Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Komentár k novelám zákona o správe daní a poplatkov

Rubrika: Správa daní

Od 1. januára 2005 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov – zákon č. 679/2004 Z. z. , okrem Čl. I, § 32 ods. 15 a Čl. III bod 2, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. júla 2005.


Od 1. januára 2005 vstúpila do účinnosti novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) – zákon č. 679/2004 Z. z. (ďalej len „novela“), okrem Čl. I, § 32 ods. 15 a Čl. III bod 2, ktoré nadobudnú účinnosť až 1. júla 2005. Novela zákona nadväzuje najmä na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predovšetkým v oblasti registrácie zahraničnej osoby ako aj v oblasti sankčného systému. Reaguje tiež na zmenu zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov v súvislosti so sprístupnením daňového tajomstva komisii ES a osobám akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom Európskej komisie v súvislosti so spojovacou sieťou EÚ CCN/CSI. Uvedená novela zákona o správe daní je rozsiahla a v tomto článku sa budeme preto venovať najmä tejto novele. Dotýka sa viacerých ustanovení, ktorými sú upravené práva a povinnosti tak daňových subjektov, ako aj správcov dane s cieľom vytvoriť rovnováhu medzi nimi.

Zákonom č. 68/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudla účinnosť od 1. marca 2005 zatiaľ ostatná novela zákona o správe daní. Táto ostatná novela priniesla len drobné zmeny v § 3 ods. 2 a 4, § 23 ods. 5 písm. s) a § 103 ods. 9 zákona o správe daní, na ktoré upozorníme v príslušných častiach tohto komentára.

§ 1 zákona o správe daní
Rozsah pôsobnosti zákona o správe daní bol novelou vymedzený jednoduchšie a zároveň aj širšie, keď podľa § 1 ods. 1 zákona o správe daní upravuje správu daní. Rozumie sa ňou v podstate celá činnosť správcu dane od vyhľadávania daňových subjektov, ich registrácií, kontroly, vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov vrátane daňového exekučného konania [§ 1a písm. c) cit. zákona].

§ 1a písm. e) až g) zákona o správe daní
Novela novo upravila definíciu niektorých základných pojmov. Daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na príslušnej dani až do lehoty splatnosti. Napr. ak správca dane dodatočným platobným výmerom dorubil daňovému subjektu daň z príjmov fyzických osôb (FO), do uplynutia lehoty na zaplatenie je suma uvedená v dodatočnom platobnom výmere pohľadávkou správcu dane. Pokiaľ by daňový subjekt sumu uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní v stanovenej lehote nezaplatil, nasledujúcim dňom sa stáva dlžná suma daňovým nedoplatkom a daňový subjekt sa stáva daňovým dlžníkom, lebo má daňový nedoplatok. Podľa doterajšej právnej úpravy nebola zadefinovaná registračná a oznamovacia povinnosť, ktorá je upravená najmä v § 31 zákona o správe daní. Ust. § 1a cit. zákona sa doplnilo o nové písm. k) a l), v ktorých definuje registračnú povinnosť daňového subjektu ako povinnosť registrovať sa podľa zákona o správe daní alebo osobitného zákona, ktorým je napr. zákon o DPH. Oznamovaciu povinnosť definuje novela ako povinnosť daňového subjektu oznamovať správcovi dane skutočnosti alebo ich zmeny podľa zákona o správe daní alebo osobitného zákona.

§ 3 ods. 1 zákona o správe daní
Úpravou miestnej príslušnosti u právnickej osoby (PO) sa zosúladilo určenie miestnej príslušnosti s Obchodným zákonníkom, ako aj s § 2 písm. d) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Podľa Obchodného zákonníka je sídlom PO adresa, z ktorej sa riadi činnosť PO. ZDP v súlade s touto definíciou definuje vo svojom ust. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Vzhľadom na absenciu tejto úpravy bol § 3 ods. 1 zákona o správe daní upresnený.

§ 3 ods. 2 a 4 zákona o správe daní
Novela reaguje na pripravované štrukturálne zmeny v organizácii daňovej správy zamerané predovšetkým na jej zefektívnenie. V súlade s pripravovaným novým zákonom o orgánoch štátnej správy vo veciach daní doterajší zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z., by mal byť zrušený. Podľa nového zákona pôsobnosť Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave sa rozšíri na územie celej republiky bez ohľadu na ich sídlo pre banky a pobočky zahraničnej banky, poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, obchodníka s cennými papiermi alebo pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, ako aj na daňové subjekty so sídlom v územnom obvode Bratislavského kraja, ak splní podmienky stanovené zákonom.
 
Ostatnou novelou – zákonom č. 68/2005 Z. z., bolo s účinnosťou od 1. marca 2005 ust. § 3 ods. 2 zákona o správe daní upravené tak, že do účinnosti pripravovaného zákona u fyzickej osoby, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt a ani sa tu obvykle nezdržuje, bude miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.

§ 3 ods. 9 zákona o správe daní
V nadväznosti na návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní je upravené aj určenie miestnej príslušnosti pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky, poisťovňa alebo zaisťovňa, ako aj pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne. Miestne príslušným orgánom je Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave.

§ 3 ods. 12 zákona o správe daní
Zákon č. 609/2003 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal s účinnosťou od 1. januára 2004 zákon o správe daní, upravil okrem iného aj postup správcu dane v prípade, že v priebehu výkonu daňovej kontroly kontrolovaný daňový subjekt zmenil miestnu príslušnosť. Tým, že podľa platnej právnej úpravy v takomto prípade dokončí daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal, boli odstránené často sa vyskytujúce špekulatívne prípady zmeny miestnej príslušnosti v priebehu kontroly. Prax však ukázala, že vznikol technicko-administratívny problém s evidovaním dokumentov z kontroly v prípade oddelimitovania daňového subjektu na nového miestne príslušného správcu dane. Napriek tomu, že ten správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, musí ju aj dokončiť, t. j. prerokovať protokol o daňovej kontrole, v praxi boli prípady, že daňový kontrolór nemal k dispozícii spisový materiál vzťahujúci sa na daňovú kontrolu, ktorý bol z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti odstúpený na nového miestne príslušného správcu dane. Preto bol § 3 ods. 12 cit. zákona doplnený v tom smere, že do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal, pričom povinnosť odstúpiť spisový materiál na novo miestne príslušného správcu dane vzniká až po ukončení daňovej kontroly.

Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ u daňového subjektu nie je vykonávaná daňová kontrola, pri zmene miestnej príslušnosti dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok novému miestne príslušnému správcovi dane. V prípade, že u daňového subjektu je vykonávaná daňová kontrola a v jej priebehu kontrolovaný daňový subjekt zmení miestnu príslušnosť, ostáva naďalej do ukončenia daňovej kontroly miestne príslušný ten správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal a až po jej ukončení (t. j. po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole) aj fyzicky správca dane odstúpi novému miestne príslušnému správcovi dane spisový materiál, u ktorého nezaniklo právo vyrubiť daň alebo jej rozdiel, ako aj spisový materiál, u ktorého nezaniklo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok.

§ 7 ods. 1 prvá veta zákona o správe daní
Novela odstránila výkladovú nezrovnalosť doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej je každý povinný na účely daňového konania vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe. Zákon o správe daní definuje daňové konanie ako konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov [§ 1a písm. d) zákona o správe daní], pričom povinnosť vypovedať ako svedok je upravená aj v iných ust. zákona o správe daní, ktoré však nie je daňovým konaním v zmysle jeho definície. Inštitút svedka, jeho práva a povinnosti sú upravené zákonom o správe daní napr. pri daňovej kontrole alebo pri miestnom zisťovaní, ktoré daňovým konaním nie sú. Z uvedeného dôvodu preto bola prvá veta cit. ust. upravená tak, že povinnosť vypovedať ako svedok nie je viazaná na daňové konanie, ale na účely správy daní.

§ 7 ods. 3 zákona o správe daní
Zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol od 1. mája 2004 zrušený zákon č. 241/2001 Z. z. o utajovaných skutočnostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o správe daní premietol uvedené do § 7 ods. 3, keď v zmysle zákona je zakázaný výsluch svedka o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami.

§ 9 ods. 2 zákona o správe daní
Jednou z prvoradých povinností správcu dane je povinnosť skúmať, či FO je spôsobilá samostatne konať, resp. či v prípade nedostatku spôsobilosti na právne úkony je v konaní relevantne zastúpená svojím zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Zákon o správe daní upravuje aj možnosť správcu dane ustanoviť zástupcu rozhodnutím správcu dane tomu, koho pobyt nie je známy, komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na jeho známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto zo subjektívnych dôvodov demonštratívne zákonom o správe daní vymenovaných nemôže samostatne pred správcom dane konať za predpokladu, že si takýto daňový subjekt sám nezvolil žiadneho zástupcu. Pri ustanovení zástupcu v praxi vznikali problémy, ktoré zbytočne predlžovali konanie o ustanovení zástupcu a tým vlastne celé konanie. Vyskytovali sa prípady, keď správca dane ustanovil zástupcu pre daňový subjekt bez jeho súhlasu a zástupca ustanovený proti svojej vôli sa voči rozhodnutiu správcu dane bránil podaním opravného prostriedku. Z dôvodu zabránenia takémuto postupu novela jednoznačne v § 9 ods. 2 zákona o správe daní upravila postup správcu dane v súvislosti s ustanovením zástupcu v tom smere, že rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom toho, kto je navrhnutý ako zástupca daňového subjektu. Napriek povinnosti správcu dane vyžiadať si predchádzajúci súhlas osoby, ktorá má daňový subjekt v konaní zastupovať, pripúšťa zákon o správe daní možnosť odvolania proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu. S ohľadom na uplatňovanie zásady písomnosti v konaní pred správcom dane je potrebné, aby správca dane spísal zápisnicu o tom, že osoba navrhnutá za zástupcu s tým súhlasí, prípadne si iným preukazným spôsobom zaobstaral predchádzajúci súhlas so zastupovaním daňového subjektu.

§ 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní
V prípade, že dôjde ku kolízii záujmov iných daňových subjektov so záujmami zástupcu, zákon o správe daní zabezpečuje ochranu oprávnených záujmov účastníkov konania vylúčením zástupcu z daňového konania. Táto zásada sa však nevzťahuje na zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát. Novela zákona o správe daní reagovala na zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), v ktorom došlo k zlúčeniu advokátov a komerčných právnikov. Z cit. ust. vypustila slová alebo komerčný právnik. Z rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcom ust. boli z § 10 ods. 2 zákona o správe daní vypustené slová komerčný právnik.

§ 11 ods. 5 zákona o správe daní
Novela upravuje postup správcu dane v prípade ústneho pojednávania s daňovým subjektom. Podľa doterajšej právnej úpravy správca dane vydal daňovému subjektu odpis zápisnice z ústneho pojednávania len v prípade, že hneď v jeho úvode o to daňový subjekt požiadal. Táto podmienka na vydanie odpisu zápisnice je z § 11 ods. 5 zákona o správe daní vypustená, z čoho vyplýva povinnosť správcu dane vydať odpis zápisnice z ústneho pojednávania daňovému subjektu aj vtedy, ak o to nepožiadal.

§ 11 ods. 6 zákona o správe daní
Podľa nového znenia cit. ustanovenia správca dane je oprávnený opraviť pravopisné chyby a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení zápisnice buď z vlastného podnetu alebo na návrh iných osôb. Pod zrejmú nesprávnosť však v žiadnom prípade nemožno zaradiť zmenu vypovedaných a zaznamenaných skutočností. Zrejmou nesprávnosťou je taká nesprávnosť, ktorá bez akýchkoľvek úvah je na prvý pohľad zrejmá každému, kto je oprávnený oboznámiť sa s obsahom zápisnice. Príkladom zrejmej nesprávnosti môže byť zle napísaný dátum – namiesto roku 2004 rok 204 alebo 30. február, príp. chyba v sčítaní. Zrejmou nesprávnosťou môže byť tiež rozdiel medzi sumou vyjadrenou číslicami a tou istou sumou uvedenou slovom, napr. v zápisnici je číslicami uvedené 1 000 Sk, ale tá istá suma je slovom uvedená ako sto korún. Zákon o správe daní nevyžaduje, aby v prípade opravy pravopisných chýb alebo iných zrejmých nesprávností správca dane vydával rozhodnutie. Správca dane v nadväznosti na § 12 zákona o správe daní by mal o tomto svojom úkone vyhotoviť úradný záznam a založiť ho do spisu.

§ 13 ods. 11 zákona o správe daní
Ide o legislatívne upresnenie cit. ust. v nadväznosti na novo upravený postup správcu dane a daňového subjektu pri doručovaní písomností elektronickými prostriedkami. Pokiaľ daňový subjekt chce pri doručovaní písomností využiť elektronické prostriedky, uzavrie o tomto postupe so správcom dane písomnú dohodu s náležitosťami upravenými v § 20 ods. 8 zákona o správe daní. Pokiaľ daňový subjekt preukáže, že doručil písomnosť v súlade s uzatvorenou dohodou, lehota, v ktorej mal byť úkon vykonaný, bude sa považovať za zachovanú.

§ 14 ods. 2 zákona o správe daní
Novelou bola zavedená povinnosť daňového subjektu prevziať späť tovar nakúpený pri kontrolnom nákupe zamestnancom daňového úradu alebo zamestnancom colného úradu. Vrátiť zaplatenú cenu však daňový subjekt bude povinný len zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad. Tento postup je upravený pri inštitúte miestneho zisťovania. Správca dane, ktorým je daňový alebo colný úrad, prostredníctvom svojich zamestnancov vykonáva ho najčastejšie za účelom zistenia pôvodu tovaru alebo veci, ich množstva, ceny a riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich obstaraním. Miestne zisťovanie a v jeho rámci aj kontrolný nákup sa v praxi uskutočňuje aj v súvislosti s kontrolou používania elektronickej registračnej pokladnice a evidencie tržieb na elektronickej pokladnici. Keďže zamestnanec správcu dane dodržiavanie povinností daňového subjektu môže zistiť kontrolným nákupom, bolo potrebné upraviť aj späťvzatie takto nakúpeného tovaru alebo veci a vrátenie zaplatenej ceny v zákone o správe daní vzhľadom na doterajšiu absenciu úpravy tohto postupu v zákone. Správa spotrebných daní prešla od 1. mája 2004 na správcu dane, ktorým je colný úrad. V prípade, že zamestnanec colného úradu zistí, že napr. cigarety alebo lieh nie sú označené kolkovými známkami, neoznačený tovar prepadá v prospech štátu, preto daňový subjekt je povinný vrátiť zaplatenú cenu kontrolného nákupu len pre zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad.

§ 14 ods. 7 zákona o správe daní
O miestnom zisťovaní zamestnanec správcu dane je povinný v prípade, že sa uskutočnilo za súčinnosti daňového subjektu, vyhotoviť zápisnicu o miestnom zisťovaní. V nadväznosti na úpravu povinnosti správcu dane vydať odpis zápisnice z ústneho pojednávania (§ 11 ods. 5 zákona o správe daní) aj bez toho, aby o to daňový subjekt požiadal, bolo cit. ust. doplnené o novú vetu. V jej zmysle sa odpis zápisnice o miestnom zisťovaní odovzdá osobe, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonávalo.

§ 14a ods. 3 zákona o správe daní
V prípade, že vzniknú pochybnosti o pôvode tovaru alebo veci, ich množstva, ceny alebo riadneho finančného usporiadania, zamestnanec správcu dane vydá rozhodnutie, ktorým zabezpečí tovar alebo veci. Majiteľ alebo držiteľ zabezpečeného tovaru alebo veci má možnosť v stanovenej lehote vzniknuté pochybnosti odstrániť. Ak tieto pochybnosti v stanovenej lehote majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci neodstráni, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci. Podľa doterajšieho znenia tohto ust. však nebolo upravené, kedy rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci stratí účinnosť v prípade, že pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci odstráni. Novela upresnila, že ak budú pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení, odstránené, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci, ktoré sa stane právoplatným dňom jeho vydania. Zákon o správe daní nepripúšťa proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušilo rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci, odvolanie.


Príklad č. 1:

Správca dane vydal dňa 18. 1. 2005 rozhodnutie o zabezpečení tovaru. V rámci zákonnej lehoty, ktorá začala plynúť 19. 1. 2005 a skončila 2. 2. 2005, daňový subjekt odstránil pochybnosti a dňa 27. 1. 2005 preukázal pôvod a kvalitu zabezpečeného tovaru. V deň odstránenia pochybností správca dane vydal rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie o zabezpečení tovaru. Týmto dňom sa stalo rozhodnutie o zrušení zabezpečenia tovaru právoplatným.


§ 14a ods. 6 zákona o správe daní
Prepadnutý tovar sa podľa novelizovaného znenia tohto ust. bude oceňovať cenou bežne používanou v mieste a čase ocenenia prepadnutého tovaru, veci a dopravného prostriedku.

§ 14a ods. 7 zákona o správe daní
Prepadnuté veci nepatrnej hodnoty správca dane je oprávnený predať v komisionálnom predaji. V nadväznosti na hodnotu priameho predaja hnuteľných vecí v rámci daňového exekučného konania novelou sa zvýšila hodnota prepadnutých vecí nepatrnej hodnoty z doterajších 1 000 Sk na 5 000 Sk.

§ 14a ods. 9 písm. b) zákona o správe daní
Cit. ust. upravuje poradie, v akom sa použije výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru. Nakoľko § 58 zákona o správe daní bol novelou zmenený, v nadväznosti na túto zmenu výťažok sa použije v poradí upravenom § 58 ods. 5 písm. b) až g) cit. zákona, t. j. na úhradu bežnej platby daní vrátane preddavkov na daň, vyrubený rozdiel dane, najstaršie daňové nedoplatky, úrok, pokutu a sankčný úrok.

§ 14b zákona o správe daní
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nepozná pojem podnikateľská činnosť, novela zákona o správe daní tieto slová z cit. ust. vypustila a zosúladila ich s pojmom používaným v Obchodnom zákonníku.

§ 15 ods. 1 zákona o správe daní
Novelou sa upresnil potrebný rozsah daňovej kontroly, ktorú správca dane vykonáva na dosiahnutie účelu podľa zákona o správe daní alebo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Cit. ust. bolo doplnené v nadväznosti na § 33 ZDP, podľa ktorého na kontrolu uplatnenia daňového bonusu sa vzťahujú ust. zákona o správe daní. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia spotrebnej dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH.

§ 15 ods. 2 zákona o správe daní
Podľa súčasnej právnej úpravy správca dane doručí daňovému subjektu, u ktorého chce vykonať daňovú kontrolu, písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Okrem iných povinných údajov uvedie v ňom aj deň začatia daňovej kontroly. Zákon vyžaduje, aby sa daňová kontrola začala najneskôr do 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. V praxi sa pomerne často vyskytovali prípady, že daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, v dôsledku čoho nedošlo k dohode o dni začatia daňovej kontroly v lehote stanovenej zákonom. Novela preto jednoznačne stanovila, že ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, bude sa považovať za deň začatia daňovej kontroly štyridsiaty deň. Štyridsaťdňová lehota, v rámci ktorej majú daňový subjekt a správca dane možnosť dohodnúť sa na dni začatia daňovej kontroly, začne plynúť nasledujúcim dňom po dni doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Touto úpravou sa sleduje odstránenie zbytočných prieťahov najmä zo strany daňových subjektov, ktoré využívali možnosť dohody o dni začatia daňovej kontroly na jej oddialenie – do ôsmich dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznamovali správcovi dane dôvody, ktoré boli prekážkou na začatie daňovej kontroly v deň uvedený v oznámení. Lehota ôsmich dní na oznámenie dôvodov, pre ktoré daňovému subjektu deň navrhnutý v oznámení ako deň začatia daňovej kontroly nevyhovuje, zostáva aj po novele zachovaná. K dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o dni začatia daňovej kontroly však musí dôjsť do štyridsiatich dní, lebo v opačnom prípade daňová kontrola sa začne priamo zo zákona na štyridsiaty deň od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že daňová kontrola sa začne vždy, ak správca dane doručí daňovému subjektu oznámenie o výkone daňovej kontroly, a to aj využitím fikcie doručenia.


Príklad č. 2:

Ako deň začatia daňovej kontroly správca dane navrhol 9. február 2005. Z dôvodu, že daňový subjekt oznámenie o začatí daňovej kontroly v deň doručenia, t. j. 10. januára 2005 neprevzal, podľa § 15 ods. 3 zákona o správe daní bola zásielka 11. 1. 2005 uložená na pošte. Odberná lehota uplynula 2. 2. 2005. Daňový subjekt si zásielku nevyzdvihol. Daňová kontrola sa začala v deň uvedený v oznámení, t. j. 9. 2. 2005, aj keď sa o tom daňový subjekt nedozvedel. Správca dane určí daň podľa pomôcok.


Príklad č. 3:

Oznámenie o začatí daňovej kontroly doručil správca dane daňovému subjektu 20.1. 2005. Štyridsaťdňová lehota na dohodnutie dňa začatia daňovej kontroly začne plynúť 21. 1. 2005 a uplynie dňa 1. marca 2005. Ak sa v tejto lehote správca dane a daňový subjekt nedohodnú na dni začatia

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály