Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Jednotlivé zásady uplatňované pri daňovej správe

Dátum: Autor/i: Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD. Rubrika: Správa daní

Pri správe daní a poplatkov sa uplatňujú určité podstatné myšlienky, ktoré možno označiť zásadami, a sú dané platnou právnou úpravou. Uvedené zásady správy daní a poplatkov sú ustanovené v § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené zásady požadujú napríklad rešpektovanie zákonnosti pri každom úkone, ktorý sa vykonáva pri správe daní v danom prípade. Taktiež sa požaduje súčinnosť príslušného správcu dane a daňového subjektu. Preto uvedenie zásad spolu s praktickými príkladmi a riešeniami bude predmetom tohto článku.

Jednotlivé základné zásady daňového konania, príklady a právna úprava
Príklad č. 1:
Pri výkone daňovej kontroly si zamestnanec správcu dane zabezpečil dôkaz, ktorý odniesol z prevádzkových priestorov daňového subjektu. Pritom prevzatie tohto dôkazu, konkrétne softvérového účtovníckeho programu nepotvrdil daňovému subjektu pri prevzatí tak, ako si vyžaduje § 46 ods. 6 daňového poriadku. Taktiež zamestnanec správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu nemal písomné poverenie na výkon daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1 písm. a) 1. bodu daňového poriadku. S takýmto postupom správcu dane nesúhlasil daňový subjekt. Je uvedený názor daňového subjektu správny a konal zamestnanec správcu dane v súlade so zásadami daňového poriadku a platným právom?
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadkusa v celom daňovom konaní, a teda aj pri výkone daňovej kontroly, ktorá je špecifickým daňovým konaním, musí postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, teda sa musí postupovať nielen v súlade so zákonmi, ale aj vykonávacou právnou úpravou.
Ide pritom o zásadu zákonnosti daňového konania.
V súvislosti s dôkazným konaním uvedená zásada požaduje, aby každý dôkaz bol získaný v súlade so zákonom a každý dôkaz, ktorý bol nadobudnutý protizákonne, nemôže byť v daňovom konaní zohľadnený, ani keby preukazoval fakty podstatné pre daňové konanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. a) 1. bodu daňového poriadku platí, že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.
Taktiež podľa § 46 ods. 6 daňového poriadku platí, že prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) daňového poriadku potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane daňovému subjektu osobitne pri prevzatí.
Preto možno uviesť, že názor daňového subjektu bol správny a softvérové programové vybavenie bolo zabezpečené v rozpore so zásadou zákonnosti, ktorá musí byť rešpektovaná pri správe daní obligatórne.
* * *
Príklad č. 2:
Správca dane pri miestnom zisťovaní u daňového subjektu našiel predmet, ktorý bol významný pre dokazovanie v daňovom konaní, ktoré prebiehalo. Uvedený predmet však daňový subjekt odmietol zamestnancovi správcu dane odovzdať, a to aj napriek výzve správcu dane s tým, že ho má len v držbe, a teda ho nemôže správcovi dane odovzdať. Konal daňový subjekt v súlade so zásadami daňového konania a platným právom?
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
-
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (ide napríklad o zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p., zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v z. n. p.),
-
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
-
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podstatnou zásadou pre dokazovanie v daňovom konaní je
zásada spolupráce správcu dane s daňovým subjektom.
O uvedenom svedčí § 3 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Pokiaľ daňový subjekt navrhne kedykoľvek počas priebehu daňového konania dôkazný prostriedok, správca dane sa ním musí zaoberať a vyhodnotiť jeho opodstatnenosť. Pritom musí dôkaz vyhodnotiť urýchlene a nesmie v daňovom konaní robiť prieťahy. Pre ochranu práv a oprávnených záujmov daňového subjektu musí byť správa daní aj v daňovom konaní efektívna.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály