Náklady a záväzky zamestnávateľa v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi – zmeny od 1. 7. 2009

V súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi (zamestnávaním zamestnancov) je potrebné neustále sledovať zmeny v legislatíve, týkajúcej sa výšky vymeriavacích základov a  výšky odvodov (povinného poistenia) do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, ktoré predstavujú náklady a záväzky zamestnávateľa v súvislosti s pracovnoprávnymi vzťahmi (závislou činnosťou zamestnancov). Na pochopenie ustanovení v právnej úprave je dôležité poznať význam niektorých základných pojmov, týkajúcich sa závislej činnosti:

Závislá činnosť – v Zákonníku práce je uvedená jej definícia takto: Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Zároveň je tu uvedená povinnosť vykonávať túto činnosť výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (t. j., na základe pracovnej zmluvy, prípadne dohody o vykonaní práce).

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Pracovný pomer – Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Hrubá mzda je odmena za vykonanú prácu na základe pracovnoprávnych vzťahov vo forme peňažného alebo naturálneho plnenia, je to zmluvný nárok zamestnanca, mzdový náklad účtovnej jednotky, z ktorého zamestnávateľ odvádza poistné, a ktorý podlieha dani z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti.

Čistá mzda je hrubá mzda znížená o poistné a preddavok na daň z príjmov zamestnancov (je určená na výplatu zamestnancom).

Cena práce je hrubá mzda zamestnancov zvýšená o platby poistného, ktoré platí zamestnávateľ, predstavuje celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca.

Náhrada mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti, náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu predstavuje náklad a záväzok zamestnávateľa alebo dávky sociálnej poisťovne – nemocenské dávky, ošetrovné, vyrovnávacie dávky, materské dávky (tieto vypláca sociálna poisťovňa priamo poistencovi pri vzniku nároku na niektorú z dávok).

Náhradu mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje (vypláca):

• zamestnávateľ (v mzde) – do 10. dňa neprerušenej pracovnej neschopnosti,
• Sociálna poisťovňa (mimo mzdy) – od 11. dňa neprerušenej pracovnej neschopnosti.

Zúčtovacia a výplatná listina (ZVL):doklad na vystavenie interného účtovného dokladu na zaúčtovanie miezd na syntetické účty a analytické účty.

Poistné zamestnanca, príp. spoločníka z príjmu zo závislej činnosti (odvody počítané z vymeriavacieho základu) odvádza zamestnávateľ poisťovniam:

• na verejné zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne
• na nemocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondudo Sociálnej poisťovne.

Vymeriavací základ (VZ ) na zákonné zdravotné a sociálne poistenie zamestnanca obsahuje:

• príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú a cudziu menu,
• príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
• náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Pre účely výpočtu odvodov do poisťovní je stanovený minimálny a maximálny vymeriavací základ. Od 1. 7. 2009 sú platné tieto percentá a sumy limitov vymeriavacích základov:

Tabuľka č. 1: Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy u zamestnanca, pracujúceho na plný úväzok, ktorý nemá obmedzenú pracovnú schopnosť:

Pri pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy s kratším pracovným časom u zamestnanca, ktorý nemá obmedzenú pracovnú schopnosť – sadzby poistného ako aj suma maximálneho vymeriavacieho základu sú rovnaké, ako pri plnom úväzku (tabuľka č. 1), rozdiel je iba v stanovení minimálnej sumy vymeriavacieho základu na sumu príjmu zodpovedajúcemu odpracovanému času na jedného zamestnanca po zaokrúhlení na najbližších desať eurocentov.

Tabuľka č. 2: Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy u zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok 

Tabuľka č. 3: Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy u zamestnanca s priznaným invalidným dôchodkom, so zníženou pracovnou schopnosťou o viac ako 40 % a najviac o 70 %.