Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Modelová zmluva OECD a jej vplyv na zdanenie príjmov v SR (IV.)
Rubrika: Daň z príjmov
Licenčné poplatky, ktorými sa zaoberá Čl. 12 Modelovej zmluvy OECD, sú pre príjemcu v princípe príjmami z prenájmu. Prenájom sa môže poskytnúť v súvislosti s podnikom (napr. použitie autorského práva na literárne dielo poskytnuté vydavateľom alebo použitie patentu poskytnuté vynálezcom) alebo celkom nezávisle od akejkoľvek činnosti poskytovateľa (napr. poskytnutie patentu dedičom).
Licenčné poplatky
Licenčné poplatky, ktorými sa zaoberá Čl. 12 Modelovej zmluvy OECD (ďalej len „Zmluva“), sú pre príjemcu v princípe príjmami z prenájmu. Prenájom sa môže poskytnúť v súvislosti s podnikom (napr. použitie autorského práva na literárne dielo poskytnuté vydavateľom alebo použitie patentu poskytnuté vynálezcom) alebo celkom nezávisle od akejkoľvek činnosti poskytovateľa (napr. poskytnutie patentu dedičom).
Podľa definície ustanovenej v Zmluve licenčným poplatkom je akékoľvek peňažné a iné plnenie, ktoré sa poskytuje za použitie alebo za právo na použitie autorských práv, literárnych, umeleckých alebo vedeckých diel vrátane kinematografických filmov, akýchkoľvek patentov, obchodných značiek, typov alebo modelov, plánov, tajných vzorcov alebo postupov a informácií týkajúcich sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých záležitostí.
Definícia sa aplikuje aj na použitie alebo oprávnenie používať práva zmieneného druhu, či už boli alebo neboli, alebo sa požaduje, aby boli zaregistrované do verejného registra a obsahuje aj odškodnenie, ktoré by osoba bola povinná zaplatiť za podvodné kopírovanie alebo porušovanie práva.
V podstate sú poplatky platené v súvislosti s poskytnutím licencie k autorským právam alebo priemyselným právam príjmami z prenájmu tohto práva, t. j. príjmami za ich poskytnutie.
V Zmluve sa z definície licenčných poplatkov zrušil odkaz na platby za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení. Z dôvodu, že tieto príjmy nadobudli povahu lízingu (prenájmu) priemyselných, obchodných a vedeckých zariadení vrátane lízingu kontajnerov, Výbor pre daňové záležitosti sa rozhodol vylúčiť príjmy z takýchto lízingov z definície licenčných poplatkov a následne ich vybrať z použitia Čl. 12 za účelom zabezpečenia, aby spadali pod pravidlá pre zdaňovanie ziskov podniku – pod Čl. 5 a Čl. 7 Zmluvy.
Aj keď definícia za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení (v podstate sem patrí aj lízing) z definície licenčných poplatkov podľa Zmluvy vypadla, SR ju má ustanovenú v uzatvorených zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Preto pri zdanení takéhoto práva sa postupuje podľa Čl. k licenčným poplatkom v príslušnej zmluve a pozorne sa skúma, či citované právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení je v nej definované alebo nie.
Príklad č. 1:
Príklad č. 1:
Zmluva medzi SR a Maďarskou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 80/1996 Z. z.) definuje aj platby za prenájom zariadenia ako licenčné poplatky. Výraz licenčné poplatky použitý v Čl. 12 označuje platby akéhokoľvek druhu platené ako náhrada za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov alebo filmov a pások pre rozhlasové a televízne vysielanie, patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za použitie alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia alebo za informácie vzťahujúce sa na skúsenosti nadobudnuté v priemyselnej, obchodnej alebo vedeckej oblasti.
***
Čl. 12 Zmluvy tiež prisudzuje právo jednému zo zmluvných štátov na zdanenie príjmov z licenčných poplatkov. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v druhom štáte. Toto znenie určuje princíp výlučného zdanenia licenčných poplatkov v štáte skutočného vlastníka.
Vyňatie zo zdanenia v štáte zdroja nie je možné v prípade, ak sprostredkovateľ ako zástupca je postavený medzi príjemcu a platiteľa a skutočný vlastník nie je rezidentom druhého zmluvného štátu. Článok sa zaoberá len licenčnými poplatkami majúcimi zdroj v jednom zmluvnom štáte a skutočne vlastnenými rezidentom druhého zmluvného štátu. Nevzťahuje sa preto na licenčné poplatky majúce zdroj v treťom štáte ani na licenčné poplatky majúce zdroj v niektorom zmluvnom štáte, ktoré sa pripočítavajú stálej prevádzkarni, ktorú má podnik tohto štátu v druhom zmluvnom štáte.
Aj keď Zmluva ustanovuje výlučné právo zdanenia licenčných poplatkov v štáte rezidencie skutočného vlastníka príjemcu, znovu treba už pri konkrétnom riešení problému vychádzať z konkrétnej zmluvy. Väčšina zmlúv, ktoré má SR uzatvorené, stanovuje právo zdanenia licenčných poplatkov v štáte zdroja, a nie v štáte rezidencie skutočného vlastníka.
Príklad č. 2:
Zmluva medzi SR a Maďarskou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 80/1996 Z. z.) rieši právo zdanenia licenčných poplatkov takto:
„1. Licenčné poplatky, ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácajú sa rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v to
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
