Minimálna mzda v roku 2013

Inštitút minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“). Zákon dáva značný časový a vecný priestor na to, aby suma minimálnej mzdy na nasledujúci rok mohla byť výsledkom konsenzu zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov (sociálnych partnerov).

V prvej fáze majú rokovania prebiehať na odbornej úrovni od 1. apríla do 15. júla; pokiaľ by došlo k dohode o sume, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo“) pripraví návrh nariadenia vlády SR (ďalej len „vláda“) na ustanovenie sumy minimálnej mzdy v dohodnutej výške.

Ak k dohode o sume nedôjde, v druhej fáze už rokuje Hospodárska a sociálna rada SR (ďalej len „HSR“), na tzv. tripartitnej úrovni, teda aj za účasti zástupcov vlády o návrhu na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy, vypracovanom ministerstvom; v zmysle zákona je posledným dňom na dohodu 31. august a opäť platí, že ak by došlo k dohode, ministerstvo navrhne vláde schváliť dohodnutú sumu minimálnej mzdy.

Vyjednávanie v tomto roku a stanoviská sociálnych partnerov

Rokovania sociálnych partnerov v prvej fáze, ani rokovanie HSR v druhej fáze, ktorá o sumy minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom rokovala 30. júla 2012, už tradične k dohode neviedli.

Ministerstvo tentoraz nenavrhlo sumu minimálnej mzdy na spodnej hranici, aká vychádza z valorizačného mechanizmu v § 8 ods. 2 zákona o minimálnej mzde, ale v nadväznosti na komplexné posúdenie makroekonomických ukazovateľov a prognózy ich vývoja v tomto roku, vypracovanej Inštitútom finančnej politiky pri Ministerstve financií SR (ďalej len „IFP“) zo dňa 11. júna 2012, navrhlo zvýšiť sumu mesačnej minimálnej mzdy o 3,2 %.

Navrhovaný nárast sumy minimálnej mzdy sledoval cieľ udržať podiel sumy minimálnej mzdy zo štatisticky zistenej priemernej mzdy na úrovni cca 40 % (podrobnejšie o tomto ukazovateli a vývoji jeho podielu v ďalšej časti).

Ministerstvo podľa § 7 ods. 5 zákona pripravilo návrh nariadenia vlády, ktorý predložilo na rokovanie HSR a následne na rokovanie vlády, na ustanovenie sumy minimálnej mzdy na tej istej úrovni, ktorú už ponúklo sociálnym partnerom na rokovanie:

• v mesačnom vyjadrení v sume na 337,70 € mesačne, čo oproti sume 327,20 € mesačne, platnej v roku 2012 predstavuje zvýšenie o 10,50 € mesačne,
• v hodinovom vyjadrení v sume 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Návrh nariadenia vlády bol predmetom rokovania HSR SR dňa 24. septembra 2012. Napriek objektívnym dôvodom pre zvýšenie sumy minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľských zväzov zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách:

• Republiková únia zamestnávateľov nesúhlasila so žiadnym zvýšením sumy minimálnej mzdy a požadovala ju ponechať na nezmenenej úrovni.
• Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR namietala porušenie zákona z dôvodu, že ministerstvo navrhlo vyššie zvýšenie, než ako minimálne vyplývalo z valorizačného mechanizmu a zároveň taktiež požadovala nezvyšovať sumu minimálnej mzdy.
• Združenie miest a obcí Slovenska pripustilo zvýšenie sumy minimálnej mzdy, maximálne však o 2,2 %, t. j. vo výške indexu medziročného rastu priemernej mzdy podľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2011.

Konfederácia odborových zväzov SR zľavila zo svojej pôvodnej požiadavky zvýšiť sumu minimálnej mzdy o 5,0 % a v pripomienkovom konaní k návrhu nariadenia vlády odporučila zvýšiť sumu o 3,9 %, čo zodpovedalo medziročnému indexu rastu spotrebiteľských cien za rok 2011 (inflácii).

Vláda napokon schválila návrh nariadenia vlády na svojom rokovaní dňa 10. októbra 2012 v znení, vypracovanom ministerstvom. Nariadenie vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013, vyšlo v Zbierke zákonov pod poradovým číslom 326/2012 Z. z.

Stručne k námietkam zamestnávateľských zväzov

Kompetencie ministerstva pri návrhu sumy

Zástupcovia zamestnávateľov vyslovili zásadnú pripomienku v tom zmysle, že ministerstvo prekročilo svoje právomoci tým, že navrhlo vyšší nárast sumy minimálnej mzdy než o 2,2 %.

Zákon v § 7 ods. 5, ktorý je pre ministerstvo záväzný v situácii, kedy nedošlo k dohode o sume minimálnej mzdy, ukladá ministerstvu do konca septembra predložiť na rokovanie HSR a následne na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy určená podľa § 8 zákona o minimálnej mzde.

Ustanovenie § 8 zákona o minimálnej mzde v ods. 2 obsahuje tzv. valorizačný mechanizmus, ktorý zaväzuje ministerstvo v návrhu nariadenia vlády určiť sumu mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok (na rok 2013) najmenej vo výške súčinu platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, zverejneného Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok (za rok 2011).

Pre ministerstvo je tak index rastu priemernej mzdy záväzný iba ako spodná hranica návrhu na zvýšenie, sumy minimálnej mzdy a ministerstvo malo plné právo navrhnúť aj vyššiu ako minimálnu sumu, čo s prihliadnutím na vývoj spotrebiteľských cien aj využilo (relevantné údaje o vývoji všetkých ukazovateľov sú v ďalšej časti).

Negatívne dopady na zamestnanosť

Požiadavku nezvyšovať sumu minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľských zväzov odôvodňovali aj možnými negatívnymi dopadmi na zamestnanosť, a  o najmä na zamestnanosť sociálne najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktoré by vyvolalo neadekvátne zvýšenie minimálnej mzdy. Hlavným dôsledkom neadekvátneho zvyšovania minimálnej mzdy má byť nárast nezamestnanosti, resp. znižovanie tempa jej poklesu, pričom zvýšenie minimálnej mzdy najviac poškodzuje najmä ohrozené sociálne skupiny, akými sú nízko kvalifikovaní občania, dlhodobo nezamestnaní so stratenými pracovnými návykmi, mladí ľudia vstupujúci na trh práce, ktorých hodnota práce nedosahuje úroveň minimálnej mzdy.

Voči predpokladu existencie určitého vzťahu medzi zvyšovaním minimálnej mzdy a zamestnanosťou nie je možné namietať. Mzda ako taká v trhovej ekonomike predstavuje cenu práce, vstupujúcu do nákladov zamestnávateľa. Minimálna mzda tak predstavuje spodnú hranicu týchto priamych mzdových nákladov (ekonomická funkcia inštitútu minimálnej mzdy).

Takisto možno akceptovať, že poskytovanie príliš vysokej mzdy za výsledky práce nízkej produktivity znižuje zisk zamestnávateľa, ktorý radšej nebude vytvárať pracovné miesta pre nízko kvalifikovanú pracovnú silu.