Nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti

Obchodný zákonník v § 59 ustanovuje, že vklad do základného imania môže byť realizovaný aj v nepeňažnej podobe. Vkladom spoločníka sa totiž rozumie súhrn peňažných prostriedkov (tzv. peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (tzv. nepeňažný vklad), ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do obchodnej spoločnosti a podieľať sa ním na jej podnikaní.

Zákon definuje, čo sa rozumie pod pojmom nepeňažné vklady a tiež bližšie špecifikuje situáciu, keď sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažné vklady. V takomto prípade je potrebné uviesť v spoločenskej zmluve (príp. v zakladateľskej listine) predmet nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal.

Z § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že predmetom nepeňažného vkladu môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vzhľadom na potrebu dokladovania skutočností navrhovaných na zápis do obchodného registra je zrejmé, že zdokumentovanie takejto povahy vkladu môže byť vykonané vyhlásením zakladateľa, správcu vkladu, štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom môže byť aj obsahom znaleckého posudku (pri opise nepeňažného vkladu). Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú prípustné. Takáto úprava zabraňuje vytváraniu fiktívneho základného imania fiktívnymi vkladmi zakladateľov.

Nepeňažnými vkladmi teda vo všeobecnosti môžu byť vklady:

Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob ocenenia nepeňažného vkladu a údaj o tom, či hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

 

Hmotný majetok, zásoby, resp. nehmotný majetok, ktorý má byť vložený do základného imania obchodnej spoločnosti, musí spĺňať všetky podmienky, ktoré Obchodný zákonník kladie na nepeňažné vklady:

Vlastnícke právo k majetku vloženému do základného imania spoločnosti (t. j. k nepeňažnému vkladu splatenému pred vznikom spoločnosti) prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku, t. j. dňom jej zapísania do obchodného registra.

 

Pokiaľ by však nepeňažný vklad spočíval vo vklade nehnuteľnosti, vlastnícke právo prechádza na spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.

Ak sa na prevod práva k nepeňažnému vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie (napr. zápis na Úrade priemyselného vlastníctva), štatutárny orgán spoločnosti je povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti.

 

Vkladateľ pri použití majetku hmotného a nehmotného charakteru (s výnimkou pohľadávok) ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti účtuje o obstaraní obchodného podielu, resp. o obstaraní akcií a súčasne o vyradení majetku z jeho účtovníctva.

Pokiaľ ocenenie nepeňažného vkladu znaleckým posudkom je rozdielne oproti účtovnej (zostatkovej) hodnote vkladaného majetku, v účtovníctve vkladateľa sa bude účtovať o tzv. oceňovacích rozdieloch z kapitálových účastín na účte 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín.

Podľa § 58 ods. 8 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sa účtuje na tomto účte u spoločníka obchodnej spoločnosti kladný alebo záporný rozdiel medzi uznaným ocenením a účtovným ocenením vecného vkladu pri jeho vložení do obchodnej spoločnosti.

Tieto oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí pri ich vzniku neovplyvňujú výsledok hospodárenia účtovnej jednotky (ÚJ), ale po celú dobu držby dlhodobého finančného majetku (vo forme cenného papiera alebo podielu), ovplyvňujú hodnotu vlastného imania ÚJ – buď ju zvyšujú alebo znižujú, podľa charakteru oceňovacieho rozdielu.

Do nákladov alebo výnosov sa zúčtujú oceňovacie rozdiely až pri predaji alebo inom úbytku finančného majetku.

To znamená, že spolu s úbytkom majetku sa zúčtuje aj príslušný oceňovací rozdiel na ťarchu účtu 568 alebo 668 podľa toho, či ide o aktívny alebo pasívny oceňovací rozdiel.
 

P. č.	Účtovný prípad	MD	D
1	Upísanie vkladov	043	367
2a	Splatenie vkladov dlhodobým hmotným majetkom:
	– splatenie vo výške zostatkovej ceny dlhodobého majetku	367	08x
	– DPH z uznanej ceny vkladu	367	343
	– rozdiel medzi zostatkovou cenou a uznanou cenou na vklad
	a) ak je zostatková cena nižšia	367	415
	b) ak je zostatková cena vyššia	415	367
	– vyradenie vloženého majetku v obstarávacej cene	08x	02x
2b	Splatenie vkladov dlhodobým nehmotným majetkom:
	– splatenie vo výške zostatkovej ceny dlhodobého majetku	367	07x
	– DPH z uznanej ceny vkladu	367	343
	– rozdiel medzi zostatkovou cenou a uznanou cenou na vklad
	a) ak je zostatková cena nižšia	367	415
	b) ak je zostatková cena vyššia	415	367
	– vyradenie vloženého majetku v obstarávacej cene	07x	01x
2c	Splatenie vkladov nedokončeným dlhodobým majetkom:
	– splatenie vo výške obstarávacej ceny nedokončeného dlhodobého majetku	367	041, 042
	– DPH z uznanej ceny vkladu	367	343
	– rozdiel medzi zostatkovou cenou a uznanou cenou na vklad
	a) ak je zostatková cena nižšia	367	415
	b) ak je zostatková cena vyššia	415	367
2d	Splatenie vkladov pozemkom:
	– splatenie vo výške obstarávacej ceny pozemku