IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) prijala 12. mája 2011 medzinárodný štandard finančného vykazovania (IFRS) č. 13 Oceňovanie reálnou hodnotou.

Tento štandard sa pokúša komplexne ustanoviť oceňovanie reálnou hodnotou, ktoré bolo doteraz čiastkovo upravené v rôznych štandardoch (napr. IAS 39, IAS 16, IAS 40, IAS 38) a zahnúť výsledky Vzdelávacej príručky o oceňovaní reálnou hodnotou na trhoch, ktoré sa stali nelikvidnými.

Nová definícia viac poukazuje na cenu dosiahnutú na trhu typu verejného, anonymného aktívneho, akým je burza. Predchádzajúca definícia sa zaoberala aktom výmeny, bez ohľadu na to, na akom trhu sa uskutočnil alebo či sa výmena uskutočnila mimo trh. Nová definícia v sebe implicitne obsahuje aj to, že sa transakcia uskutoční medzi ochotnými stranami v nezávislej transakcii. Ale už neobsahuje to, že účastníci transakcie majú byť veci znalými, implicitne „rovnako veci znalými“. Preto stará definícia bola vhodná aj pre určenie reálnej hodnoty v priamom predaji, ale vlastne doslovne vzatá vylučovala z určenia reálnej hodnoty transakcie na trhu dílerov, pretože díler a klient nie sú rovnako veci znalými (a tiež je otázne, do akej miery sú transakcie medzi klientom a dílerom nezávislé, díler má možnosť ovplyvňovať uskutočnenie transakcií prostredníctvom spreadu, klient často nemá ani materiálnu možnosť vybrať si dílera), je medzi nimi prinajmenšom informačná asymetria. Existencia informačnej asymetrie medzi účastníkmi transakcie teda podmínovávala všeobecnú použiteľnosť doterajšej defínície reálnej hodnoty (trasakcia medzi „veci znalými stranami“). Informačná asymetria je tiež jednou z hlavných príčin neželaných javov na trhu (napríklad keď trhová cena „nezobrazuje dobre“ reálnu hodnotu), porúch trhu a jeho kríz.

Spread = obchodné rozpätie. Prirážka dílera k cene nástroja, za ktorú ho obstaral (na účel ustanovenia predajnej ceny pre trh, ktorý díler obsluhuje) plus diskont k cene nástroja, za ktorú ho obstaral (na účel ustanovenia kúpnej ceny pre trh, ktorý díler obsluhuje). Diskont môže byť ustanovený aj vo vzťahu k cene, za ktorú díler realizuje nástroj na trhu, ktorý obsluhuje jeho, za ktorú vráti nástroj na tento trh. To nás vedie k pojmu „watherfall“.

Wthaerfall = postupnosť trhov od trhu, na ktorom bol nástroj prvý krát predaný po jeho vytvorení (napríklad trh primárnych emisií pokladničných poukážok USA – trasury bills), po trh, na ktorom je nástroj predaný konečnému užívateľovi/odberateľovi – retail market. Tok medzi primárnou emisiou nástroja a jeho konečným užívateľom/odberateľom môže byť sprostredkovaný viacerými úrovňami trhov dílerov. Pri prechode nástroja každou kaskádou tohto vodopádu (wahterfall), sa cena nástroja zvyšuje približne o polovičku spreadu dílerov tejto kaskády.

Pojem aktívneho trhu podľa IFRS (slovník termínov), na účel, aby transakcie na ňom boli porovnateľné, zahŕňa okrem vlastného pojmu aktívnosti (ochotní predať a ochotní kúpiť sa na ňom bežne nachádzajú v každom čase) aj podmienku, že ceny dosiahnuté na ňom sú dostupné verejnosti a to, že položky na ňom obchodované sú rovnorodé – štandardizované.

Štandardizácia sa týka kvalitatívnych aj kvantitatívnych vlastností položky, dodacích a platobných podmienok (napríklad položku možno kúpiť/predať len v istom presne určenom množstve – lot – a v jeho násobkoch). Z tohto pohľadu ide o najkvalitnejší trh. Všetky tieto podmienky iné trhy, ako sú popísané nižšie, nespĺňajú. Ak sa napríklad pri bytoch zadá kvalitatívna charakteristika „štvorizbový byt“, ešte stále môže ísť o rozdielne nehnuteľnosti a preto ich súbor nie je rovnorodý.

Toto je benchmark pre oceňovanie, ktorý možno bežne uplatniť na položky obchodované na burzách. Tento IFRS sa ale má uplatniť na oceňovanie akéhokoľvek majetku a záväzkov v ktoromkoľvek čase, a preto sa tieto požiadavky musia trochu upraviť pre prípad, keď ku dňu ocenenia nie je pre danú položku cena na verejnom, anonymnom aktívnom trhu vytvorená.

Pri existencii viacerých trhov pre danú položku, položka sa ocení cenou z trhu:

1. na ktorý má účtovná jednotka prístup (ale nemusí ho mať nevyhnutne ku dňu transakcie), a
2. ktorý je pre ňu hlavný, to je taký, na ktorom sa obchoduje s danou položkou v najväčšom objeme (hodnota obchodov) a úrovni (počet obchodov).

Ak nemožno hlavný trh určiť, účtovná jednotka ocení položku z trhu, ktorý je pre ňu najvýhodnejší. Aby sa zjednodušilo určovanie príslušného trhu pre účely ocenenia, predpokladá sa, kým sa nepreukáže opak (platí vyvrátiteľná prezumpcia), že trh, na ktorom účtovná jednotka položku kúpila/predala, je pre ňu hlavný.

Reálna hodnota položky neobsahuje transakčné výdavky. Transakčný výdavok nie je vlastnosťou kúpenej položky, ale je vlastnosťou transakcie a bude rozdielny v závislosti od toho, akým spôsobom účtovná jednotka obstará danú položku.

Reálna hodnota obsahuje výdavky na dopravu položky v prípade, ak umiestnenie položky je jej vlastnosťou, ako je to napríklad v prípade komodít. V takom prípade sa transakčná cena položky upraví o výdavky na dopravu položky. Tieto sa nepovažujú za transakčné výdavky.

Takou reálnou hodnotou, ako je popisovaná vyššie, je kótovaná cena. Kótovanou cenou je cena, za ktorú bola daná položka predaná v poslednej transakcii na verejnom anonymnom trhu. Z hľadiska obchodného dňa na verejnom trhu je to záverečná cena, všetky predchádzajúce kótované ceny sú historickými kótovanými cenami. Ni