Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Modelová zmluva OECD a jej vplyv na zdanenie príjmov v SR (II.)

Rubrika: Daň z príjmov

O stálej prevádzkarni pojednáva Čl. 5 Modelovej zmluvy OECD (ďalej len „Zmluva“). Hlavným zmyslom stálej prevádzkarne je stanoviť právo jedného zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu. Podľa Čl. 7 Zmluvy nemôže jeden zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v druhom štáte.

 

(pokračovanie z minulého čísla)

Vznik stálej prevádzkarne a zdanenie príjmov z priamej podnikateľskej činnosti

Stála prevádzkareň

O stálej prevádzkarni pojednáva Čl. 5 Modelovej zmluvy OECD (ďalej len „Zmluva“). Hlavným zmyslom stálej prevádzkarne je stanoviť právo jedného zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu. Podľa Čl. 7 Zmluvy nemôže jeden zo zmluvných štátov zdaňovať príjmy podniku druhého zmluvného štátu, pokiaľ nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v druhom štáte.

Zisky stálej prevádzkarne môžu byť zdanené v krajine výkonu činnosti, ale len v rozsahu, v akom sa dajú prisúdiť činnosti stálej prevádzkarne tam umiestnenej. 

Stála prevádzkareň, cez ktorú podnik vykonáva podnikateľskú činnosť, môže vzniknúť FO aj PO. Daňová povinnosť podniku je potom na území SR vysporiadaná daňou z príjmov.

V súvislosti so zdanením príjmov rezidentov SR z podnikateľskej činnosti vykonávanej na území druhého štátu môžu nastať dve situácie:

  • V prípade zmluvného štátu vznik stálej prevádzkarne je posudzovaný v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú sa zúčastnené štáty zaviazali dodržiavať. Daňový rezident SR, ktorému vzniká stála prevádzkareň na území druhého štátu podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a v súlade s vnútroštátnym zákonom štátu, v ktorom je stála prevádzkareň umiestnená, bude zdaňovaný zo zdroja príjmov v tomto štáte. Na území SR bude daňový rezident zdaňovaný z celosvetových príjmov v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Na zamedzenie dvojitého zdanenia toho istého príjmu daňovníka je umožnené v súlade so Zmluvou a ZDP využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu.
  • Ak ide o nezmluvný štát a daňový rezident SR podniká na území druhého štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne podľa predpisov tohto druhého štátu, vzniká riziko dvojitého zdanenia príjmov.

Zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR poberané daňovými nerezidentami definuje § 16 ZDP. Ustanovenie § 16 ZDP nadväzuje na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 1 ods. 2 ZDP), ktoré SR uzavrela so štátom, v ktorom má daňový nerezident sídlo alebo trvalý pobyt.

Za príjem plynúci zo zdroja na území SR daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa považuje aj príjem z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne, pričom definícia vzniku stálej prevádzkarne je uvedená v § 16 ods. 2 ZDP. 

Rozhodujúcim kritériom zdanenia príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR je skutočnosť, že príjmy musia byť dosahované z činností vykonávaných na území SR. Len v tomto prípade je skutočne príjem dosahovaný v SR aj v SR zdaniteľný, samozrejme, za splnenia ďalších podmienok stanovených ZDP a príslušnou zmluvou. Z uvedeného je teda zrejmé, že nejde o akúkoľvek platbu platenú nerezidentovi, aj keď slovenským daňovým rezidentom.

Príklad č. 1:

Slovenský daňový rezident si objednal projekt na prestavbu haly u českého projektanta. Český rezident si prišiel pre podklady k slovenskému objednávateľovi a chodil na konzultácie na územie SR. Projekt vypracovával vo svojom podniku na území ČR. Aj keď český daňový rezident mal podklady z územia SR a chodil k slovenskému objednávateľovi na konzultácie, zdroj príjmov je na území ČR, nakoľko vykonával projektovú činnosť v ČR. Jeho príjem nie je zdaniteľný na území SR.

Definícia stálej prevádzkarne podľa ZDP sa aplikuje len na príjmy plynúce daňovým nerezidentom, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, a nie na príjmy daňových rezidentov dosahovaných z činnosti slovenského podniku vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne tam umiestnenej.

Podľa § 16 ods. 2 ZDP stálou prevádzkarňou sa rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Je to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná – pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Ide vlastne o všeobecné – základné pravidlo vzniku stálej prevádzkarne, ktoré je stanovené aj v Modelovej zmluve OECD.

Pod pojmom zariadenie na výkon činností sa rozumie určité miesto (priestor) alebo technické vybavenie slúžiace na podnikanie daňovníka. Môže ísť napríklad o dielne slúžiace na výrobu alebo poskytovanie služieb, o kancelárske priestory účtovníckych a poradenských firiem, technické zariadenie slúžiace na výkon montážnych, stavebných alebo opravárenských činností a pod. Stálou prevádzkarňou sa stávajú bez ohľadu na to, či sú vo vlastníctve zahraničného subjektu alebo len v prenájme, ak zahraničný subjekt má v úmysle prostredníctvom nich trvale podnikať na území SR a tieto činnosti začal vykonávať.

Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa využíva sústavne alebo opakovane.

Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, považuje sa za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Staveniská, miesta vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považujú za stálu prevádzkareň len vtedy, ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Pri počítaní časového testu sa vždy posudzuje konkrétna a ucelená dodávka stavby, jej stavebnej alebo technologickej časti od začatia výkonu prác (projektových, výkopových a pod.) až po ich definitívne ukončenie (kolaudáciu, dátum zápisu o prevzatí diela). Počítanie doby časového testu na území SR sa riadi § 122 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa do doby započítavajú všetky kalendárne dni bez ohľadu na to, či sa v nich pracovalo alebo nie, aj s dňami pracovného voľna alebo pracovného pokoja. Do tejto doby sa započítava čas odo dňa, kedy dodávateľ začal stavebné alebo montážne práce vrátane prípravných prác v lokalite, kde má byť stavba umiestnená (od začatia vymeriavacích prác, dovozu materiálu, výkopové práce až po definitívne skončenie prác). Ide o tzv. vznik stálej prevádzkarne uplynutím času, pričom doba trvania časového testu je modifikovaná zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia.

V prípadoch vykonávania opravárenskej činnosti, poskytovania činností a služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) ZDP (služby vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne) je možné zdaniť príjmy v prípade zmluvných štátov len vtedy, ak majú ich poskytovatelia – daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR miesto alebo zariadenie, prostredníctvom ktorého tieto služby poskytujú, aj v prípade jednorazovo poskytnutej činnosti stanovenej ZDP na dobu minimálne šiestich mesiacov. V prípade nezmluvných štátov je možné príjmy za poskytovanie takýchto služieb zdaniť zrážkovou daňou, ktoré daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou plynú do vzniku stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 ZDP.

Definícia stálej prevádzkarne stanovená Modelovou zmluvou OECD neurčuje vznik stálej prevádzkarne pri vykonávaní činností charakteru služieb, či už poradenských, sprostredkovateľských, riadiacich a pod. (ďalej len „služby“).

Definíciu stálej prevádzkarne rozširujú o poskytovanie služieb len konkrétne novšie uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako napr. zmluva s Maďarskou republikou, Spojenými štátmi americkými, Rumunskom.

Vo všetkých zmluvách je vznik stálej prevádzkarne poskytovaním služieb definovaný uplynutím stanovenej doby tak ako v prípade stavieb, stavebných projektov a montážnych projektov.

Vzhľad

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály