Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Lehoty v správe daní

Dátum: Rubrika: Správa daní

Lehota je istý časový úsek, ktorý je ohraničený začiatkom a koncom. V tomto časovom úseku daňový subjekt a iné osoby vo vzťahu k správcovi dane plnia svoje povinnosti alebo si uplatňujú svoje práva. Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok jej plynutia a končí sa uplynutím dňa, ktorý je posledným dňom skončenia lehoty.

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z.,zákona č. 235/2012 Z. z. a zákona č. 246/2012 Z. z.je procesnoprávny predpis, ktorý upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Na uplatnenie práva a plnenie povinností daňových subjektov a iných osôb sa vzťahujú lehoty, ktoré upravuje tento procesný zákon, ak osobitné hmotnoprávne daňové zákony neustanovujú inak.

Definícia lehoty

Lehota je istý časový úsek, ktorý je ohraničený začiatkom a koncom. V tomto časovom úseku daňový subjekt a iné osoby vo vzťahu k správcovi dane plnia svoje povinnosti alebo si uplatňujú svoje ­práva.

Lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre začiatok jej plynutia a končí sa uplynutím dňa, ktorý je posledným dňom skončenia lehoty.

Lehoty sú upravené v:

  • Hmotnoprávnych daňových zákonoch (napr. lehota na podanie daňového priznania na daň z príjmov, na DPH, lehota na zaplatenie dane), tieto lehoty majú prednosť pred lehotami v daňovom poriadku; lehota je dodržaná v posledný deň plnenia, ktoré sa má uskutočniť.
  • Daňovom poriadku (napr. lehota na odvolanie, lehota na preskúmanie rozhodnutia), tieto lehoty sa uplatňujú vtedy, ak lehoty na tie isté úkony nie sú upravené v hmotnoprávnych daňových zákonoch; ide o procesnoprávnu lehotu, ktorá predstavuje časový úsek určený pre procesné úkony účastníkov daňového konania, resp. iných osôb. Táto lehota je zachovaná, ak sa úkon urobí v posledný deň u správcu dane alebo sa podanie odovzdá na poštovú prepravu (toto sa osvedčuje dátumom na poštovej pečiatke) alebo,ak bolo podanie prijaté elektronickými prostriedkami a v súlade s § 13 ods. 5 daňového poriadku na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec.

Podľa § 27 daňového poriadku rozlišujeme lehoty:

  • zákonné,
  • určené správcom dane.

Zákonné lehoty

Lehoty, kedy možno najneskôr urobiť nejaký úkon (podať daňové priznanie, podať odvolanie, a pod.), určuje priamo daňový poriadok alebo osobitný hmotnoprávny daňový predpis, a preto sú to zákonné lehoty.

Lehoty určené správcom dane

Lehota, ktorú určil na vykonanie úkonu správca dane (lehota na doplnenie podania a pod.), je lehotou určenousprávcom dane. Z hľadiska objektívneho postupu má správca dane povinnosť určiť na plnenie lehotu primeranú požadovanému úkonu, nesmie byť však kratšia ako 8 dní – čo je, podľa daňového poriadku, minimálna dĺžka lehoty. Len pri osobitne naliehavých prípadoch alebo jednoduchých úkonoch môže byť táto lehota skrátená, čo sa v praxi vyskytuje zriedkavo. Zároveň je správca dane povinný poučiť subjekt o následkoch nedodržania požadovanej lehoty, ktorým môže byť uloženie pokuty podľa § 154 v spojení s § 155 daňového poriadku.

Všeobecne pre lehoty platí

Do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota určená podľa dní končí uplynutím jej posledného dňa.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením (pomenovaním – pondelok, číslovaním – 25) zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca (napr. 29. február, lehota končí 28. februára). Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posúva sa koniec lehoty na najbližší pracovný deň.

Lehota sa podľa § 27 ods. 5 daňového poriadku považuje za zachovanú, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkamina adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Lehota je zachovaná pre daňový subjekt nadväzne na § 13 ods. 5 daňového poriadku pri možnosti doručovania písomnosti elektronickými prostriedkami aj bez zaručeného elektronického podpisu na základe písomnej dohody o elektronickom doručovaní na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR.

To znamená, že lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie prijaté elektronickými prostriedkami na elektronickú podateľňu, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR alebo obec, a to podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo na základe písomnej dohody o elektronickom doručovaní so správcom dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a ktoré nebude podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Rovnako je lehota zachovaná, ak je podanie v posledný deň lehoty urobené telefaxom. Takéto podanie musí byť doručené aj v listinnej – písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.

Ak by nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú, kým sa nepreukáže opak.

Lehoty z hľadiska zániku práva

Rozlišujeme:

  • Preklúzia (prepadná lehota) po­d­­ľa § 69 daňového poriadku je spôsob zániku práva uplynutím tzv. prekluzívnej lehoty výslovne ustanovenej zákonom, ak v nej nebolo právo uplatnené. Na preklúziu prihliada finančná správa z úradnej povinnosti.

Obdobie zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je zákonom určené. V ustanovení § 69 daňového poriadku je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká právo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov (priznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vrátenie dane, uplatnenie daňového bonusu, uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a pod.), v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty je sedemročná lehota. To znamená, že u dane z príjmov sú dve lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane a to, 5 rokov u daňového subjektu, ktorý má platiť daň a 7 rokov u daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty.

