Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Nárokové a nenárokové cestovné náhrady (daňové hľadisko)

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Zamestnávatelia často zabúdajú na to, že pri cestovných náhradách je potrebné správne daňovo zaradiť každú vyplatenú cestovnú náhradu. Účelom príspevku je priblížiť poskytovanie cestovných náhrad zamestnancom, resp. ich rodinným príslušníkom podľa osobitných predpisov, v prepojení na daňové hľadisko. Poskytovanie cestovných náhrad upravujú viaceré predpisy, napr. zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) alebo zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v z. n. p.

Najviac publikovaný a verejnosti vykladaný je zákon o cestovných náhradách, jeden zo základných pracovnoprávnych predpisov, daňové hľadisko vysvetlíme na tomto zákone. Prepojíme sa na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) tak, aby boli zodpovedané otázky, ktoré súvisia so správnym daňovým zaradením jednotlivých cestovných náhrad, či sú alebo nie sú u zamestnanca predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP predmetom dane nie je cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.

Na základe uvedeného znenia ustanovenia ZDP len „nároková“ (povinná, obligatórna) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa osobitných predpisov nie je predmetom dane z príjmov, nepodlieha zdaneniu.

O ostatných „nenárokových“(nepovinných, fakultatívnych)cestovných náhradách platí, že sú predmetom dane z príjmov, zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zamestnanca. V týchto prípadoch ide o peňažný príjem zamestnanca.

Cestovná náhrada vyplatená nad rámec ZDP – peňažný príjem zo závislej činnosti

Ustanovenie § 35 ZDP vymedzuje spôsob vyberania a platenia dane z príjmov zo závislej činnosti, spôsob výpočtu mesačného preddavku na túto daň. Platiteľom dane je osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybraný od daňovníka alebo zrazený daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Zamestnávateľ vyberie ­preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov (peňažných aj nepeňažných) zo závislej činnosti, zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie (ustanovenie § 35 ods. 1 ZDP).

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca (§ 35 ods. 3 ZDP).

Zamestnávateľ odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak (§ 35 ods. 6 ZDP).

Citované ustanovenia ZDP sa vzťahujú aj na nenárokové cestovné náhrady, peňažný príjem zamestnanca poskytovaný v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti. To znamená, že zamestnávateľ uplatní štandardný spôsob zdanenia príjmov zo závislej činnosti preddavkovým spôsobom zdanenia. Nenárokovú cestovnú náhradu zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac.

Zákon o cestovných náhradách taxatívne ustanovuje, ktoré výdavky poskytnuté na pracovné cesty majú charakter nárokových náhrad, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť a ktoré výdavky poskytnuté na pracovné cesty majú charakter nenárokových náhrad, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť. Je potrebné, aby účtovná jednotka (zamestnávateľ) túto skutočnosť, rozlíšenie cestovných náhrad premietla aj do účtovníctva prostredníctvom vytvorenia analytických účtov k účtu 512 – Cestovné. Na tomto účte sa účtujú cestovné náhrady bez ohľadu na to, či sú poskytované podľa ustanovení zákona o cestovných náhradách, nárokové aj nenárokové, alebo sú poskytované nad rámec uvedeného zákona.

Analytické členenie účtu 512 – Cestovné je nutné z hľadiska ZDP. Takéto rozlíšenie cestovných náhrad má rozhodujúci význam, správne zaradenie cestovnej náhrady, či je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, zdaniteľným príjmom zamestnanca alebo nie je predmetom tejto dane, príjmom ktorý nepodlieha dani z príjmov, má za následok dopad na výšku daňovej povinnosti zamestnanca.

V príspevku sa budeme venovať len niektorým vybraným ustanoveniam zákona o cestovných náhradách. Na praktických príkladoch vysvetlíme prepojenie ustanovení zákona o cestovných náhradách na ZDP.

Ust. § 1 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách

Za zamestnanca sa na účely zákona o cestovných náhradách považujú aj fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, za podmienky, že poskytnutie náhrad výdavkov a iných plnení bolo v týchto dohodách dohodnuté. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vymedzuje v § 223 až 228a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V týchto dohodách musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Zákon o cestovných náhradách taxatívne ustanovil týmto fyzickým osobám, ak je to dohodnuté, aj poskytnutie cestovných náhrad.

♦ Príklad č. 1:
Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom dohodu o vykonaní práce, ale prvotne nedohodol, že pri výkone pracovnej úlohy, na ktorú sa táto dohoda uzaviera, v prípade, ak tohto zamestnanca vyšle na pracovnú cestu na nevyhnutne potrebné obdobie, poskytne zamestnancovi aj cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách.

Nie je možné, aby sa táto podmienka uzatvárala dodatočne. Neskoršie uzavretú ústnu dohodu by bolo možné kvalifikovať ako zmenu dohody o vykonaní práce, avšak táto zmena je vylúčená jej podstatou. Ak sa pri uzatváraní uvedenej dohody prvotne nedohodne poskytnutie cestovných náhrad, potom sa u týchto náhrad cestovných výdavkov nemôže aplikovať § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Zamestnávateľom poskytnuté cestovné náhrady sú potom predmetom dane a u zamestnanca pôjde o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

* * *

♦ Príklad č. 2:
Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom dohodu o pracovnej činnosti, v ktorej vymedzil dohodnutú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času, dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára a dohodol aj poskytovanie náhrad cestovných výdavkov. Tento zamestnávateľ však nedohodol poskytnutie odmeny za prácu, zamestnancovi vyplatil len nárokovú náhradu cestovných výdavkov, ktorá súvisela s pracovnou cestou.

Ak zamestnávateľ uzatvorí s fyzickou osobou dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na konkrétnu činnosť, avšak bez dohodnutej odmeny za prácu, takáto dohoda je neplatná. Zamestnávateľ je povinný v súlade so Zákonníkom práce poskytnúť primeranú odmenu zodpovedajúcu skutočne vykonanej práci. Ak zamestnancovi poskytnutá cestovná náhrada nebola dohodnutá v platnej dohode, potom je predmetom dane. Ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, na túto náhradu cestovných výdavkov sa nevzťahuje § 5 ods. 5 písm. a) ZDP.

Ust. § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách

V súlade s uvedeným ustanovením sa za pracovnú cestu na účely zákona o cestovných náhradách považuje aj cesta, ktorá trvá od nástupu

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály