Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jedným zo zákonov, ktoré riešia s účinnosťou od 1. 1. 2004 sociálne poistenie zamestnancov. U zamestnávateľov pretrvávajú nejasnosti vo veci aplikácií poskytnutej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, tohto nového inštitútu na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. na daňové hľadisko.
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“) je jedným zo zákonov, ktoré riešia s účinnosťou od 1. 1. 2004 sociálne poistenie zamestnancov. U zamestnávateľov pretrvávajú nejasnosti vo veci aplikácií poskytnutej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnanca, tohto nového inštitútu na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), t. j. na daňové hľadisko.
Zákon o náhrade príjmu upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej PNzamestnanca (ďalej len „náhrada príjmu“). Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca, alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu a nemá nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem podľa osobitných predpisov, ak zákon o náhrade príjmu neustanovuje inak. Pojmy zamestnanec a zamestnávateľ na účely zákona o náhrade príjmu sú ustanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v § 4 (zamestnanec) a v § 7 (zamestnávateľ).
Nárok na náhradu príjmu si uplatňuje podľa § 9 zákona o náhrade príjmu zamestnanec u zamestnávateľa predložením potvrdenia o dočasnej PN a zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu podľa § 10 cit. zákona vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.
Náhradu príjmu zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi od prvého dňa dočasnej PN do skončenia dočasnej PN, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej PN.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) zákona o náhrade príjmu výška náhrady príjmu je v období:
od prvého dňa dočasnej PN do tretieho dňa dočasnej PN 25 % z dennéhovymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom poistení a
od štvrtého dňa dočasnej PN do desiateho dňa dočasnej PN 55 % z dennéhovymeriavacieho základu určeného podľa zákona o sociálnom poistení.
V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, možno podľa § 8 ods. 2 zákona o náhrade príjmu dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa zákona o sociálnom poistení.
Ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, má nárok podľa § 8 ods. 3 zákona o náhrade príjmu na náhradu príjmu vo výške polovice základnej náhrady príjmu od prvého dňa dočasnej PN, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej PN.
Daňové hľadisko
Zamestnávatelia z daňového hľadiska najmä v prípade, ak ide o vyplatenie náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, ako je ustanovená základná náhrada príjmu, majú nejasnosti vo veci správneho posúdenia a zaradenia náhrad príjmu, ich zdanenia, resp. oslobodenia od dane z príjmov.
Príjmami zo závislej činnosti sú podľa § 5 ods. 2 ZDP bez ohľadu na právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Podľa § 2 písm. h) ZDP zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