Lehota sa počíta od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov (vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nároku na vrátenie dane alebo nároku na zamestnaneckú prémiu, uplatnenie daňového bonusu a pod.). Zároveň sa ustanovuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo priznanie nároku na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov, plynie nová 5 ročná lehota, v prípade odpočtu daňovej straty 7 ročná. Maximálna lehota (pre všetky daňové subjekty, teda aj tie, ktoré vykážu daňovú stratu) pre zánik práva vyrubiť daň je 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov.

V daňovom poriadku je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa hmotnoprávnych daňových predpisov, ktorým je doručený protokol z daňovej kontroly alebo protokol o určení dane podľa pomôcok. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Taktiež daňový poriadok upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo v ktorom vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov. Lehota desiatich rokov na zánik práva vyrubiť daň sa vzťahuje na daňový subjekt so sídlom v Slovenskej republike, ktorého zdaniteľné príjmy sú dosiahnuté na území druhého zmluvného štátu a tiež aj na daňový subjekt so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého zdaniteľné príjmy sú dosiahnuté na území Slovenskej republiky, ak tieto neboli priznané a zdanené na území Slovenskej republiky.

Poznámka: V daňovom poriadku sa uvádza „uplatnenie nároku na sumy podľa hmotnoprávnych daňových predpisov“. Je to z toho dôvodu, že tak pre lehoty, ako aj pre vyrubenie rozdielu po daňovej kontrole platí, že sa nevyrubuje len rozdiel dane ale aj nárok na daňový bonus alebo jeho rozdiel, rovnako zamestnaneckú prémiu, nadmerný odpočet, ktoré nie sú daňou.

  • Premlčanie (premlčacia lehota) podľa § 85 daňového poriadku – právo nezaniká, ale sa oslabuje. Nejde o zánik práva ako celku, to však zanikne iba v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou, a to námietkou premlčania.

Ak vznesie povinná osoba námietku premlčania, právo zaniká.

Nezaplatenú daň alebo peňažné plnenie, ktoré nie je daňou a je uložené rozhodnutím správcu dane, vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov po termíne splatnosti, je správca dane povinný vymáhať. Správca dane má právo vymáhať daňový nedoplatok do 6 rokov po skončení kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol. Po tejto lehote je právo na vymáhanie premlčané. Ak ale správca dane doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku (§ 80), a to aj opakovane, začne plynúť nová premlčacia lehota po skončení roka, v ktorom bola výzva doručená daňovému subjektu. Túto lehotu možno predlžovať len do 20 rokov (vrátane). To znamená, že právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od konca roka, v ktorom vznikol.

Ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, správca dane je povinný prihliadnuť na premlčanie, avšak len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok (zaplatenie daňového nedoplatku sa odkladá do vyriešenia námietky). Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie. Po doručení rozhodnutia o námietke je rozhodnutie právoplatné a vykonateľné. Ak sa námietke vyhovie, lehota na vymáhanie je premlčaná.

Ak začne daňové exekučné konanie, to znamená, že správca dane vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, premlčacia lehota na vymáhanie daňového nedoplatku počas daňového exekučného konania neplynie. Celková lehota na vymáhanie daňového nedoplatku 20 rokov od konca roka, v ktorom vznikol daňový nedoplatok, je však platná. To znamená, že ak správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania napr. v 18. roku od konca roka, kedy vznikol daňový nedoplatok, daňovú exekúciu (výkon) môže vykonať len do konca 20. roka od konca roka, v ktorom vznikol daňový nedoplatok.

Prekluzívne lehoty sú kratšie ako premlčacie.

Kedy lehoty neplynú – prerušenie daňového konania

Podľa § 61 daňového poriadku pokiaľ je daňové konanie prerušené, lehoty podľa daňového poriadku neplynú.

Pri prerušení daňového konania sa vopred predpokladá, že konanie nebude pokračovať určitý čas. Lehota pokračuje v plynutí až keď odpadnú prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo po uplynutí lehoty prerušenia. Počas doby prerušenia nemožno hovoriť o nečinnosti správcu dane. Tá nastane až vtedy, ak správca dane po skončení prerušenia a uplynutí zvyšnej lehoty nekoná.

Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa daňového poriadku neplynú (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa hmotnoprávnych daňových predpisov však plynú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

Zastavenie daňového konania

Zastavenie daňového konania je potrebné odlišovať od prerušenia konania. Prerušenie konania totiž nemá za následok skončenie konania, slúži len na odstránenie procesných prekážok v začatom daňovom konaní, ktoré sú odstrániteľné.

Ak sa v priebehu konania vyskytne neodstrániteľná prekážka, ktorá natrvalo znemožňuje pokračovať v konaní, je to dôvod pre ukončenie, teda zastavenie konania.

Lehoty z hľadiska plynutia času

Z hľadiska plynutia času rozdeľujeme lehoty na:

  • objektívne,
  • subjektívne.

Pri lehotách objektívnych je plynutie času nezávislé od vôle človeka, naopak u subjektívnych lehôt sa k objektívnemu plynutiu času pridáva subjektívny prvok. Príkladom subjektívnej aj objektívnej lehoty je napr. § 75 daňového poriadku, podľa ktorého návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov (subjektívna lehota) odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály