Je účtovanie emisných kvót správne?

Stručný vývoj a princíp obchodovania s emisnými kvótami

Vo februári 2005 vstúpil do platnosti Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „Kjótsky protokol“), ktorého cieľom je redukcia emisií skleníkových plynov a ďalších piatich znečisťujúcich látok počas obdobia rokov 2008 až 2012 najmenej o 5 % pod úroveň emisií v roku 1990. Európska únia sa zaviazala znížiť v sledovanom období emisie o 8 %. Za účelom dosiahnutia cieľa stanoveného v Kjótskom protokole bolo od 31. januára 2005 zavedené obchodovanie s emisnými kvótami.

Poznámka: Ostatná medzinárodná konferencia OSN v juhoafrickom Durbane sa začala 28. novembra 2011. Až v jej závere, dňa 11. decembra 2011 sa delegáti zo 194 krajín sveta dohodli, že platnosť Kjótskeho protokolu bude predĺžená o päť rokov a najneskôr od roku 2020 začne platiť nová zmluva, na ktorej sa začalo pracovať a predstavená bude koncom roka 2012 na summite v Katare. Nová zmluva bude platná aj pre USA a Čínu, ktoré pôvodný Kjótsky protokol neratifikovali.

Princíp obchodovateľných povolení v oblasti emisií skleníkových plynov spočíva vo vydaní práv (tzv. emisných kvót) znečisťujúcim podnikom na produkovanie maximálneho množstva emisií na stanovené obdobie. V súčasnosti prebieha druhé obchodovateľné obdobie, ktoré začalo v roku 2008 a skončí v roku 2012. Vlády jednotlivých krajín môžu tieto kvóty podnikom, ktoré sú producentmi emisií, bezodplatne prideliť alebo predať, pričom vo väčšine štátov prebieha pridelenie emisných kvót bezodplatne. Podniky môžu ďalej s emisnými kvótami obchodovať, t. j. v prípade nedostatku si môžu dokupovať ďalšie emisné kvóty alebo predávať nadbytočné iným subjektom. Vo väčšine krajín je možné trh s emisnými kvótami označiť za aktívny. Každoročne, do apríla nasledujúceho roka, musia podniky odovzdať emisné kvóty vo výške emisií, ktoré za daný rok skutočne vyprodukovali.

Ako potvrdzujú čísla vyprodukovaných emisií v Slovenskej republike za prvé dve obchodovateľné obdobia, tieto obdobia boli charakteristické pomerne vysokou nadalokáciou. Napr. v roku 2009 bolo podnikom pridelených 32 140 581 ton emisných kvót a vypustených 21 532 555 ton, čo predstavuje až 49 % nadalokáciu. Znamená to, že podniky mali pridelené nadmerné množstvo emisných kvót, v dôsledku ktorého neboli motivované znižovať svoje emisie a investovať do ochrany životného prostredia. Od roku 2012 sa princípy prideľovania emisných kvót menia, čím by sa mal tento nedostatok odstrániť. Navyše bola v roku 2011 na Slovensku zavedená nová daň z emisných kvót, ktorá zdaňuje tieto prebytočné emisné kvót↓y, a to až 80 % sadzbou dane.

Poznámka: Daň z emisných kvót vyvolala vlnu nesúhlasných názorov zo strany podnikov. Išlo najmä o tie podniky, ktoré investovali do ochrany životného prostredia a svojimi investíciami vo výške miliónov eur znížili emisie vypúšťané do ovzdušia, pričom pri návratnosti investície kalkulovali aj s tržbami z predaja emisných kvót. Zdanenie vo výške 80 % pre nich predstavovalo výraznú zmenu. Hoci daň z emisných kvót napokon schválená bola, Ministerstvo životného prostredia vydalo vyhlášku, v ktorej uvádza spôsob výpočtu úspor dosiahnutých z dôvodu investícií do technológií znižujúcich množstvo vypustených emisií. Uvedená úspora je jednou z položiek, o ktoré si môže daňovník znížiť svoj základ dane z titulu nespotrebovaných emisných kvót.

Obchodovanie s emisnými kvótami v Slovenskej republike

Obchodovanie s emisnými kvótami v SR vychádza jednak z Kjótskeho protokolu, ako aj z práva Európskej únie. Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve v z. n. p. prebral do práva Slovenskej republiky zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o obchodovaní s emisnými kvótami“). Uvedená smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom. Množstvo emisií, ktoré krajiny môžu počas daného obdobia vypustiť v súlade so znižovaním emisií ustanoveným v Kjótskom protokole, je určené v Národnom alokačnom pláne danej krajiny. Národný alokačný plán schvaľuje Európska komisia. Na evidenciu prideľovania, vydávania, prenosu a zrušenia emisných kvót slúži Národný register emisných kvót. Správcom registra je v Slovenskej republike Prima banka Slovensko, a. s., ktorú touto funkciou poverilo Ministerstvo životného prostredia SR.

Podľa zákona o obchodovaní s emisnými kvótami sa kvótou rozumiejedna tona emisie povolená vypustiť počas určitej doby. V prípade emisie skleníkových plynov jedna tona ekvivalentu oxidu uhličitého. Emisiou sa rozumie uvoľňovanie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok do ovzdušia z prevádzok. Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami rozlišuje schému obchodovania a systém obchodovania.

Účtovanie emisných kvót v SR

Na základe uvedených skutočností bolo potrebné v SR o emisných kvótach účtovať, a to už v priebehu účtovného obdobia kalendárny rok 2005, kedy sa začalo prvé trojročné obchodovateľné obdobie. V nadväznosti na zákon o obchodovaní s emisnými kvótami bol do opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) doplnený § 30b Účtovanie emisných kvót, ktorý bol prvýkrát účinný pri zostavení účtovnej závierky k 31. 12. 2005.

Emisné kvóty sa podľa platnej legislatívy v SR považujú za krátkodobý finančný majetok. V rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov nie je samostatný účet pre emisné kvóty, odporúča sa zaradenie nového účtu 254 – Emisné kvóty do účtového rozvrhu ÚJ, ktorá o emisných kvótach účtuje.

ÚJ môže obstarať emisné kvóty dvoma spôsobmi. Prvým je bezodplatné pripísanie emisných kvót účastníkom schémy obchodovania, pričom takto nadobudnuté emisné kvóty sa v deň pripísania ocenia reprodukčnou obstarávacou cenou. ÚJ pri bezodplatnom pripísaní účtuje o výnosoch budúcich období. Druhý spôsob obstarania je nákup emisných kvót, pričom ÚJ vzniká záväzok voči predávajúcemu. Podľa Postupov účtovania v PÚ sa tieto emisné kvóty oceňujú obstarávacou cenou. Avšak emisné kvóty (komodity), s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré ÚJ sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu, sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu oceňujú reálnou hodnotou.