Komentár k novele Zákonníka práce (4. časť)

Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. je rozsiahla, preto jej jednotlivé časti uverejňujeme na pokračovanie. V tomto čísle sme zaradili ďalšiu, štvrtú časť, ktorá obsahuje body 104 až 127 s pôvodnými zneniami a komentármi k prijatým zmenám.

104. V § 140 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „(4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní v priebehu kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

Nová právna úprava § 140 odsek 3 ZP ustanovila právo zamestnancov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolania podľa osobitného predpisu (zdravotnícke predpisy) na päť dní pracovného voľna v priebehu kalendárneho roka s náhradou mzdy, ktoré sa viaže na sústavné vzdelávanie tejto osobitnej skupiny zamestnancov.

105. V § 141 ods. 1 prvej vete sa za slová „čas jeho“ vkladá slovo „dočasnej“.

Legislatívno-technická úprava.

106. V § 141 ods. 2 písmeno b) znie:

„narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť„

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa ustanovilo v § 141 ods. 2 písmeno b) ZP poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade narodenia dieťaťa zamestnanca na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zriadenia.

Uvedené právo zamestnanca sa novou zmenou rozšírilo aj na ďalšie osoby a neviaže sa už iba na manžela a manželstvo, ale aj na rodiča a rodičovstvo.

107. V § 141 odseky 3 a 4 znejú:

„(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi:

a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.

(4) Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.“

Okruh situácií, kedy je možné poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno upravuje odsek 3. Doteraz platné znenie § 141 ods. 3 ZP spôsobovalo problémy v aplikačnej praxi. Z tohto dôvodu sa prijalo znenie, ktoré jednoznačne ustanoví, aké sú možnosti zamestnávateľa pri poskytovaní pracovného voľna v záujme zamestnanca.

V písmene a) je zamestnávateľovi daná možnosť v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 (napr. ošetrenie, vyšetrenie zamestnanca, sprevádzanie, pohreb, svadba) nad rozsah, ktorý je ustanovený v zákone.

V písmene b) je zamestnávateľovi daná možnosť v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno aj z iných dôvodov ako sú dôvody uvedené v § 141 ods. 2 (napr. na sprevádzanie dieťaťa zamestnanca do školy v prvý deň školského roka).

Podľa písmena c) má zamestnávateľ možnosť poskytnúť voľno na žiadosť zamestnanca napr. zamestnancovi, ktorý odchádza na nejaký čas za manželom, ktorý je v diplomatických službách alebo na zabezpečenie prechodnej starostlivosti o rodiča zamestnanca a pod.

V písmene d) je daná možnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na rôzne účely s podmienkou, že si zamestnanec v dohodnutom termíne poskytnuté voľno odpracuje.

Ide o prehľadnejšie a jednoduchšie vyjadrenie nárokov na pracovné voľno, ktoré môže zamestnanec čerpať a na druhej strane, ktoré mu musí alebo môže zamestnávateľ ospravedlniť ako prekážku v práci.

108. V § 141 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor.“ Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 7 a 8.

Pri prekážkach, ktorých trvanie je vymedzené dňami (napr. pohreb, svadba) sa navrhlo odstrániť aplikačné problémy, ktoré sú pri uznávaní tejto prekážky pri zamestnancoch, ktorí majú pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne (napr. zamestnanci pracujúci v dvanásťhodinových zmenách) tým, že sa presne vymedzí, čo sa u týchto zamestnancov považuje pre tieto účely za jeden deň.

Podľa súčasného znenia § 141 ods. 4 ZP sa na účely prekážky v práci považuje za jeden deň čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z určeného týždenného pracovného času zamestnanca.

Vzhľadom na to, že podľa § 90 ods. 1 ZP sa považuje za pracovnú zmenu časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci, vzbudzovalo doterajšie znenie dojem, že zamestnancovi prislúcha náhrada mzdy aj za čas prestávky na odpočinok a jedenie. Vzhľadom na to, že táto prestávka sa nezapočítava do pracovného času zamestnanca a zamestnancovi za ňu nepatrí mzda, mala by byť vylúčená aj z času, ktorý sa považuje za jeden deň na účely prekážky v práci.

V § 141 ods. 6 ZP sa ustanovuje, aby mal zamestná