Novela Zákonníka práce účinná od 1. marca 2015

Cieľom novely Zákonníka práce je riešenie problémov vyskytujúcich sa v praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov. Dočasným pridelením sa rozumie tzv. požičiavanie zamestnancov medzi dvomi zamestnávateľmi. Inak je nazývané aj ako leasovanie (lízing) zamestnancov.

Novela má riešiť problémy pri obchádzaní ustanovení o dočasnom pridelení, obchádzaní ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach dočasne pridelených zamestnancov a má tiež zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi agentúrami dočasného zamestnávania a zamestnávateľmi. Okrem zmien v tejto oblasti došlo aj k zmene definície závislej práce.

Novelou Zákonníka práce sa mení aj zákon č. 282/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Zmeny týkajúce sa cestovných náhrad sa tiež týkajú dočasného prideľovania zamestnancov.

Tento článok pojednáva o zmenách, ktoré novela Zákonníka prináša od 1. marca 2015.

Zmena definície závislej práce

Od 1. 3. 2015 sa mení definícia závislej práce uvedená v ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Predmetné ust. za závislú prácu (do 28. 2. 2015) považovalo prácu, ktorá je vykonávaná:

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamest­návateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa,
• v mene zamestnávateľa a
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
• za mzdu alebo odmenu.

Z uvedenej definície závislej práce sa vypúšťa znak mzdy a odmeny. Dôvodom zmeny je to, že prax v niektorých prípadoch ukázala, že pri kontrole zamestnávatelia nedojednávali so zamestnancami odmenu za vykonanie práce. Znamená to, že pri posudzovaní, či ide alebo nejde o závislú prácu, sa bude skúmať „prítomnosť“ len zostávajúcich piatich znakov závislej práce.

Po novom je závislou prácou tá práca, ktorá je vykonávaná:

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamest­návateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa,
• v mene zamestnávateľa a
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

O závislú prácu pôjde, ak je prítomných všetkých päť znakov. Takýto vzťah si vyžaduje uzavretie pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, alebo dohody o pracovnej činnosti, či dohody o brigádnickej práci študenta). Ak Inšpektorát práce zistí pri kontrole, že niektorý zamestnanec pracuje u zamestnávateľa bez nároku na odmenu a práca, ktorú vykonáva bude mať 5 vyššie uvedených znakov, je v kompetencii Inšpektorátu práce posúdiť zistenú skutočnosť ako nelegálne zamestnávanie.

Definícia užívateľského zamestnávateľa

Novela zavádza vymedzenie pojmu „užívateľský zamestnávateľ“ do ust. § 40 ods. 10 Zákonníka práce. Užívateľským zamestnávateľom sa, na účely Zákonníka práce, rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu dočasne pridelí na výkon práce zamestnanca v pracovnom pomere.

Pracovné cesty dočasne pridelených zamestnancov

V § 57 Zákonníka práce sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ.

Za pravidelné pracovisko zamestnan­ca vyslaného na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia sa v zmysle novelizovaného zákona o cestovných náhradách bude považovať miesto jeho výkonu práce počas dočasného pridelenia.

Cieľom tejto zmeny je snaha obmedziť obchádzanie zákona, kedy sa veľká časť mzdy zamestnanca vyplácala cez cestovné náhrady. Má sa tak zamedziť doterajšej praxi, kedy agentúra dočasného zamestnávania zamestnancovi vy