa starý pojem „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou“) na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej má povinnosť vytvárať podmienky, aby mal zamestnanec možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko (bližšie pozri časť II. bod 4.).

Zamestnávateľ je povinný podľa § 159 Zákonníka práce umožniť zamestnancovi so zdravotným postihnutím (starý pojem: so zmenenou pracovnou schopnosťou) teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.

Rekvalifikácia, ktorú vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia zamestnanca so zdravotným postihnutím, sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia.

Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov.
 

II. Povinnosti zamestnávateľa v zmysle zákona o službách zamestnanosti

1. Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ má v zmysle § 63 zákona o službách zamestnanosti povinnosť pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva:

• zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,
• vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,
• viesť evidenciu týchto občanov.

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím (t. j. občana, ktorý je uznaný za invalidného občana, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou), ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Celkovým počtom zamestnancov sa rozumie priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do tohto celkového počtu zamestnancov sa zahŕňajú všetci (t. j. aj dočasní) zamestnanci bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ktorí sú v pracovnom pomere, služobnom alebo členskom pomere. Do celkového počtu zamestnancov sa však nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ zamestnáva napr. 20 zamestnancov, má povinnosť zamestnávať jedného zdravotne postihnutého občana (výpočet: 3,2 % z 20 = 0,6 – po zaokrúhlení = 1), ak zamestnáva napr. 60 zamestnancov, má povinnosť zamestnávať dvoch zdravotne postihnutých občanov (výpočet: 3,2 % z 60 = 1,92 – po zaokrúhlení = 2) a ak zamestnáva napr. 100 zamestnancov, má povinnosť zamestnávať troch zdravotne postihnutých občanov (výpočet: 3,2 % zo 100 = 3,2 – po zaokrúhlení = 3).

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

2. Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podie