Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Komentár k  zákonu o  obmedzení platieb v  hotovosti s  príkladmi

Dátum: Rubrika: Správa daní Zo seriálu: Komentár k  zákonu o  obmedzení platieb v  hotovosti s  príkladmi

Jedným z  opatrení zameraných proti daňovým podvodom a  daňovým únikom na roky 2012-2016 a  za účelom vytvorenia podmienok na zabezpečenie stabilného a transparentného ekonomického prostredia súčasnej vlády SR je obmedzenie platieb v  hotovosti medzi podnikateľmi ako aj medzi fyzickými osobami (FO) nepodnikateľmi navzájom.

Obmedzenie hotovostných platieb je možné len prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa zavedie povinnosť len bezhotovostnej platby v  obchodnom styku (napr., pri predaji majetku, tovaru, za poskytnuté služby) nad zákonom určený limit.

Podľa dôvodovej správy k  zákonu už samotnému návrhu tohto zákona predchádzala rozsiahla analýza hotovostného ako aj bezhotovostného platobného styku medzi podnikateľmi ako aj medzi FO. V  tejto súvislosti sú známe zistené skutočnosti, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne „optimalizujú“ svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením, ktoré spočíva v  obmedzení platieb v  hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových a  výdavkových dokladov bez  reálneho toku finančných prostriedkov a  tzv. „kreatívnemu účtovníctvu“ na konci účtovného/zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad bude mať zároveň lepší prehľad o  aktivitách podnikateľov a svoju pozornosť zameria na podozrivé finančné operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez  reálneho plnenia, následne platby neprebehnú alebo sú príjmovými a  výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované ako hotovostné platby v  sumách niekoľko stotisíc eur, pričom posledný daňový subjekt v  tomto „reťazení“ uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z  pridanej hodnoty.

V praxi sa množia prípady zneužívania mechanizmu dane pri neexistencii zdaniteľného plnenia, pri službách ide najčastejšie o  sprostredkovanie, poradenské a právne služby, marketingové služby, pri ktorých je problematické zisťovať ich skutočné poskytnutie, pričom  často ide aj o  fiktívny tovar. Okrem fiktívnych plnení veľakrát ide o  prípady, kedy tovar fyzicky existuje, ale cena za tento tovar je vysoko nadhodnotená, resp. ten istý  tovar sa fakturuje viackrát. Nadväzne na fiktívne, resp. nadhodnotené plnenia sú vyhotovované daňové doklady a doklady o  zaplatení dane v  hotovosti a následkom je neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov dane zo štátneho rozpočtu. Prax ukazuje, že fiktívne faktúry za fiktívny alebo nadhodnotený tovar skrývajú aj platby za nelegálnu prácu najmä v  stavebníctve, v  reštauračných službách, ale aj úplatky a  provízie za nežiaduci lobing fakturované ako provízie za sprostredkovanie. Pri vykazovaní úhrad v  hotovosti právne predpisy neumožňujú spochybniť existenciu týchto hotovostných peňazí. Z  dôvodu sprehľadnenia vzťahov medzi FO navzájom a  medzi podnikateľmi a  FO nepodnikateľmi sa do okruhu osôb, na ktoré sa zákon č.  394/2012 Z.  z. o  obmedzení platieb v  hotovosti (ďalej len „zákon o  obmedzení platieb v  hotovosti“) vzťahuje sú podnikatelia [právnické osoby (PO) a  FO] a zároveň aj FO – nepodnikatelia. Ďalej možno uviesť zistené prípady, keď daňové subjekty nemajú dostatok finančných prostriedkov na účte v  banke, ale neustále „dotujú“ pokladnicu vysokými hotovostnými vkladmi, pričom aby mohli hotovostné platby zrealizovať, tieto vklady preukazujú v  mnohých prípadoch zmluvami s  tichými spoločníkmi, ktorými sú FO z  radov sociálne slabej vrstvy spoločnosti, u  ktorých je vylúčené, aby disponovali sumami vo výške stoviek tisíc eur, ktorými sa ako tichí spoločníci majú podieľať na podnikaní daňového subjektu práve týmito fiktívnymi hotovostnými platbami do pokladnice.

Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a  poznatkov z  niektorých členských štátov EÚ sa predpokladá, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako opatrenie nielen k  obmedzeniu podvodných konaní v  daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na  boj proti korupcii a  trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.

Legislatívne obmedzenie platieb v  hotovosti predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ide o  jedno z  opatrení, na základe ktorého sa spolu s  ďalšími prijímanými opatreniami očakáva pokles daňových únikov, najmä pokiaľ ide o  daň z  pridanej hodnoty, resp. tomu zodpovedajúci rast daňových príjmov. Pokiaľ ide o  daň z  pridanej hodnoty, prínos by sa mal dosiahnuť pri uplatňovaní odpočtov zo zálohových faktúr bez  reálneho plnenia, čo je v  súčasnosti rovnako predmetom podvodov na jednej strane a  snahou príslušných orgánov zabrániť, resp. znížiť neoprávnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu od štátu. Pri bezhotovostných úhradách bude mať daňový úrad prehľad o  aktivitách podnikateľov a  so zameraním na podozrivé operácie s  pozitívnym vplyvom na daňové príjmy. Pre daňové subjekty, či už podnikateľov, ale aj spotrebiteľov – napr. pri prenajímaní nehnuteľností, na základe zmluvy so súhrnným plnením vyšším ako 5  000  € – sa prijatím zákona obmedzí priestor na možné podvodné aktivity, resp. ich vykonávanie bude pre nich čoraz  nákladnejšie a problematické.

Problematiku zákazu platieb v  hotovosti a  očakávaného cieľa, ktorým je predovšetkým obmedzenie daňových únikov práve zavedením povinnosti bezhotovostnej platby v  obchodnom styku nad určitý limit upravuje zákon o  obmedzení platieb v  hotovosti účinný od 1. januára 2013.

Komentár k  ustanoveniam zákona o  obmedzení platieb

Zákon obmedzení platieb v  hotovosti upravuje podmienky zákazu vykonávať niektoré platby v  hotovosti, upravuje definíciu platby v  hotovosti, zákon uvádza tiež vybrané druhy platieb, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje, ustanovuje limity platby v  hotovosti, do výšky ktorej je možné vykonať platbu v  hotovosti, upravuje tiež sankčný postih za porušenie zákazu platieb v  hotovosti nad ním určenú sumu platby v  hotovosti, postup správneho konania vo veci sankčného postihu a  prechodné ustanovenia o  vykonaní platieb v  hotovosti v  sume vyššej ako ustanovuje zákon.

Komentár k  ust. §  1, 2, 3 a 6

Predmetom zákona je úprava podmienok zákazu vykonávať niektoré platby v  hotovosti.

Platbou v  hotovosti sa rozumie presun peňazí (bankoviek alebo mincí) v  eurách alebo v  inej mene v  hotovosti medzi dvomi osobami v  postavení odovzdávajúceho sumy platby v  hotovosti a druhý ako príjemca tejto hotovostnej platby. Ak je vykonávaná platba v  hotovosti v  inej menej ako euro, táto hodnota platby sa prepočítava na eurá referenčným výmenným kurzom vyhláseným ECB alebo NBS, platným v  deň predchádzajúci dňu platby v  hotovosti. Týmito osobami môžu byť akékoľvek právne subjekty, teda FO i  PO vrátane štátu.

Zákon výslovne zdôrazňuje, že nezáleží na tom, na základe akého právneho dôvodu k  presunu hotovosti dochádza a v  prípade porušenia zákona nie je platnosť právnych úkonov zrušená alebo spochybnená (napr., predaj nehnuteľnosti).

Hodnotou platby v  hotovosti je aj súčet hodnôt samostatných platieb, ak je táto platba rozdelená na niekoľko samos

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály