Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Odstupné a jeho aplikačné súvislosti

Dátum: Rubrika: Právo pre ekonómov

Zamestnanec je slovenským právnym poriadkom považovaný za slabšiu stranu pracovnoprávneho vzťahu. Z tohto dôvodu pracovné právo podrobne reguluje právne postavenie zamestnanca a snaží sa kompenzovať jeho fakticky slabšie postavenie voči zamestnávateľovi. Jedným z nástrojov, ktorý má za cieľ zlepšiť situáciu zamestnanca pri skončení pracovného pomeru, je aj odstupné. V článku sú uvedené vybrané aplikačné súvislosti tohto právneho inštitútu v podmienkach slovenského pracovného práva.

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré sa poskytuje zamestnancovi v špecifických prípadoch skončenia pracovného pomeru. Aj keď sa odstupné nepovažuje za mzdu, má s ňou mnohé podobné rysy. Nárok na odstupné je tak napríklad vymáhateľný súdnou cestou. Ďalším podobným znakom je to, že sa musí vyplácať vo výplatnom termíne podobne ako mzda. Do tretice, základný rámec odstupného je daný v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ale nie je vylúčené, aby niektoré výhodnejšie aspekty upravovala pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva.

Výška priznaného odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca, od typu skončenia jeho pracovného pomeru a od výšky jeho priemerného mesačného zárobku. Priemerný mesačný zárobok sa vypočíta podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce ako násobok priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času. Aj keď sa odstupné nepovažuje za mzdu, z hľadiska dodržiavania výplatných termínov sa na naň hľadí, akoby bolo mzdou. Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce sa totiž má odstupné vyplatiť po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy. Zákonník práce však pripúšťa aj odlišnú úpravu výplatného termínu odchodného, ale len v prípade, že sa na tom vzájomne dohodnú zamestnávateľ aj zamestnanec.

V prípade, že by zamestnanec po skončení pracovného pomeru opäť nastúpil k tomu istému predošlému zamestnávateľovi (resp. k jeho právnemu nástupcovi) do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce povinný vrátiť celé odstupné alebo jeho pomernú časť. Rigoróznosť tohto ustanovenia je však zmiernená tým, že sa zamestnanec a zamestnávateľ môžu dohodnúť na inom riešení.

Odstupné pri výpovedi z pracovného pomeru

Výpoveď daná zamestnancovi má význam z hľadiska priznania nároku na odstupné len v prípade aplikácie konkrétnych výpovedných dôvodov. Ust. § 76 ods. 1 Zákonníka práce tak priamo odkazuje na § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce. Pod týmito výpovednými dôvodmi sa myslí zrušenie resp. premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca. Posledným dôvodom je strata dlhodobej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na jeho zdravotný stav, pričom takéto zistenie musí vyplývať z lekárskeho posudku.

Zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z uvedených dôvodov, má zo zákona nárok na odstupné minimálne v sume:

  • 1 x jeho priemerného mesačného zár
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály