Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Modelová zmluva OECD a jej vplyv na zdanenie príjmov v SR (III.)

Rubrika: Daň z príjmov

Zdanenie príjmov z investovaného kapitálu Popri príjmoch z priamej podnikateľskej činnosti dosahovaných prostredníctvom stálej prevádzkarne osoby, ktoré sú rezidentmi jedného štátu, môžu dosahovať príjmy z druhého štátu z investovaného kapitálu, ako napr. zo zakúpených akcií zahraničných podnikov, poskytnutých úverov alebo licenčných práv vo forme dividend (podielov na zisku), úrokov a licenčných poplatkov. Zdanenie týchto druhov príjmov je upravené v Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“)

 

(pokračovanie z minulého čísla)

Zdanenie príjmov z investovaného kapitálu

Popri príjmoch z priamej podnikateľskej činnosti dosahovaných prostredníctvom stálej prevádzkarne osoby, ktoré sú rezidentmi jedného štátu, môžu dosahovať príjmy z druhého štátu z investovaného kapitálu, ako napr. zo zakúpených akcií zahraničných podnikov, poskytnutých úverov alebo licenčných práv vo forme dividend (podielov na zisku), úrokov a licenčných poplatkov. Zdanenie týchto druhov príjmov je upravené v Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“) v Čl. 10 – Dividendy, Čl. 11 – Úroky a Čl. 12 – Licenčné poplatky. Spoločným znakom jevýrazné obmedzenie práva štátu zdroja na zdanenie týchto príjmov v porovnaní s bežnou sadzbou dane z príjmov. Napríklad v prípade úrokov ide dokonca v niektorých zmluvách o úplné oslobodenie od zdanenia v štáte zdroja a súčasne o skutočnosť, že základom dane je brutto príjem a daň v štáte zdroja sa vyberá zrážkou pri zdroji u vyplácajúceho subjektu. Pri zdanení týchto príjmov dochádza na rozdiel od zdanenia príjmov z priameho podnikania, kedy je zdanenie vyhradené vždy len jednému štátu, k deleniu daňového výnosu medzi obidva štáty. Komentár k Čl. 10, Čl. 11 a Čl. 12 bol aktualizáciou v roku 2003 doplnený predovšetkým o vysvetlenie konceptu skutočného vlastníka príjmu.

Dividendy

Čl. 10 Zmluvy sa zaoberá dividendami a je jedným z najdôležitejších zmluvných opatrení pre nadnárodné spoločnosti a priame medzinárodné investície. Dividendami sa vo všeobecnosti rozumie rozdelenie ziskov akcionárom, ktoré realizujú akciové spoločnosti (a. s.), obchodné (komanditné) spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) alebo iné a. s. (kapitálové spoločnosti). 

Zisky z činnosti, ktorú vykonáva osobná obchodná spoločnosť, sú ziskami spoločníkov dosiahnutými z vlastnej činnosti. Sú to zisky z podielu na kapitále, resp. majetku osobnej obchodnej spoločnosti a ziskoch osobnej obchodnej spoločnosti.

Toto postavenie je odlišné pre akcionára – akcionár nie je spoločníkom (obchodníkom), takže zisky spoločnosti mu nepatria, nemôžu mu byť teda pripočítané. Akcionár je zdaňovaný iba z tých ziskov, ktoré prerozdelí daná spoločnosť. Z hľadiska akcionárov sú dividendy príjmom z majetku, ktorý dali k dispozícii, alebo poskytli tejto spoločnosti.

Čl. 10  Zmluvy sa zaoberá iba dividendami vyplácanými spoločnosťou, ktorá je rezidentom zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu. Čl. sa preto nevzťahuje na dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom tretieho štátu, alebo na dividendy vyplácané spoločnosťou – rezidentom zmluvného štátu a ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, ktorú má podnik tohto štátu v inom zmluvnom štáte.

Zmluva v Čl. 10 vyhradzuje právo zdaňovať štátu zdroja dividend, t. j. štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy. Toto právo zdaňovať je však značne limitované. Sadzba dane je obmedzená na 15 %, čo sa zdá ako primerané maximum.

Na druhej strane je stanovená nižšia sadzba 5 %, pokiaľ ide o dividendy vyplácané dcérskou spoločnosťou svojej materskej spoločnosti. Ak spoločnosť jedného zo štátov vlastní priamo najmenej 25 % akcií v spoločnosti druhého štátu, je vhodné a primerané, aby sa zisky vyplácané dcérskou spoločnosťou zahraničnej materskej spoločnosti zdaňovali menšou sadzbou, čím sa zabráni opakovanému zdaneniu a podporia sa medzinárodné investície. Realizácia tohto zámeru závisí na daňovom prístupe k dividendám v štáte, ktorého rezidentom je materská spoločnosť.

Príklad č. 1:
V zmluve medzi vládou ČSFR a vládou Luxemburského veľkovojvodstva (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 227/1993 Z. z.) v Čl. 10 ods. 2 je definované: „Tieto dividendy však môžu byť zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak však príjemca je skutočným vlastníkom dividend, daň takto určená nepresiahne

  • 5 % z hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá vlastní priamo najmenej 25 % podielov majetku v spoločnosti vyplácajúcej dividendy,
  • 15 % z hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.“

Ustanovenie tohto odseku sa nedotýka zdanenia ziskov spoločnosti, ktorej slúži na výplatu dividend.

Obmedzenie dane v štáte zdroja príjmov neplatí, ak medzi príjemcu dividend a ich platiteľa je vsunutý sprostredkovateľ, ako napr. zástupca alebo poverenec, pokiaľ príjemca dividend nie je rezidentom druhého zmluvného štátu.

Čl. 10 Zmluvy neustanovuje spôsob zdaňovania v štáte zdroja príslušného príjmu, ale necháva ho na právnych predpisoch alebo zákonoch tohto štátu. Rovnako na právnych predpisoch štátu necháva aj procedurálne otázky. Daný štát môže obmedziť svoje dane na sadzby stanovené v cit. Čl., alebo uložiť daň v plnej výške a následne ju refundovať.

S ohľadom na veľké rozdiely medzi zákonmi členských krajín OECD nie je možné úplne a vyčerpávajúco definovať dividendy. Zmluva preto uvádza iba príklady, ktoré možno nájsť vo väčšine zákonov a právnych predpisov členských krajín a v týchto zákonoch nie sú upravené rozdielnym spôsobom. Je úplne na zmluvných štátoch, aby umožnili zľavu (odpočet) z hľadiska svojráznosti ich zákonov a aby sa dohodli na tom, že definícia dividend bude zahŕňať ostatné platby realizované danou spoločnosťou a spadajúce pod tento Čl.

Poňatie dividend v podstate zahŕňa rozdeľovanie ziskov spoločnosťami. Predovšetkým sa vzťahuje na prerozdeľovanie ziskov, nárok na ktoré je vytvorený akciami, t. j. držbou akcií v a. s. Definícia prispôsobuje akcie všetkým cenným papierom emitovaných spoločnosťou, ktoré sú nositeľmi práva zúčastňovať sa na ziskoch spoločnosti bez toho, aby mali povahu pohľadávky, resp. záväzku. Takýmito sú napr. akcie s užívateľským právom alebo užívacie práva, akcie zakladateľov alebo ostatné práva participácie na ziskoch.

Platby považované za dividendy môžu zahŕňať nielen rozdelenie ziskov, o ktorých rozhodne výročné valné zhromaždenie akcionárov, ale aj ostatné peňažné požitky, ako napr. bezplatné akcie, prémie, zisky z vyrovnania (bankrot) – vyrovnacie podiely a skryté rozdelenia ziskov. Úľavy stanovené v tomto Čl. sa uplatňujú, pokiaľ štát, ktorého rezidentom je spoločnosť realizujúca dané platby, zdaňuje tieto požitky ako dividendy. V danej súvislosti nie je podstatné, či sa uvedené požitky vyplácajú mimo bežných ziskov spoločnosti, alebo sa prijmú napr. z rezerv, t. j. zo ziskov predchádzajúcich finančných rokov. Rozdelenie ziskov spoločnosti, ktoré znižujú členské práva, ako napr. platby predstavujúce splatenie majetku v akejkoľvek forme, sa bežne nepovažujú za dividendy.

V prípade, ak skutočný vlastník div

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály