Niektoré druhy úbytku majetku z pohľadu účtovníctva

Jedným z cieľov podnikateľskej činnosti každého podnikateľa, či už v obchodnej spoločnosti alebo aj samostatne zárobkovo činnej osoby je samozrejme dosiahnuť zisk, ale v neposlednom rade je ich cieľom aj zhodnotenie majetku a dosiahnutie vyváženej bilancie. O to nepríjemnejšie je, ak sa v praxi vyskytne prípad, kedy dôjde k znehodnoteniu majetku alebo dokonca k jeho odcudzeniu, či už vlastným zavinením alebo zavinením inej osoby, prípadne prostredníctvom živelnej pohromy, ktorej zavinenie nie je možné odvrátiť.

Majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky:

• ktoré sú výsledkom minulých udalostí,
• pri ktorých je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky, a 
• dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Majetok podniku môžeme rozdeliť z rôznych hľadísk, napríklad:

• časové hľadisko – dlhodobý a krátkodobý majetok,
• hľadisko povahy – hmotný, nehmotný a finančný.

Krátkodobý majetok sa nazýva aj obežný, dlhodobý majetok nazývame aj neobežným. Krátkodobý obežný majetok obsahuje položky zásob a krátkodobého finančného majetku, pohľadávky a dlhodobý neobežný majetok môžeme ďalej rozdeliť na odpisovaný (stavby, budovy, stroje...) a neodpisovaný (umelecké diela a zbierky, pozemky). Majetok sa v životnom cykle podniku opotrebúva, a teda sa znižuje jeho hodnota používaním, alebo morálnym zastaraním, ale mnohokrát dôjde aj k neplánovaným stratám na majetku, ako je krádež, škoda alebo likvidácia. V ďalších riadkoch príspevku rozoberieme úbytky majetku z dôvodu škody, krádeže a znehodnotenia z pohľadu účtovníctva a  z pohľadu dane z príjmov.
 

Úbytok majetku v dôsledku poškodenia a zničenia

Definícia škody – § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve na účely zákona o účtovníctve sa škodourozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo strata majetku je manko (§ 26 ods. 6 zákona o účtovníctve).

Účtovné hľadisko

V účtovných jednotkách, ktoré sa zaoberajú maloobchodom a veľkoobchodom sa veľmi často vyskytujú prípady úbytku zásob v dôsledku ich poškodenia alebo znehodnotenia (znehodnotenie zásob procesmi kvasenia, zmena farby ...). Takto znehodnotené zásoby je potrebné vyradiť na základe protokolu o škode alebo o likvidácii a sú podľa vyššie uvedeného paragrafu 26, ods. 6 zákona o účtovníctve zaradené medzi neodstrániteľné poškodenia.

Zaúčtovanie škody na znehodnotených a likvidovaných zásobách:

 Z hľadiska zákona o dani z príjmov

Pri posudzovaní škody z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. o. (ďalej len „ZDP“) je potrebné vychádzať z ustanovení § 21 ods. 2 písm. e) ZDP, kedy je za daňový výdavok možné považovať iba manká a škody nepresahujúce prijaté náhrady. Sú tu súčasne vymenované výnimky, kedy sú škody uznaným daňovým výdavkom, ako napríklad škody na majetku nezavinené daňovníkom, čiže škody v dôsledku živelnej pohromy, škody spôsobené neznámym páchateľom, stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom.

Keďže účtovná jednotka nedostane v takomto prípade náhradu od poisťovne, likvidáciu zásob v dôsledku poškodenia alebo znehodnotenia nie je možné považovať za daňový výdavok.

Platiteľ DPH nemá z dôvodu likvidácie zásob žiadnu daňovú povinnosť. Tá vzniká len pri krádeži tovaru v súlade s § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).
 

Úbytok majetku v dôsledku krádeže

Úbytok majetku v dôsledku krádeže patrí do skupiny zavinených škôd a je to mimoriadny úbytok majetku účtovnej jednotky. Pokiaľ je účtovná jednotka poistená, pri zistení a vyčíslení škody je povinná zaúčtovať tento úbytok majetku a zároveň aj vznik pohľadávky z titulu vymáhania náhrady škody zo strany poisťovne.

Účtovné hľadisko