Načo je dobrá podsúvaha? (2. časť)

6. zásada

V podsúvahe sa účtuje o tom, čo má niektorá zmluvná strana plniť podľa zmluvy ako prvá.

Toto platí všeobecne.

Už v piatej zásade je naznačené, že podsúvahové operácie majú bližšie k právnej forme hospodárskych vzťahov ako súvahové operácie. Zjednodušene by sa dalo povedať, že v podsúvahe sa zaznamenávajú ­dohody (teda pohľadávky alebo záväzky z nich vyplývajúce) a v súvahe sa zaznamenávajú výsledky ich plnenia, ktorými je pohyb hospodárskych prostriedkov.

Pozrime sa preto na podsúvahové operácie podľa zmluvných typov a ich ekonomickej podstaty, pri ktorých sa ukážu špecifiká.

Typickým príkladom je už zmienená úverová zmluva (predmetom sú peňažné prostriedky) alebo zmluva o pôžičke (predmetom sú druhovo určené veci, medzi ktoré patria aj peňažné prostriedky). Veriteľ za zaväzuje poskytnúť na určitú dobu dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje do uplynutia tejto doby vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky, ktoré dlžníkovi požičal a zaplatiť odplatu za ich používanie, to je úrok. Na to, aby sa vykonal predmet tejto zmluvy, musí plniť najprv veriteľ, ak by dlžníkovi neposkytol peňažné prostriedky, dlžník by mu nemal čo vrátiť a nemal by mu za čo zaplatiť odplatu. Keďže ešte nedošlo k pohybu predmetu zmluvy, nie je o čom účtovať súvahovo. V podsúvahe sa zaúčtuje nárok na plnenie podľa zmluvy alebo záväzok na plnenie podľa zmluvy. A keďže pri druhovo určených veciach sa vlastníctvo prevádza ich odovzdaním, pri ich prevode od veriteľa dlžníkovi si veriteľ odúčtuje peňažné prostriedky a zaúčtuje si pohľadávku a dlžník si zaúčtuje peňažné prostriedky a záväzok na ich vrátenie. Súčasne odúčtujú svoju pohľadávku alebo záväzok z podsúvahy.

Ekvivalentom zmluvy o pôžičke, keď predmetom plnenia je jednotlivo určená vec, je zmluva o výpožičke alebo nájomná zmluva, keď sa dlžníkovi prenecháva vec na užívanie za odplatu. Pri odovzdaní do užívania dlžníkom jednotlivo určenej veci ale neprechádza jej odovzdaním dlžníkovi jej vlastníctvo z veriteľa na dlžníka. Preto sa v súvahe takáto vec nik­dy nevykáže ako majetok dlžníka a nevykáže sa preto ani jeho záväzok vec vrátiť. Pri týchto štyroch druhoch zmlúv ide o ten istý druh plnenia (veriteľ prenecháva na určitú dobu svoju vec na užívanie dlžníkovi a dlžník má záväzok po uplynutí tejto doby ju vrátiť veriteľovi) ale účtuje sa o nich dvomi, dosť rozdielnymi spôsobmi v závislosti od toho, či je predmetom zmluvy druhovo určená vec alebo jednotlivo určená vec.

Pri poskytnutí druhovo určenej veci sa v podsúvahe účtuje o záväzku poskytnúť alebo nároku na poskytnutie tejto veci.

Pri poskytnutí jednotlivo určenej veci sa v podsúvahe účtuje o veci samej.

Je zrejmé, prečo sa o jednotlivo určenej veci účtuje na rozdiel od druhovo určenej veci v podsúvahe. Nie je ale odôvodnený rozdiel medzi účtovaním o nich v podsúvahe v štádiu, keď sa ešte podľa zml