Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Nový zákon o miestnych daniach (I.)

Dátum: Rubrika: Miestne dane

Dňa 1. 11. 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý upravuje dane, ktoré môže ukladať obec a VÚC a poplatok, ktorý vyberá obec.

 

Dňa 1. 11. 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), ktorý upravuje:

  • Dane, ktoré môže ukladať:
    • Obec, a to daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenia. Tieto miestne dane majú fakultatívny charakter, povinnými sa stávajú až ich zavedením vo všeobecne záväznom nariadení obce. Iba obec je oprávnená rozhodnúť, ktoré druhy miestnych daní na svojom území zavedie. Môže však uložiť iba také miestne dane, ktorých vyberanie je v obci aktuálne.
    • Vyšší územný celok; vyšší územný celok môže podľa zákona len daň z motorových vozidiel. Aj daň z motorových vozidiel patrí medzi fakultatívne dane a je potrebné zaviesť ju vo všeobecne záväznom nariadení vyššieho územného celku.  
  • Poplatok, ktorý vyberá obec. Zákon o miestnych daniach zaviedol okrem daní aj poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Poplatok má obligatórny charakter, preto ho obec nemusí zaviesť vo všeobecne záväznom nariadení. Všeobecne záväzným nariadením obec iba určí konkrétne podmienky vyberania tohto poplatku.

Zavedením miestnych daní sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace so sadzbou dane (sadzba dane určená bez obmedzenia hornou a dolnou hranicou), ako aj právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od daní. V zákone o miestnych daniach je zdôraznený význam všeobecne záväzného nariadenia obce, na základe ktorého správca dane vyberá miestne dane.
 
Všeobecne záväzné nariadenie
Ak sa obec alebo vyšší územný celok rozhodne zaviesť miestne dane, musí ich ustanoviť a určiť všetky konkrétne podmienky ich vyberania vo všeobecne záväznom nariadení obce. Zákon o miestnych daniach pri jednotlivých druhoch daní a poplatku v spoločných, ako aj prechodných ustanoveniach odkazuje vo veciach všeobecne záväzného nariadenia obce na § 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a § 8 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Podľa uvedených ustanovení môže obec a vyšší územný celok vo veciach územnej samosprávy a samosprávneho kraja vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

V tomto príspevku sa budeme zaoberať dvomi druhmi miestnych daní, a to daňou z nehnuteľností a daňou z motorových vozidiel. Na konci príspevku uvádzame aj stručný prehľad vyberania a platenia všetkých miestnych daní. K ostatným miestnym daniam sa vrátime v ďalšom čísle časopisu. Momentálne sa v parlamente pripravuje pomerne rozsiahla novela zákona o miestnych daniach. Avšak aj v
prípade, že v priebehu roka 2005 bude zákon o miestnych daniach novelizovaný, zmeny uvedené v novele nebudú mať vplyv na vyberanie a platenie miestnych daní v roku 2005, pretože podľa § 98 spoločných ustanovení zákona o miestnych daniach možno miestnu daň zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby a určiť podmienky oslobodenia iba k 1. januáru nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.



DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ


Pri dani z nehnuteľností je miestne príslušná obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Prvýkrát v zmysle zákona o miestnych daniach môže obec zaviesť daň z nehnuteľností všeobecne záväzným nariadením najskôr 1. 1. 2005. Vzhľadom na to, že ide o fakultatívnu daň, ak daň z nehnuteľností obec neuloží na základe všeobecne záväzného nariadenia, nemôže túto daň vyberať. V prípade, že obec nevydá všeobecne záväzné nariadenie k 1. 1. 2005, môže všeobecne záväzným nariadením zaviesť daň z nehnuteľností najneskôr s účinnosťou od 1. 10. 2005.
Zákon o miestnych daniach v časti Dane z nehnuteľností upravuje daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Nakoľko zákon o miestnych daniach nedefinuje pojem nehnuteľnosť, pri posúdení, či ide o nehnuteľnosť je potrebné vychádzať z Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Na účely tohto zákona za nehnuteľnosti sa považujú aj byty.
 


Daň z pozemkov

Daňovník dane z pozemkov
Na vyrubenie dane z pozemkov je rozhodujúce určenie daňovníka. Podľa uvedeného ustanovenia daňovníkom je vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností, ktorý nadobudol vlastnícke práva k pozemku napr. dedením, darovaním, kúpou, vydržaním, dražbou, vyvlastnením a pod. Vlastnícky vzťah k pozemku vlastník preukáže výpisom z listu vlastníctva alebo evidencie nehnuteľností.

Daňovníkom dane môže byť aj s
právca pozemku, ktorý jevo vlastníctve štátu (napr. rozpočtové alebo príspevkové organizácie, štátny podnik), vo vlastníctve obce (napr. obecný podnik, rozpočtové organizácie zriadené obcou) a vo vlastníctve vyššieho územného celku (napr. rozpočtové alebo príspevkové organizácie).

Osobitne je upravený daňovník, ak ide o náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného PO a pridelené na obhospodarovanie
FO alebo PO podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Pozemky sa z pôdneho fondu vyčleňujú na základe žiadosti vlastníkov alebo oprávnených osôb.

Zákon o miestnych daniach za daňovníka dane (pred vlastníkom alebo správcom pozemku) určuje nájomcu v dvoch prípadoch. V prvom prípade je
nájomca daňovníkom, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov, pričom nájomný vzťah musí byť zapísaný v katastri nehnuteľností. Ak ide o prenájom pozemkov na čas kratší ako päť rokov, nájomný vzťah nepodlieha zápisu do katastra nehnuteľností a nájomca nie je daňovníkom dane z pozemkov. V druhom prípade nájomca sa stáva daňovníkom pri pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré fond ďalej prenajíma na základe nájomnej zmluvy FO alebo PO, pričom v tomto prípade na daňové účely dĺžka nájmu nie je rozhodujúca.

Ak nie je možné určiť daňovníka napr. z dôvodu nevysporiadaných vlastníckych vzťahov a pozemky nie sú ani v nájomnom vzťahu, daňovníkom dane je
FO alebo PO, ktorá pozemky skutočne užíva.

Ak pozemok vlastní niekoľko spoluvlastníkov, daňovníkom dane je každý
spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Zákon umožňuje, aby sa spoluvlastníci dohodli a určili si daňovníka dane z pozemkov. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, predložia správcovi dane písomnú dohodu spolu s daňovým priznaním. Správca dane v takomto prípade vyrubí daň iba tomu daňovníkovi, ktorý podal daňové priznanie. V prípade, že tento daňovník daň v lehote splatnosti nezaplatí, ostatní spoluvlastníci pozemku ručia za daň iba do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, daňovníkom dane je každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.

Predmet dane z pozemkov

Predmet dane pri dani z pozemkov je upravený v súlade s § 9 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Výnimku tvorí lesný pozemok, na ktorom sú hospodárske lesy a stavebný pozemok, ktorý je na účely zákona osobitne vymedzený. Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny predmetu dane sa vychádza zo zaradenia v katastri nehnuteľností.


Stavebný pozemok –
Na určenie stavebného pozemku je rozhodujúce právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby (napr. pri stavbe bytového domu, administratívnej budovy). Pozemky, ktoré sú v rozhodnutí uvedené, považujú sa za stavebné pozemky až do vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Za stavebné pozemky sa považujú aj pozemky, na ktoré sa nevydá rozhodnutie o umiestnení stavby, ale v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) právoplatné stavebné povolenie vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní (napr. pri drobnej stavbe, garáži). Aj tieto pozemky sa považujú za stavebné pozemky až do vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Ak rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní je vydané v priebehu zdaňovacieho obdobia, pozemky uvedené v týchto rozhodnutiach sa považujú za stavebné pozemky až od 1. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia.


Lesný pozemok –
V prípade lesných pozemkov nie je možné postupovať podľa evidencie v katastri nehnuteľností, pretože kataster nehnuteľností neeviduje hospodárske lesy. Ako druh pozemku eviduje lesný pozemok, ktorý sa podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov člení na hospodárske lesy, lesy osobitného určenia a ochranné lesy. Predmetom dane z pozemkov sú iba lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy. Za hospodárske lesy sa považujú také lesy, ktorých hlavným poslaním je produkcia drevnej hmoty pri zabezpečovaní ostatných funkcií lesa. Na zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci lesný hospodársky plán.

Základ dane z pozemkov

Zákon o miestnych daniach upravuje základ dane rôzne pri jednotlivých druhoch pozemkov. Súčasne ponecháva v právomoci správcu dane, aby určil inú hodnotu pozemkov, ako je uvedená v § 7 ods. 1 a 3 v zákone o miestnych daniach, a to v celej obci alebo v jej jednotlivej časti. Ak správca dane využije svoju právomoc a určí inú hodnotu pozemku pri výpočte základu dane, musí byť táto hodnota pozemku upravená vo všeobecne záväznom nariadení s účinnosťou k 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia. Výnimku tvoria pozemky funkčne spojené s jadrovým zariadením, pri ktorých správca dane nemôže určiť inú hodnotu pozemku, ale musí použiť vždy hodnotu pozemku určenú zákonom.


Základ dane z pozemkov, ktorý sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol, pri jednotlivých druhoch pozemkov sa určí takto:
  • Základ dane z pozemkov pre ornú pôdu, chmeľnicu, vinicu, ovocné sady a trvalé trávne porasty sa určí ako súčin hodnoty pôdy v slovenských korunách na 1m2 v uvedenej v prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach a výmery pozemku v m2.

Príklad č. 1:

FO vlastní v katastrálnom území obce Gajary pozemky zapísané v katastri nehnuteľností ako trvalý trávny porast o výmere 4 500 m2. Hodnota trvalého trávneho porastu pre katastrálne územie Gajary je uvedená v prílohe č. 1 vo výške 13,89 Sk/m2. Základ dane z pozemkov sa podľa zákona o miestnych daniach  určí takto:


ZD = HP x P


kde:
ZD – základ dane,
P   – výmera trvalých trávnych porastov,
HP – hodnota pôdy podľa prílohy č. 1 zákona o miestnych daniach.
 
ZD = 13,89 Sk/m2 x 4 500 m2 = 62 505 Sk.

Ak hodnotu trvalých trávnych porastov určí správca dane vo všeobecne záväznom nariadení napr. vo výške 10 Sk/m2, základ dane z pozemkov podľa všeobecne záväzného nariadenia sa určí takto:

ZD = 10 Sk/m2 x 4 500 m2 = 45 000 Sk.
 
  • Základom dane z pozemkov pre lesné pozemky a rybníky s chovom rýb sa určí ako súčin hodnoty pozemku za 1 m2 podľa osobitného predpisu a výmery pozemku v m2. Osobitným predpisom je vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
  • Základom dane z pozemkov, ako sú záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky a ostatné plochy je súčin hodnoty pozemku za 1 m2 podľa prílohy č. 2 zákona o miestnych daniach a výmery pozemku v m2.
  • Hodnota pozemku podľa prílohy sa určuje v závislosti od počtu obyvateľov v obci.

Sadzba dane z pozemkov

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sadzba dane je určená jednotne pre všetky druhy pozemku, ktoré sú vymedzené v predmete dane vo výške 0,25 % zo základu dane. Aj v časti sadzby dane správca dane môže podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivých častiach znížiť alebo zvýšiť ročnú sadzbu dane, prípadne určiť sadzby dane pre jednotlivé druhy pozemkov, ako aj pre jednotlivé katastrálne územia vo všeobecne záväznom nariadení s účinnosťou od 1. 1. príslušného zdaňovacieho obdobia.


Príklad č. 2:

Som vlastníkom trvalého trávneho porastu v katastrálnom území Gajary vo výmere 4 500 m2. Akú daň zaplatím správcovi dane po 1. 1. 2005, ak správca dane neurčil sadzbu dane vo všeobecne záväznom nariadení?


Ak správca dane vo všeobecne záväznom nariadení neurčil sadzbu dane, na výpočet dane sa použije sadzba dane určená zákonom vo výške 0,25 % zo základu dane.
 
SD = 0,25 % x ZD
ZD = HP x P
 
kde:
ZD – základ dane,
HP – hodnota pôdy na 1m2 uvedená v prílohe č. 1 zákona o miestnych daniach,
P – výmera pozemku v m2,
SD – sadzba dane.
 
ZD = 13,89 Sk/m2 x 4 500 m2 = 62 505 Sk.
SD = 0,25 % x 62 505 Sk = 156,26 Sk.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály