Novela zákona o správe daní a poplatkov (1.)

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „ZSD“) ako základný procesný predpis, ktorým sú upravené postupy pri výkone správy daní s cieľom správne určiť a zaplatiť daň, prešiel od roku 1993, kedy nadobudol účinnosť, viacerými zmenami. Naposledy bol zmenený a doplnený zákonom č. 215/2007 Z. z. (ďalej len „novela ZSD“). Je to už v poradí 38. novela ZSD, ktorá reaguje predovšetkým na zmeny v hmotnoprávnych daňových predpisoch. Vychádza tiež z konkrétnych poznatkov z aplikácie zákona v praxi a legislatívne spresňuje, resp. doplňuje viaceré ustanovenia. Novela ZSD nadobúda účinnosť 1. 9. 2007, okrem novozavedeného § 14c a nepriamej novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p., ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. októbra 2007.

Miestna príslušnosť

Z dôvodu zamedzenia možným špekuláciám s presunom miestnej príslušnosti správcu dane pri zmene trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby v priebehu výkonu daňovej kontroly v § 3 ods. 12 ZSD je zakotvené, že daňovú kontrolu dokončí ten správca dane, ktorý ju začal. V znení účinnom do 31. 8. 2007 je odkaz v zátvorke na § 15 ods. 2 ZSD, ktorý upravuje začatie daňovej kontroly na základe oznámenia o jej výkone, z čoho potom vznikali v praxi nezrovnalosti, či sa uvedený postup vzťahuje aj na daňovú kontrolu, na ktorú povinnosť zaslať oznámenie o jej výkone sa nevzťahuje (napríklad kontrola začatá podľa § 15 ods. 15 ZSD). Vypustením odkazu na § 15 ods. 2 ZSD tento problém sa odstránil a je jednoznačné, že zmena trvalého pobytu alebo sídla daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly nespôsobuje aj zmenu príslušnosti správcu dane aj pri daňovej kontrole začatej bez zaslania oznámenia o jej výkone.

Správca dane, ktorým je daňový úrad, vykonáva aj správu dane z motorových vozidiel (zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p.). Daňovník v závislosti od jej výšky ju môže zaplatiť v lehote do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia buď celú, alebo ju môže zaplatiť v splátkach, ktoré mu na základe jeho žiadosti správca dane povolí. Ak daňovník zaplatil daň v zákonom stanovenej lehote a v priebehu zdaňovacieho obdobia zmení trvalý pobyt alebo sídlo a na základe toho dôjde k zmene miestnej príslušnosti správcu dane, zaplatená daň, zaplatené preddavky alebo zaplatené splátky dane novému správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti u daňovníka, sa nebudú prevádzať.

Podľa znenia účinného do 31. 8. 2007 správca dane mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti, ktorá je vymedzená v zákone č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v z. n. p. nemôže vykonať miestne zisťovanie aj v prípade, že ide o daňový subjekt, ktorému je inak miestne príslušný. Novela ZSD upravila v podstate tri okruhy oprávnení správcu dane na vykonanie miestneho zisťovania:

• V obvode svojej územnej pôsobnosti každý správca dane je oprávnený vykonať miestne zisťovanie aj u toho daňového subjektu, ktorému nie je miestne príslušný (napr. Daňový úrad Zvolen na trhovisku vo Zvolene vykoná miestne zisťovanie u daňového subjektu, ktorého miestne príslušným je Daňový úrad Brezno),

• Mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti aj bez toho, aby bola delegovaná miestna príslušnosť, na základe písomného poverenia, ktoré vydá daňové riaditeľstvo:

a) za účelom dodržiavania vyhlášky Ministerstva financií SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v z. n. p. (napr. Daňový úrad Zvolen vykoná kontrolný nákup v Žiline zameraný na používanie elektronickej registračnej povinnosti),

b) mimo svojho územného obvodu v prevádzke svojho daňového subjektu, ktorý podniká v obvode iného správcu dane (napríklad daňový subjekt s trvalým pobytom v Banskej Bystrici má prevádzku v Martine).

• Oprávnenie pre ktoréhokoľvek správcu dane vykonať miestne zisťovanie v obvode svojej územnej pôsobnosti u zahraničnej osoby, ktorá na území Slovenska predáva tovar na trhovom mieste. V tomto prípade je upravené priamo v zákone delegovanie miestnej príslušnosti z Daňového úradu Bratislava I, ktorý je inak miestne príslušným správcom dane pre zahraničné osoby [napr. Daňový úrad Zvolen preverí na trhovisku vo Zvolene zahraničnú osobu z Poľska, či predáva tovar v súlade s § 14c ods. 1 písm. a), b) ZSD, t. j. či má osvedčenie o registrácii podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a či zaplatila preddavok na DPH].

Vylúčenie zo zastupovania

Podľa doterajšej právnej úpravy nie je možné, aby jeden daňový subjekt mal v tej istej veci viac splnomocnených zástupcov (napr. dvoch) a aby jeden zástupca zastupoval viac daňových subjektov u jedného správcu dane, s výnimkou, že ide o zástupcu, ktorý je advokát, daňový poradca alebo spoločný zástupca (pozri § 10 ods. 2 ZSD). Vzhľadom na úpravu elektronického doručovania písomností v záujme zefektívnenia a rozšírenia tejto formy doručovania prax si vyžiadala doplnenie uvedeného ustanovenia o možnosť, aby zástupca, ktorý je splnomocnený na elektronické doručovanie, mohol jednému správcovi dane doručovať písomnosti aj za viac daňových subjektov (napr. tri daňové subjekty splnomocnia osobu X na vyplnenie daňového priznania a na jeho elektronické doručenie správcovi dane Y).

Zápisnica o ústnom pojednávaní

Ide o spresnenie pojmu a odstránenie aplikačných problémov v praxi. Správca dane vydáva účastníkom ústneho pojednávania rovnopis, nie odpis zápisnice (pozri § 11 ods. 5 novely ZSD). Ak správca dane vykonáva napr. miestne zisťovanie v teréne a nemá k dispozícii tlačiareň, na ktorej by vyhotovil rovnopis zápisnice, ZSD mu umožňuje, aby vyhotovil kópiu zápisnice a odovzdal ju osobe, ktorá sa miestneho zisťovania zúčastnila.

Lehoty

Ustanovenie § 13 ZSD upravuje pravidlá na počítania času – lehoty na vykonanie úkonov spojených so vznikom práv a povinností daňového subjektu. Z dôvodu prehľadnosti a jednoznačnosti znenie ustanovenia sa rozčlenilo. Právnou úpravou sa zabezpečí najmä jednotnosť pri počítaní a zachovaní lehôt, pri predĺžení lehôt, ako aj pri odpustení ich zmeškania. Pri využívaní inštitútu odpustenia zmeškania lehoty vznikali v praxi nezrovnalosti najmä preto, či je možné odpustiť zmeškanie lehoty stanovenej zákonom. Z novoupraveného § 13b ZSD je jednoznačné, že správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie nielen lehoty, ktorú sám určil, ale aj lehoty stanovenej zákonom (napríklad lehota na podanie odvolania). Tak ako podľa znenia účinného do 31. 8. 2007 aj podľa novej právnej úpravy správca dane nemôže predĺžiť zákonom stanovenú lehotu, s výnimkou, ak to umožňuje hmotnoprávny zákon [napr. § 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)].

Miestne zisťovanie

Ustanovenie § 14 ZSD upravujúce postup správcu dane pri výkone miestneho zisťovania bolo novelou ZSD zmenené vo viacerých odsekoch. V ods. 1 sa upravilo oprávnenie správcu dane vykonať miestne zisťovanie na účely správy daní, ako aj v prípade, ak o to požiadajú orgány činné v trestnom konaní (prokurátor, policajt) a súd. Upravila sa tiež povinnosť správcu dane preukázať sa služobným preukazom pri výkone miestneho zisťovania, a nie tak ako podľa znenia účinného do 31. 8. 2007, podľa ktorého zamestnanec správcu dane bol povinný preukázať svoje oprávnenie ešte pred jeho samotným výkonom (pozri § 14 ods. 1 ZSD). Oprávnenie správcu dane vykonať v rámci miestneho zisťovania kontrolný nákup sa rozšírilo aj na správcu dane, ktorým je colný úrad (pozri § 14 ods. 2 ZSD). Tovar, ktorý je predmetom kontrolného nákupu, daňový subjekt je povinný prevziať späť a vrátiť zamestnancovi správcu dane zaplatenú cenu. Tento postup platí pri tovare, ktorý je možné vrátiť v nezmenenom stave (t. j. nie v prípade poskytnutej služby, pri konzumácii jedla, nápoja a pod.) V § 14 ods. 3 ZSD sa zjednotila terminológia so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., ktorý nepozná termín písomnosť, ale používa termín záznam (§ 31 zákona o účtovníctve). Z povahy miestneho zisťovania ako operatívneho inštitútu na preverenie skutočností potrebných pre správe daní vyplýva, že sa vykonáva priamo u daňového subjektu bez predchádzajúceho oznámenia o jeho vykonaní. Nie vždy sa však zamestnanec správcu dane pri realizácii miestneho zisťovania stretáva priamo s daňovým subjektom. Je bežné, že miestne zisťovanie sa vykonáva za účasti zamestnanca daňového subjektu (napr. pri kontrole evidencie tržieb ERP je prítomná predavačka zamestnaná u daňového subjektu). V súlade s upraveným znením § 14 ods. 7 ZSD rovnopis alebo kópiu zápisnice o výsledku miestneho zisťovania zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu, ak sa ho zúčastnil, alebo zamestnancovi, za účasti ktorého sa miestne zisťovanie vykonalo. Ak zamestnanec správcu dane nemá s kým spísať zápisnicu, spíše úradný záznam a popíše v ňom dôvody, pre ktoré sa miestne zisťovanie nemohlo vykonať. Ak v priebehu miestneho zisťovania zamestnanec správcu dane zaistí tovar alebo veci (ak vzniknú pochybnosti spojené s preukázaním spôsobu jeho nadobudnutia, množstvom, cenou, kvalitou alebo riadnym preukázaním finančných povinností v súvislosti s dovozom alebo nákupom, alebo ak zahraničná osoba predávajúca tovar na trhovom mieste nevie preukázať, že sa registrovala na DPH a zaplatila preddavok na DPH), odovzdá rovnopis alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.

Správa trhového miesta

V záujme zamedzenia možným daňovým únikom pri predaji tovaru na trhových miestach v ustanovení § 14b ZSD sa upravila povinnosť správcovi trhového miesta (obec) písomne predkladať miestne príslušnému daňovému úradu informácie o predávajúcom, ktorý pri predaji nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu. Túto povinnosť bude mať aj fyzická alebo právnická osoba v prípade, že jej obec podľa zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. zverí správu trhoviska, tržnice alebo miesta príležitostného trhu. Prax ukáže, či ustanovenie z hľadiska operatívnosti splní očakávaný výsledok vzhľadom na to, že len daňový úrad je zo zákona oprávnený kontrolovať dodržiavanie evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou a informácia o porušení tejto povinnosti, ktorú správca trhového miesta poskytne daňovému úradu, už nemusí byť pri miestnom zisťovaní aktuálna.

Miestne zisťovanie a zabezpečenie tovaru

Novela ZSD v no