Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Individuálna účtovná závierka za rok 2015 pre podvojné účtovníctvo

Dátum: Rubrika: Podvojné účtovníctvo

V článku je uvedený deň zostavenia závierky 31. 12. 2015, čo platí vtedy, keď je účtovné obdobie totožné s kalendárnym rokom. Pokiaľ má účtovná jednotka (ÚJ) individuálne zvolený hospodársky rok, použije deň zostavenia závierky v súlade so svojim hospodárskym rokom a právny stav aktuálny k tomuto dňu.

Základným predpokladom zostavenia účtovnej závierky (ÚZ) je mať správne, úplne a preukázateľne vedené priebežné účtovníctvo tak, ako to požadujú ustanovenia § 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podstatné je zaznamenať všetky účtovné prípady a tieto doložiť účtovnými dokladmi podľa § 10 zákona o účtovníctve.

Nevyhnutné podklady, z ktorých je potrebné pri zostavovaní ÚZ a prác s tým spojených vychádzať sú najmä základné dokumenty spoločnosti (zakladacie listiny, stanovy, spoločenská zmluva, výpis z obchodného registra a pod.), hlavná kniha za celé účtovné obdobie (obsahuje všetky účtovné zápisy podľa vecného, systematického hľadiska), evidencia majetku (registre), výsledky inventarizácie, interné účtovné smernice.

Inventarizácia slúži na zisťovanie a spísanie skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov (vlastného imania). Jej súčasťou je porovnanie skutočného stavu so stavom vykazovaným v účtovníctve. Pri inventarizácii sa zisťujú príčiny rozdielov, zodpovednosť za tieto rozdiely a navrhuje sa ich vysporiadanie. Výstupom inventarizácie je tiež posúdenie ocenenia majetku (§ 26 a § 27 zákona o účtovníctve), teda aj posúdenie správnosti stanoveného odpisovania, opravných položiek, rezerv a prípadného ocenenia reálnou hodnotou. Inventarizácia je komplex logicky nadväzujúcich prác na overenie vecnej správnosti účtovníctva.

Inventúra je súčasťou inventarizácie a môže byť fyzická, dokladová alebo kombinovaná. Fyzická inventúra je taká, pri ktorej sa zisťuje a spisuje skutočný stav aktív na základe fyzického prepočítania. Dokladovou inventúrou sa zisťuje súpis aktív alebo pasív na základe príslušných účtovných dokladov. Kombinovaná inventúra je prienikom dvoch predchádzajúcich, vykonáva sa napr. pri pozemkoch a pod.

Poznámka: Zostavenie ÚZ podľa medzinárodnej účtovnej metodiky IFRS/EÚ sa priamo týka každej konsolidovanej účtovnej závierky (§ 22 zákona o účtovníctve) a tiež individuálnej ÚZ pre vybrané subjekty – podľa právnej formy (napr. banky, poisťovne, správcovské spoločnosti) a podľa veľkostného kritéria (splnenie dvoch podmienok počas jedného roku, a to brutto aktíva nad 170 000 000 €, čistý obrat nad 170 000 000 €, zamestnanci nad 2 000) tak, ako to vyplýva z negatívnej definície v § 17a zákona o účtovníctve. Účtovná metodika IFRS/EÚ je súčasťou nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 a je dostupná na webovej stránke európskej legislatívy www.eur-lex.europa.eu

Prehľad prác a úloh pred uzavretím účtovných kníh

Kontrola bilančnej kontinuity

Kontrola otvorenia účtovných kníh (nadväznosť účtov 702 a 701)

Kontrolou otvorenia účtovných kníh sa zisťuje dodržanie požiadavky bilančnej kontinuity v zmysle ust. § 16 ods. 12 zákona o účtovníctve medzi dvomi účtovnými obdobiami. Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve môže byť účtovným obdobím aj hospodársky rok, a to bez povoľovacieho konania jednoduchým oznámením na daňový úrad a súčasne je to aj zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Účty hlavnej knihy sa otvárajú účtovnými zápismi, keď sa začiatočné stavy novootváraných účtov aktív a pasív pre rok 2015 účtujú súvzťažne s účtom 701 – Začiatočný účet súvahový. Stavy jednotlivých súvahových položiek (aktíva a pasíva) účtu 701 (hlavná kniha 2015) musia nadväzovať na konečné zostatky vykázané na účte 702 – Konečný účet súvahový (hlavná kniha 2014). Otvorenie účtovných kníh musí byť doložené účtovným dokladom. V prípade, že účtovný doklad o otvorení účtovných kníh 2015 nie je výsledkom automatizovaného spracovania účtovníctva, môže byť vystavený manuálne alebo zápis preukázaný dokumentáciou k programovému vybaveniu (účtovnému softvéru). Účtový rozvrh platný v ÚJ na účtovné obdobie roka 2015 musí byť upravený v súlade s Postupmi účtovania v PÚ a rámcovou účtovnou osnovou. Účtovné jednotky si môžu podľa § 3 Postupov účtovania v PÚ vytvoriť aj vlastné súvahové účty nad rozsah rámcovej účtovej osnovy, nie však účty výsledkové.

Vysporiadanie výsledku hospodárenia predchádzajúceho roka

Rozdelenie účtovného zisku, prípadne usporiadanie účtovnej straty za rok 2014 sa vykoná prostredníctvom účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Účtovný zisk, prípadne, účtovná strata z roku 2014 zaúčtovaná na účte 701 sa zaúčtuje súvzťažne v prospech, alebo na ťarchu účtu 431 pri otvorení účtovných kníh. Účet 431 nesmie mať ku dňu 31. 12. 2015 žiadny zostatok.

Výsledok hospodárenia sa zúčtuje podľa pravidiel ustanovených Obchodným zákonníkom, prípadne iným predpisom na základe rozhodnutia príslušného štatutárneho orgánu ÚJ. Podľa tohto rozhodnutia ÚJ vystaví interný účtovný doklad, ktorý spolu s príslušným rozhodnutím valného zhromaždenia preukazuje tento účtovný prípad. V prípade, že do konca roku nebude prijaté rozhodnutie o zúčtovaní výsledku hospodárenia (alebo jeho časti) tento sa zaúčtuje účtovným predpisom 431 / 428 na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov v prípade zisku, alebo účtovným predpisom 429 / 431 na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov v prípade straty. Dôvod, prečo štatutárne orgány oficiálne nerozhodli o zúčtovaní výsledku hospodárenia za rok 2014, sa uvedie v poznámkach.

Podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka sa musí konať valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti aspoň raz ročne, inak to môže byť dôvodom na zrušenie spoločnosti. Dôvodom na zrušenie spoločnosti môže byť aj porušenie povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond (účet 417 alebo 421) alebo uložiť ÚZ do zbierky listín.

Ak sa rozhodne o vyplatení podielov (dividend) spoločníkom, maximálna výška je obmedzená ust. § 123 a § 179 Obchodného zákonníka tak, že sa nesmie znížiť vlastné imanie pod výšku základného imania a povinného rezervného fondu. Režim zdanenia podielov na zisku sa posúdi v každom prípade podľa štruktúrovaných podmienok § 52 ods. 24 ZDP.

Zabezpečenie verného a pravdivého obrazu predmetu účtovníctva

Inventarizácia majetku, záväzkov a vlastného imania

Inventarizáciou sa overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov – vlastného imania [§ 59 ods. 1 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. – ostatná novela č. MF/23635/2014-74 (FS č. 12/2014) ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“]. Vykoná sa inventarizácia všetkých položiek súvahy (súvahové účty). Vykonanie inventarizácie je stanovené zákonom o účtovníctve (§ 6 ods. 3, § 29 a 30). Účtovníctvo je preukázateľné, len ak sú všetky účtovné záznamy preukázateľné a ÚJ vykonala inventarizáciu. Fyzická inventúra sa vykonáva zmeraním, spočítaním, prevážením, prípadne iným spôsobom, ktorý spočíva v zistení množstva majetku, ktorý je predmetom inventúry. Dokladová inventúra sa vykonáva preverením jednotlivých dokladov, z ktorých vznikol, alebo z ktorých sa skladá inventárny stav.

Skutočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania sa zaznamenáva do inventúrnych súpisov. Povinný obsah inventúrneho súpisu ustanovuje § 30 ods. 2 zákona o účtovníctve, pričom jeho povinnou súčasťou sú aj odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov. Ak je k závierkovému dňu suma záväzkov vyššia, ako ich výška v účtovníctve, uvedú sa záväzky v ÚZ vo zvýšenom ocenení (§ 26 ods. 2 zákona o účtovníctve). Prehodnotenie výšky dlhodobých záväzkov cez diskontný faktor sa netýka všetkých ÚJ, ale len záväzkov fondu (napr., dôchodkové fondy).

Fyzickú inventúru hmotného majetku, okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ, možno vykonávať tri mesiace pred ÚZ a mesiac po nej. To znamená, že inventúra hmotného majetku sa môže vykonávať od 1. 10. 2015 do 31. 1. 2016. Fyzickú inventúru zásob môže ÚJ vykonávať kedykoľvek, v priebehu účtovného obdobia. Pritom sa musí preukázať stav hmotného majetku k 31. 12. 2015, a to údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky hmotného majetku v intervale odo dňa vykonanej inventarizácie do závierkového dňa. Záväzky a iný majetok ako hmotný majetok (dokladová inventúra), sa inventarizuje len k 31. 12. 2015.

Inventarizácia dlhodobého hmotného majetku sa môže vykonávať raz za štyri roky, inventarizácia peňazí v hotovosti len jedenkrát ročne k závierkovému dňu (§ 29 ods. 3 zákona o účtovníctve).

Inventarizačné rozdiely sa musia zaúčtovať do účtovného obdobia (kalendárneho roka alebo hospodárskeho roka), za ktoré bola inventarizácia uskutočnená. Účtovanie inventarizačných rozdielov upravuje najmä § 11 Postupov účtovania v PÚ a niektoré špecifiká sú upravené pri účtových triedach (napr. § 21 ods. 2 dlhodobý majetok, § 43 zásoby). Inventarizácia je základom všetkých uzávierkových činností, a preto by mala byť v ÚJ organizačne upravená internou smernicou, ktorá obsahuje najmä harmonogram prác, termíny, inventúrne komisie a ich právomoc a zodpovednosť pri inventarizácii.

Inventarizácia by mala byť ukončená schválením záverečného súhrnného inventarizačného zápisu podľa § 30 ods. 3 zákona o účtovníctve, kde sa má potvrdiť, že bola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve a internou smernicou ÚJ. V inventarizačnom zápise sa najmä kvantifikujú inventarizačné rozdiely a spôsob ich účtovného vysporiadania (odkaz na interný účtovný doklad), ako aj výsledky posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov – teda dopad na účtovanie opravných položiek, rezerv, odpisov podľa § 26 zákona o účtovníctve a ocenenie vybraných položiek reálnou hodnotou podľa § 27 zákona o účtovníctve. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorý podľa zákona o účtovníctve podlieha povinnej archivácii (5 rokov).

Zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov, týkajúcich sa roku 2015

V ÚZ musia byť zohľadnené všetky informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje, pokiaľ sa získali do dňa jej zostavenia – teda do dňa podpísania výkazov ÚZ (§ 17 ods. 8 zákona o účtovníctve). Toto sa vykonáva cez upravujúce závierkové účtovné prípady [§ 2a ods. 1 písm. b) Postupov účtovania v PÚ] alebo sa tieto prípady uvedú ako v tzv. následné udalosti v poznámkach k ÚZ.

Upravujúcimi závierkovými účtovnými prípadmi sa, napr. upraví výška opravnej položky (§ 18 ods. 9 Postupov účtovania v PÚ), výška rezervy (§ 19 ods. 6), výška pohľadávky (§ 48 ods. 3) alebo záväzku (§ 50 ods. 6). Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom je aj zaúčtovanie pohľadávky na vrátenie zahraničnej DPH z iného členského štátu zápisom 378 / 648 (FS č. 4/2006).

Zabezpečia sa údaje o všetkých účtovných prípadoch, ktoré sa v účtovnom období 2015 uskutočnili. Požiada sa vystavenie dodávateľských faktúr za tovary a služby, s cieľom maximálne obmedziť účtovanie na účtoch rezerv alebo nevyfakturovaných dodávok.

Zaúčtujú sa všetky peňažné operácie vykonané v peňažných ústavoch do 31. 12. 2015, aj keď výpisy týchto operácií budú ÚJ doručené v roku 2016. Preddavky k vyúčtovaniu je potrebné zúčtovať (priradiť) tak, aby sa správne účtovne zobrazili už realizované nákupy do 31. 12. 2015. Na základe interného účtovného dokladu sa zaúčtujú mzdové náklady podľa výplatných listín za december 2015. Vyúčtujú sa odbery pohonných látok na kreditné karty uskutočnené do 31. 12. 2015.

Účtovné prípady, ktoré vyplývajú priamo zo zmlúv (napr. finančný prenájom, nájomné, poistné, úroky, zmluvné pokuty alebo penále a pod.) alebo z osobitných predpisov (napr. odvod za nezamestnanie zdravotne postihnutých, ročné zúčtovanie SF) sa zaúčtujú bez toho, aby sa na nevystavovali faktúry. K tomuto je vhodné, keď podnik vedie centrálny register zmlúv, aby boli k dispozícii aj pre takýto účel závierkových prác.

Vystavené faktúry za dodanie tovarov alebo služieb do 31. 12. 2015 sa zaúčtujú bez ohľadu na dátum ich vyhotovenia. Všetky prijaté faktúry za splnené dodávky alebo služby do 31. 12. 2015 sa zaúčtujú bez ohľadu na dátum ich vyhotovenia. Zabezpečí sa účtovné zobrazenie neukončených sporov na základe podkladov od právnika, napr. očakávané dopady z pracovných, obchodných, daňových a iných prípadov (colnica, poistné fondy). Skontroluje sa obratová predvaha po zaúčtovaní všetkých účtovných prípadov v roku 2015, v ktorej sa musia rovnať obraty strany MD všetkých účtov, s obratmi strany DAL všetkých účtov. Prípadný rozdiel signalizuje, že niektorý účtovný zápis nebol vykonaný podvojným spôsobom (na stranu MD a DAL boli účtované nerovnaké sumy). Kontrolu je možné vykonať z pohľadu obratov za celý rok, podľa obratov za mesiace alebo podľa obratov z jednotlivých dokladov.

Časové rozlišovanie

Náklady a výnosy sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V sporných prípadoch možno zjednodušene postupovať tak, že výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne súvisia (realizačný princíp) a náklady patriace k týmto výnosom sa účtujú tiež do tohto obdobia; používaný postup pri časovom rozlišovaní by mal byť potom ustálený v internej smernici. Náhrady vynaložených nákladov minulých účtovných období sa účtujú do výnosov bežného roka.

Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich období, sa časovo rozlišujú vo forme nákladov budúcich období (381, 382) a vo forme výdavkov budúcich období (383). Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich období sa časovo rozlišujú vo forme výnosov budúcich období (384) a vo forme príjmov budúcich období (385).

Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia, toto obdobie býva v praxi určené spravidla zmluvami, prípadne zákonnými normami.

V prípade, že nie sú platené vopred, potom sa časovo nerozlišujú napr. manká a škody, náklady na školenia, marketingové štúdie, na prieskum trhu, na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, náklady na rozšírenie výroby, na reklamu a propagáciu – vyplýva to z ustanovenia § 56 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ. Typické tituly na časové rozlíšenie sú služby zaplatené vopred, ak budú plnené aj po závierkovom dni, napríklad nájomné, poistné, úroky, predplatné, telefónne poplatky, garančné paušály, reklama.

Nárok na poistné náhrady alebo úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, pokuty, penále, resp. povinnosť ich platenia je nevyhnutné zaúčtovať do obdobia, ktorého sa časovo a vecne týkajú. Na tento účel použijeme príslušné účty pohľadávok (určitá aj neurčitá výška), resp. príslušné účty záväzkov (určitá výška) alebo účty rezerv (neurčitá výška). V prípadoch zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania ďalej v účtovníctve platí zásada časovej a vecnej súvislosti, hoci pre účely ZDP platí, že u dlžníka je to vždy nedaňový náklad [porovnaj § 17 ods. 2 písm. m) ZDP].

Účtovanie nároku na uvedené položky (napr. úroky z omeškania), záleží od znenia obchodnej zmluvy alebo od iných relevantných dokladov. Podľa § 369 Obchodného zákonníka má veriteľ právo (nie povinnosť) požadovať úroky z omeškania. Ak veriteľ svoje právo uplatní dostatočným písomným prejavom vôle (napr. vystavením faktúry, písomným uplatnením príslušenstva pohľadávky na súde), potom sa úroky z omeškania musia zaúčtovať, inak účtovníctvo nie je úplné.

Zisk z predaja majetku pri tzv. spätnom lízingu podľa § 30a ods. 14 Postupov účtovania v PÚ sa povinne časovo rozlišuje [zisk sa zdaní jednorazovo podľa § 17 ods. 33 písm. b) ZDP]. Ak ÚJ zistí pochybenia z hľadiska časovej a vecnej súvislosti v minulých rokoch, účtovné knihy minulých rokov už neotvára, ak bola príslušná ÚZ schválená valným zhromaždením. V takom prípade sa opravy chýb minulých účtovných období vykonajú v účtovných knihách bežného účtovného obdobia (§ 5 ods. 1 a § 59 ods. 13 Postupov účtovania v PÚ).

Kurzové rozdiely

Základné pravidlá pre používanie kurzu upravuje § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve. Pri bežnom vedení účtovníctva počas roka prepočítava ÚJ majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na eurá referenčným kurzom zo dňa predchádzajúceho dňu vzniku účtovného prípadu (tzv. realizované kurzové rozdiely). V ÚZ sa majetok a záväzky v cudzej mene prepočítavajú referenčným kurzom zo dňa, ku ktorému sa zostavuje ÚZ (tzv. nerealizované kurzové rozdiely). Kurzové rozdiely vstupujú vždy do výsledku hospodárenia (účty 563 alebo 663), a to aj nerealizované kurzové rozdiely ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ (§ 24 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ). Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ÚZ sa počítajú nerealizované kurzové rozdiely z týchto položiek vedených v cudzej mene – pohľadávky, záväzky, podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny, peňažné prostriedky, príjmy budúcich období (účet 385) a výdavky budúcich období (účet 383). Nerealizované kurzové rozdiely sa nevyčísľujú k prijatým preddavkom a poskytnutým preddavkom, teda k účtom 05x, 314, 324, 475 (porovnaj § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve).

Kurzové rozdiely nie je možné kapitalizovať do obstarávacej ceny ani pri obstarávaní dlhodobého nehmotného majetku (§ 34 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ) ani pri obstarávaní dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. g) Postupov účtovania v PÚ].

Na ocenenie prírastku cudzej meny v rámci menového derivátu sa použije zmluvný kurz konkrétnej banky alebo referenčný kurz ku dňu ocenenia (§ 24 ods. 4 zákona o účtovníctve). Na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, okrem menového derivátu, sa použite konkrétny zmenárenský kurz alebo referenčný kurz dňa obchodu (§ 24 ods. 3 prvá veta zákona o účtovníctve). Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, okrem menového derivátu, sa použite hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz dňa obchodu (§ 24 ods. 3 druhá veta zákona o účtovníctve).

Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť vážený aritmetický priemer alebo metóda FIFO. Ak si ÚJ nezvolila niektorú z týchto metód, použije referenčný kurz zo dňa predchádzajúceho dňu vzniku účtovného prípadu (§ 24 ods. 6 zákona o účtovníctve). Na ocenenie poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije referenčný kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku (§ 24 ods. 6 posledná veta zákona o účtovníctve). Podľa § 24 ods. 5 zákona o účtovníctve sa ku dňu ocenenia (napr. deň vzniku účtovného prípadu alebo závierkový deň) ocenia referenčným kurzom vybrané položky v cudzej mene (napr. cenné papiere, nástroje peňažného trhu, finančné rozdielové zmluvy, podkladové nástroje derivátov).

Podľa § 24 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ sa kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu (predpise) použije aj pri zúčtovaní (spárovaní) vybraných účtov – preddavky (05x, 314, 324, 475, 335), časové rozlíšenia (381, 384), nevyfakturované záväzky (326) a nevyfakturované pohľadávky (napr. 315.A). Tam, kde má ÚJ možnosť výberu kurzu, použije zvolenú metódu ocenenia na všetky účtovné prípady v danom účtovnom období – je vhodné uviesť to v internej účtovnej smernici a v poznámkach k ÚZ.

Rezervy a nevyfakturované dodávky

Na základe dokladovej inventúry sa vypočíta odhad mzdy za nevyčerpané dovolenky (prípadne aj odhad ročných odmien a prémií) a výška očakávaného výdavku na poistné fondy súvisiace s odhadovanou mzdou. Položky predstavujú krátkodobú rezervu. Podľa § 19 ods. 8 Postupov účtovania v PÚ sa tvorba rezervy účtuje na príslušný druhový nákladový účet, teda na nevyčerpané dovolenky účtovným zápisom 521, 524 / 323. Rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Rezervy sa účtujú na všetky riziká a straty súvisiace s činnosťou ÚJ nezávisle na tom, či ide o daňovo uznanú rezervu. Zvlášť v prípadoch, ktoré sú uvedené v ust. § 19 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ, napr. rezervy na náklady na reklamácie, odmeny a prémie, odstupné, pokuty, penále, bonusy, provízie, stratové obchody, súdne spory, náklady na zostavenie a audit ÚZ a daňového priznania, nevyfakturované dodávky a služby.

Podniky s významným počtom zamestnancov by mali tvoriť rezervu na zamestnanecké požitky, napr. odchodné do dôchodku, odmeny pri životných jubileách, vernostné, odstupné. Pri výpočte tejto rezervy možno využiť poistno-matematické metódy. Spravidla pôjde o dlhodobú nedaňovú rezervu (účet 459). Na základe zásady opatrnosti sa rezerva musí tvoriť na každý titul (existujúci záväzok), ktorý ÚJ identifikuje, ako záväzok voči tretím stranám (§ 19 Postupov účtovania v PÚ). Rezerva na opravy hmotného majetku však spravidla tieto parametre nespĺňa (pokiaľ nie je uzatvorená zmluva o budúcej zmluve).

Podľa § 19 ods. 3 a 8 Postupov účtovania v PÚ sa používa čiastočne odlišný postup účtovania, napr. tvorba rezervy na dlhodobý hmotný majetok sa účtuje súvzťažne s príslušným účtom majetku (042 / 323) a jej použitie v prospech príslušného účtu záväzkov (323 / 321). Pri rezerve na náklady sa účtuje tvorba rezervy na ťarchu príslušného účtu nákladov (napr. 5xx / 323) a po prijatí nákladovej faktúry sa účtuje použitie rezervy v prospech príslušného účtu záväzkov (napr. 323 / 321). O prípadný rozdiel medzi skutočnosťou a odhadom sa upravia náklady (5xx / 321, resp. 323 / 5xx), a to aj s daňovým dopadom (porovnaj § 20 ods. 20 ZDP).

Pri účtovaní záväzkov sa odlišujú nevyfakturované dodávky tovarov alebo služieb v neurčitej výške (rezervy – účty 323 alebo 459) od nevyfakturovaných dodávok tovarov alebo služieb v určitej výške, kde výška je známa napr. zo znenia obchodnej zmluvy (nevyfakturované dodávky – účty 326 alebo 476). Podmienené záväzky sa vykazujú v poznámkach (napr. ručenie za inú osobu).

Analýza jednotlivých účtových tried vo vzťahu k uzávierkovým operáciám

Účtová trieda 0 – Dlhodobý majetok

Preverí sa zaradenie všetkých položiek dlhodobého majetku v bežnom roku do užívania podľa účtových skupín. Vlastníctvo nehnuteľností sa preukazuje výpisom z katastra nehnuteľností. Kúpenú nehnuteľnosť účtuje kupujúci prevzatím nehnuteľnosti, bez čakania na prepis vlastníctva v katastri nehnuteľností, obdobne účtuje kúpenú hnuteľnú vec kupujúci, bez ohľadu na odkladnú podmienku prechodu vlastníctva zaplatením (§ 32 ods. 2 Postupov účtovania v PÚ).

Overí sa dodržanie hodnotovej hranice ocenenia dlhodobého hmotného majetku (nad 1 700 €) a dlhodobého nehmotného majetku (nad 2 400 €) v závislosti od internej účtovnej smernice. Overenie oceňovania sa vykoná opätovne pri inventarizácii, napr. kompletizácia nákladov súvisiacich s obstaraním, nevyfakturované dodávky, rezervy. Hranice oceňovania dlhodobého majetku musia byť definované aj v internej účtovnej smernici, najmä ak ÚJ dobrovoľne využíva kategóriu drobného dlhodobého majetku (§ 13 ods. 2 a ods. 6 Postupov účtovania v PÚ) alebo dokončené technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za rok sumu 1 700 € (§ 21 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ). Drobný dlhodobý (ne)hmotný majetok sa nemôže odpisovať jednorazovo v plnej výške, ale na základe odpisového plánu podľa doby jeho ekonomickej životnosti (§ 20 Postupov účtovania v PÚ).

Dlhodobý majetok zaúčtovaný v účtových skupinách 01, 02, 03, 04, 05 a 06 je predmetom inventarizácie. ÚJ vykoná inventarizáciu podľa § 29 a 30 zákona o účtovníctve a zúčtuje inventarizačné rozdiely k 31. 12. 2015.

Podľa § 21 ods. 2 Postupov účtovania v PÚ sa dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou zaúčtuje rovnako ako investičná dotácia, teda výsledkovo neutrálne (napr. stroj účtovným zápisom 022 / 384; 551 / 082 a 384 / 648). Prebytok neodpisovaného dlhodobého hmotného majetku sa podľa § 11 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ účtuje voči výnosom (napr. pozemok účtovným predpisom 031 / 648). Zostatková cena chýbajúceho dlhodobého (ne)hmotného majetku sa zaúčtuje ako manko na účet 549 – Manká a škody (§ 36 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ). Vysporiadanie inventarizačných rozdielov pri chýbajúcich cenných papieroch sa vykoná ich prevedením na samostatný analytický účet „Cenné papiere v umorovacom konaní“ a začne sa umorovacie konanie. Niektoré zložky dlhodobého majetku sa preverujú dokladovou inventúrou (031, 05x, 06x).

Výskum je „hľadanie vedomostí“ a vývoj je „aplikácia vedomostí“. Pritom náklady na výskum sa neaktivujú do dlhodobého majetku. Náklady na vývoj sa aktivujú do dlhodobého nehmotného majetku (012) len pri súčasnom splnení všetkých podmienok ustanovených v § 37 Postupov účtovania v PÚ, inak sa účtujú do nákladov bežného obdobia.

V prípade trvalého zníženia ceny dlhodobého (ne)hmotného majetku sa rozhodne o jeho premietnutí do nákladov bežného roka a zmení sa odpisový plán platný pre rok 2015 (§ 20 ods. 5 Postupov účtovania v PÚ).

Preverí sa prechodný pokles ceny vo vzťahu k tvorbe opravných položiek k dlhodobému majetku na účtoch 091 096. Opravné položky pri dlhodobom majetku sa tvoria, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky sú nižšie, ako jeho ocenenie v účtovníctve. Pri tvorbe opravnej položky sa zohľadňuje predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj.

Podľa § 21 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ sa má hodnota dlhodobého finančného majetku – pôžičiek, ak sú neúročené alebo úročené nižšou úrokovou sadzbou ako je obvyklá úroková sadba, korigovať opravnou položkou vypočítanou metódou diskontovania na súčasnú hodnotu. Podľa § 37 ods. 17 Postupov účtovania v PÚ sa ako dlhodobý nehmotný majetok neúčtujú, napr. marketingové štúdie, prieskum trhu, získanie ISO noriem. Tieto položky sa účtujú do nákladov bez ich časového rozlíšenia, pokiaľ nie sú platené vopred (porovnaj § 56 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ).

Podľa § 27 ods. 9 zákona o účtovníctve sa podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach nad 20 % hlasovacích práv môže oceniť metódou vlastného imania. Zmena hodnoty dlhodobého finančného majetku (cenných papierov a podielov), ktorý tvorí podiel na základnom imaní pri ocenení metódou vlastného imania sa účtuje nevýsledkovo, súvzťažne voči účtu 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (§ 14 ods. 12 Postupov účtovania v PÚ).

Precenenie metódou vlastného imania je možnosť, nie povinnosť. Ak objektívne nie je možné získať údaje o vlastnom imaní, potom je táto možnosť nedostupná. Ak ÚJ odhaduje, že budúce ekonomické úžitky budú nižšie, ako hodnota tohto majetku ocenená v účtovníctve historickou cenou, resp. metódou vlastného imania, musí sa zaúčtovať opravná položka tak, ako to ustanovuje § 18 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ.

Podľa § 14 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ sa dlhodobý finančný majetok oceňuje obstarávacou cenou, teda vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním, napr. poplatkov a provízií maklérom, poradcom, burzám (043). Akcionár zahrnie do ocenenia dlhodobého finančného majetku aj prípadnú tvorbu rezervného fondu pri vzniku novej akciovej spoločnosti (§ 25 ods. 8 Postupov účtovania v PÚ).

Obstarávacia cena dlhodobého (ne)hmotného majetku sa zvyšuje o výdaje na dokončené technické zhodnotenie (definíciu technického zhodnotenia vymedzuje § 29 ZDP). Náklady na prípravu pracovníkov (školenia) pre novoobstaraný dlhodobý hmotný majetok nie sú súčasťou jeho ocenenia [§ 35 ods. 2 písm. b) Postupov účtovania v PÚ]. Náklady na školenia a semináre nie sú súčasťou ocenenia dlhodobého nehmotného majetku (§ 37 ods. 15 Postupov účtovania v PÚ). Úroky z úverov vzniknutých do času uvedenia dlhodobého majetku do používania je možné dobrovoľne kapitalizovať do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku [§ 35 ods. 2 písm. h) Postupov účtovania v PÚ] a podobne je to pri dlhodobom nehmotnom majetku (§ 34 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ).

Pri ocenení dlhodobého majetku získaného nepeňažným vkladom do základného imania sa riadi ÚJ, okrem ustanovení zákona o účtovníctve (§ 25 až § 27 o reálnych hodnotách), aj obchodným právom (napr. § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka). Vstupnou cenou pre daňové odpisovanie môže byť reálna hodnota alebo pôvodná cena [§ 17 ods. 11 písm. b) ZDP].

Dlhodobý majetok získaný ako súčasť kúpeného podniku alebo jeho časti sa oceňuje reálnou hodnotou (§ 25 až § 27 o reálnych hodnotách). Táto reálna hodnota je tiež vstupnou cenou pre daňové účely (§ 17a ods. 5 ZDP).

Majetkové účty nehnuteľného majetku (stavby a pozemky) sa preveria podľa výpisu z katastra nehnuteľností (prípadne vkladu do katastra, kúpnej zmluvy). Právne vlastníctvo nehnuteľného majetku ÚJ preukazuje platným výpisom z katastra nehnuteľností, ekonomické vlastníctvo kúpnou zmluvou podľa § 32 ods. 2 Postupov účtovania v PÚ. Zostatková cena stavebného objektu alebo jeho časti likvidovaného v dôsledku novej stavby, vrátane nákladov na likvidáciu sa zahrnie do obstarávacej ceny novej stavby.

Pri zostavovaní odpisového plánu sa zohľadní rôzny priebeh opotrebenia oddeliteľných súčastí dlhodobého hmotného majetku – tzv. komponentné odpisovanie [§ 20 ods. 4 písm. e) Postupov účtovania v PÚ]. Platí to aj pre daňové odpisovanie, ale v obmedzenom rozsahu (§ 22 ods. 15 ZDP).

V zmysle § 28 zákona o účtovníctve sa preverí odpisový plán so skutočne zaúčtovanými odpismi a analytické súvislosti medzi odpismi (MD účet 551) a oprávkami (DAL účty 07x, 08x). Oprávky k dlhodobému (ne)hmotnému majetku nesmú byť väčšie než strana MD účtovných skupín 01 a 02. Analogickú kontrolu je možné vykonať vo vzťahoch účtov 097 a 098.

Na účtoch skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku sa preverí, či na nich nie sú položky uvedené do užívania. Nezrovnalosti môžu vzniknúť uvedením majetku do užívania po vykonaní inventarizácie.

Stavba so stavebným povolením sa môže zaradiť do užívania, keď existuje kolaudačné rozhodnutie alebo rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby, platné k závierkovému dňu (§ 33 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ).

Posúdia sa prípady vyfakturovaných ale neprevzatých dodávok dlhodobého majetku do dňa uzatvárania účtovných kníh a rozhodne sa o ich zachytení v účtovníctve (zmluvy s dodávateľom). Obdobne sa pri inventarizácii identifikujú prevzaté ale nevyfakturované dodávky dlhodobého majetku a zaúčtujú sa ako rezervy alebo nevyfakturované dodávky.

Preverí sa oddelené analytické sledovanie dlhodobého (ne)hmotného majetku daného do zástavy, príp. majetku, ktorým sa ručí za záväzky –informácia sa používa v poznámkach k ÚZ.

Majetok prenajatý formou finančného prenájmu podľa § 30a Postupov účtovania v PÚ sa účtuje v súvahe, ostatný prenajatý majetok je ÚJ povinná evidovať na podsúvahových účtoch – v oboch prípadoch zistenia inventarizačných rozdielov sa o tieto musia korigovať v účtovníctve. (Poznámka: Výhodné daňové odpisovanie finančného prenájmu počas doby nájmu podľa § 26 ods. 8 ZDP sa od roku 2015 ruší, ale účtovanie zostáva zachované).

Dlhodobý majetok obstaraný vo vlastnej réžii sa oceňuje na úrovni vlastných nákladov a aktivuje sa do majetku (napr. 042 / 624). Vlastnými nákladmi sú priame a nepriame náklady vzťahujúce sa k tomuto majetku.

O prenajatom majetku účtuje v súvahe nájomca (ekonomický vlastník) v ocenení na úrovni istiny a nákladov súvisiacich s obstaraním. Prenajatý majetok nájomca aj odpisuje a ďalšou nákladovou položkou sú úroky (prípadne poistné). Úroky idúce „cez rok“ sa časovo rozlišujú (obdobne aj poistné).

Dlhodobý majetok nadobudnutý zámenou sa oceňuje reálnou hodnotou. Pri jeho účtovaní sa postupuje ako pri účtovaní kúpy a predaja (§ 21 ods. 7 Postupov účtovania v PÚ). Dlhodobý nehmotný a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne (darom) (§ 33 ods. 4; § 78 ods. 4 a § 59 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ) sa účtuje obdobne ako investičná dotácia – teda výsledkovo neutrálne (napr. 022 / 384; 551 / 082, 384 / 648). Neodpisovaný majetok prijatý bezodplatne, napríklad pozemok, sa zaúčtuje voči výnosom (účtovný zápis 031 / 648). Majetok prijatý bezodplatne od spoločníka sa účtuje voči účtu 413 – Ostatné kapitálové fondy.

Najčastejšie chyby pri účtovaní v účtovej triede 0

  • Nesprávna kompletizácia ocenenia dlhodobého majetku, napr. opomenutie dopravy, montáže, cla, resp. nesprávna kapitalizácia úrokov, kurzových rozdielov a nákladov na zaškolenie personálu.
  • Pri zaradení dlhodobého majetku do užívania nie sú spracované dostatočné zaraďovacie protokoly (vnútorný kontrolný systém) a pri zaúčtovávaní sa nepostupuje správne, nakoľko účtovný personál preberá zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré mu neprináležia.
  • Aktivácia dlhodobého majetku obstaraného vo vlastnej réžii sa neoceňuje na úrovni vlastných nákladov.
  • Nesprávne zaradenie, nedodržanie termínu (napr., zaradenie stavby bez nadväznosti na príslušné rozhodnutie stavebného úradu – kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby, rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby).
  • Nesprávne posúdenie hranice medzi technickým zhodnotením a opravami. Nedostatočné odlíšenie technického zhodnotenia od opráv – nedostatočné doloženie podkladmi, vzniká tzv. dôkazná núdza pri daňovej kontrole.
  • V odpisovom pláne pre účtovanie odpisov sa nezohľadňuje skutočné opotrebenie dlhodobého majetku, ale tento sa prispôsobuje výške štátom predpísaných daňových odpisov.
  • Nesprávne vymedzenie drobného dlhodobého majetku v internej smernici a jeho nesprávne odpisovanie, resp. nedodržiavanie internej smernice pri bežnom účtovaní.
  • Neodpisovanie dlhodobého nehmotného majetku podľa zákona o účtovníctve – teda podľa jeho ekonomickej životnosti (§ 22 ods. 8 ZDP).
  • Nesprávne zaúčto
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály