Problematiku elektronického podpisovania v Slovenskej republike upravuje jeden z prvých zákonov súčasnej informačnej spoločnosti, t. j. zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Zákon prebral do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 č. 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy (ďalej len „smernica č. 1999/93/ES“), pričom ponecháva mnohé otázky (najmä technického charakteru) otvorené a odkazuje na vykonávacie právne predpisy (šesť vyhlášok Národného bezpečnostného úradu č. 537-542/2002 Z. z.).
Zákon o elektronickom podpise predpokladá realizáciu elektronického podpisu pomocou digitálneho podpisu založeného na asymetrickom šifrovaní. Na vytváranie a overovanie elektronického podpisu musí teda existovať dvojica kľúčov, súkromný kľúč (slúžiaci na podpisovanie) a verejný kľúč (slúžiaci na overovanie podpisu) tvoriacich tzv. kľúčový pár. Elektronický podpis svojimi vlastnosťami umožňuje jednoznačnú identifikáciu podpisovateľa a nezmeniteľnosť (integritu) podpisovaného dokumentu.
Ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „NBÚ“ alebo „úrad“). NBÚ plní vo vzťahu k elektronickému podpisu viaceré funkcie: je najvyššou certifikačnou autoritou na území Slovenska, ktorá zastrešuje akreditované certifikačné autority na Slovensku a umožňuje tak vytvoriť súvislú PKI (Public Key Infrastructures) potrebnú pre používanie zaručených elektronických podpisov. Druhou hlavnou úlohou je prevádzka koreňovej certifikačnej autority, akreditácia certifikačných autorít, certifikácia produktov pre zaručený elektronický podpis a v neposlednom rade aj dohľad nad dodržiavaním zákona o elektronickom podpise.
Od roku 2002 bol zákon o elektronickom podpise viackrát novelizovaný. Väčšina z nich však priniesla iba drobné úpravy textu zákona, no posledná novela zákona o elektronickom podpise (zákon č. 214/2008 Z. z. – ďalej len „novela zákona o elektronickom podpise“), ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2009 prináša veľmi podstatné zmeny a odstraňuje prekážky, ktoré doposiaľ bránili väčšiemu rozšíreniu elektronického podpisu na Slovensku.
Všeobecne k novele zákona o elektronickom podpise č. 214/2008 Z. z.
Novela zákona o elektronickom podpise reaguje na problémy, ktoré sa najčastejšie vyskytovali od prijatia zákona o elektronickom podpise v roku 2002 a zhodnocuje praktické skúsenosti z používania elektronického podpisu. Zároveň dopĺňa vymedzenie pojmov (terminológiu), bližšie vymedzuje postavenie NBÚ ako ústredného orgánu štátnej správy pre elektronický podpis. Rozširuje jeho úlohy a upravuje procesný postup úradu pri posudzovaní zhody bezpečných zariadení na vyhotovenie a overenie zaručeného elektronického podpisu.
Zákon o elektronickom podpise aj naďalej upravuje iba problematiku elektronického podpisu, založeného na princípe asymetrického šifrovania (tzv. digitálny podpis) a rovnako ako predtým upravuje dve úrovne elektronického podpisu a to obyčajný a zaručený elektronický podpis, líšiace sa spôsobom vytvárania a overovania. Obyčajnému elektronickému podpisu nemožno podľa smernice č. 1999/93/ES uprieť právne účinky, ale ten kto by ho chcel použiť na právne úkony, musel by dokazovať, že sú splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.
Zaručený elektronický podpis má vyššiu právnu silu ako obyčajný elektronický podpis a možno ho vyhotoviť len za kvalitatívne vyšších podmienok. Je možné zrovnoprávniť ho s vlastnoručným podpisom. To znamená, že všade tam, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis a ak to dovoľujú predpisy, možno použiť zaručený elektronický podpis, nakoľko spôsob, ktorým sa vyhotovuje, zároveň umožňuje spoľahlivo určiť fyzickú osobu, ktorá je označená ako podpisovateľ, resp. v znení zákonnej fikcie (novelizovaný § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) ako konajúca osoba.
Zaručenému elektronickému podpisu zákon priznáva právne účinky vlastnoručného podpisu (Zdroj.: Gregušová, D.: Elektronický podpis a jeho právne aspekty. Justičná revue, 55, 2003, č. 1, s. 39). Zaručený elektronický podpis je oveľa bezpečnejší ako vlastnoručný podpis, a to z viacerých dôvodov:
- jednoznačne identifikuje podpisovateľa a
- zaručuje, že obsah elektronicky podpísaného dokumentu sa od momentu jeho podpísania nezmenil (integrita dokumentu).
Pri vlastnoručnom podpise je dokazovanie týchto skutočností zložité. Výsledok grafologickej analýzy prakticky nikdy nie je stopercentne istý. Princíp vlastnoručného podpisu taktiež umožňuje aj následné dopísanie textu do už podpísaného dokumentu, či dokonca podpísanie tzv. bianco dokumentu. Toto princíp zaručeného elektronického podpisu absolútne vylučuje.
K jednotlivým ustanoveniam novely zákona o elektronickom podpise
Novela zákona o elektronickom podpise výrazne upravuje niektoré ustanovenia týkajúce sa certifikačných autorít a akr
