Novela daňového poriadku s účinnosťou od 1. 1. 2018 a od 1. 1. 2019 (2. časť)

Príklady na osobitné daňové režimy

Takým príkladom môže byť napr. vrátenie nadmerného odpočtu skôr ako na posledný 30. deň zákonnej lehoty na jeho vrátenie, alebo vrátenie preplatku na dani z príjmov alebo dani z motorových vozidiel skôr ako na posledný 40. deň zákonnej lehoty na jeho vrátenie, alebo stanovenie preddavkov na daň inak, alebo odpustenie sankcie za správny delikt nepeňažného charakteru, ako je podanie daňového priznania, prehľadu, hlásenia, oznámení o zrážkovej dani, ak oneskorené podanie uvedených dokumentov bude v trvaní napr. 1 až 3 dni po ustanovenej lehote, ktorú správca dane odpustí na základe podanej žiadosti daňovým subjektom bez toho, aby skúmal jeho daňovú disciplínu. Pri uložení pokuty sa týmto daňovníkom uloží pokuta s najnižšou sumou v rozpätí a iné zvýhodnenia. Do úvahy prichádzajú aj osobitné daňové režimy, ako je vykonanie daňovej kontroly v dlhšej periodicite ako ustanovuje daňový poriadok z hľadiska lehoty zániku práva vyrubiť daň, namiesto daňovej kontroly správca dane vykoná len miestne zisťovanie za príslušné zdaňovacie obdobie a len za príslušnú oblasť účtovníctva, vykonávanie daňovej kontroly pri DPH od určitej sumy nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Pre daňové subjekty zaradené do prvého stupňa spoľahlivosti sa navrhuje zlepšiť komunikáciu so správcom dane prostredníctvom tzv. koordinátora určeného správcom dane, flexibilný prístup pri vybavovaní žiadosti daňového subjektu skrátením lehoty na jej vybavenie, upozornenie daňovému subjektu, že správca dane eviduje daňový preplatok, upozornenie daňového subjektu na zistené nedostatky menšieho rozsahu a ich operatívne odstránenie daňovým subjektom bez uplatnenia sankcie.

Od zavedenie indexu daňovej spoľahlivosti sa očakávajú aj benefity pre správcu dane, ako je predchádzanie rizikám, operatívne riešenie daňových problémov, obojstranná informovanosť, zníženie administratívnej zaťaženosti daňového subjektu zo strany správcu dane, ako pozitívne prístupy uplatnenie indexu daňovej spoľahlivosti.

Index daňovej spoľahlivosti sa vzťahuje aj na daňové subjekty v súvislosti s vyberaním a platením cla prostredníctvom colných úradov.

Možno tiež predpokladať, že v priebehu roka 2018 dôjde v rámci návrhu noviel daňových zákonov a daňového poriadku k doplneniu osobitných daňových režimov priamo vo vybraných ustanoveniach daňových predpisov a daňového poriadku so zámerom motivovať správanie daňových subjektov k zvýšeniu daňovej disciplíny založenej na dobrovoľnosti a tým k presunu daňových subjektov z tretieho a druhého stupňa do prvého stupňa. Pripúšťa sa aj možnosť, že rozsah osobitných daňových režimov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis ako je napr. vyhláška k uplatneniu záväzného stanoviska, ktoré upravujú ustanovenia § 53a – § 53c daňového poriadku.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2018 (ust. 165g ods. 6)

Vzhľadom na náročnosť určenia kritérií a ich počet a obsah, ako aj určenie osobitných daňových režimov, daňový úrad bude prvýkrát zasielať oznámenie o osobitných daňových režimoch, na ktoré je daňový subjekt oprávnený najneskôr do konca roka 2018 v druhom polroku 2018, po podaní daňových priznaní k dani z príjmov tých daňových subjektov, ktoré oznámili predĺženie lehoty na jeho podanie do 30. 6. 2018 za zdaňovacie obdobie roka 2017.

Základné zásady správy daní (ust. § 3)

Spresnenie zásady správy daní v odseku 6, ktorého znenie upravuje zásadu materiálnej pravdy, pri ktorej sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, nie jeho forma, nadväzuje na ďalšiu transpozíciu Smernice Rady 2016/1164. Smernica upravuje pravidlá proti praktikám daňových subjektov vo veci vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Účelom novelizovaného znenia odseku 6 je zosúladiť znenie odseku 6 so spomínanou smernicou pri uplatnení tejto zásady pri dokazovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Táto zásada správy daní predstavuje postup, ktorým správca dane vykoná všetky kroky smerujúce k úplnému zisteniu všetkých skutočností a okolností potrebných pre objasnenie a posúdenie veci, aby skutkové zistenia správcu dane zodpovedali skutočnostiam a neboli spochybnené v ďalšom procesnom postupe. To znamená, že cieľom zásady materiálnej pravdy nie je posúdiť platnosť právneho úkonu, ktorý vykazuje znaky simulovaného (zastretého) právneho úkonu, resp. že právny úkon nemá žiadne ekonomické opodstatnenie s výnimkou získania daňovej výhody, práve naopak. Ako príklad možno uviesť právne úkony smerujúce k tzv. daňovej optimalizácii, ktorá vykazuje znaky agresívneho daňového plánovania, alebo smerujú k daňovému zvýhodneniu, napr. uplatnenie fiktívnych daňových výdavkov, nesprávna kvalifikácia príjmov smerovaná k ich nezdaneniu, neoprávnené reklamné výdavky a pod., na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, ktorého výsledkom je len účelové zníženie daňovej povinnosti.

Daňové tajomstvo (ust. § 11)

Novela daňového poriadku úplne reformuje a uvoľňuje inštitút daňového tajomstva. Účelom reformy a prestavby daňového tajomstva je zníženie administratívnej záťaže pre daňové subjekty, ktoré budú žiadať informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom. V súčasne platnom znení § 11 je viac ako 50 výnimiek z daňového tajomstva, s ktorým sa môžu oboznamovať osoby uvedené v odseku 6, napr. organizácie štátnej správy, súdny exekútor, ktorým sprístupnenie daňového tajomstva vyplýva z osobitných predpisov,