IFRIC 19 Vysporiadanie finančných záväzkov kapitálovými nástrojmi (nová interpretácia)

Základný cieľ interpretácie

V novembri 2009 Výbor pre medzinárodné interpretácie pre finančné vykazovanie (International Financial Reporting Interpretations Committee, IFRIC) vydal novú interpretáciu s označením IFRIC 19, ktorá poskytuje pravidlá, ako aplikovať ustanovenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie a IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia v situáciách, kedy podnik emituje svoje vlastné kapitálové nástroje s cieľom vysporiadať s nimi finančný záväzok alebo jeho časť. Ide o transakcie, ktoré sú označované tiež ako „debt for equity swap“, pričom interpretácia sa orientuje na zodpovedanie otázky, ako by mal podnik zachytiť v tejto transakcii emitované kapitálové nástroje vrátane ich ocenenia. Dôvodom je zistenie skutočnosti, že v praxi podniky aplikovali rôzne postupy.

Rozsah interpretácie

Interpretáciou sa upravujú pravidlá len pre podnik v postavení emitenta kapitálových nástrojov, teda dlžníka, ktorý vykazuje finančný záväzok. Interpretácia sa netýka podniku, ktorý kapitálové nástroje získava ako protihodnotu na vysporiadanie svojej pohľadávky, t. j. netýka sa veriteľa, resp. investora.

Zároveň je potrebné analyzovať vzťah medzi dlžníkom (emitentom) a veriteľom (investorom), pretože z rozsahu interpretácie sú vylúčené transakcie, pri ktorých:

• veriteľ (investor) je taktiež priamym alebo nepriamym akcionárom dlžníka (emitenta) a jedná z tohto postavenia,
• veriteľ (investor) a dlžník (emitent) sú ovládaní rovnakým subjektom či subjektmi pred aj po transakcii a podstatou transakcie je distribúcia kapitálu, resp. príspevok do kapitálu  podniku,
• vyrovnanie záväzku z emisie akcií je upravené už v pôvodných podmienkach finančného záväzku.

Finančné nástroje, ktoré sú svojimi podmienkami konvertibilné, už od svojho vzniku podliehajú pravidlám IAS 32. Podľa týchto pravidiel je požadované od podniku, ktorý emituje finančný záväzok, ktorý už v pôvodných podmienkach obsahuje ustanovenie o (možnom) vysporiadaní kapitálovými nástrojmi, rozlíšiť pri prvotnom ocenení tzv. zloženého finančného nástroja jeho záväzkovú a kapitálovú zložku oddelene.

Interpretácia tak upravuje transakciu zmeny finančného záväzku vo vlastný kapitál (vlastné imanie), pokiaľ je zmena dôsledkom novej dohody, resp. zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom a kedy veriteľ nie je ani vlastníkom dlžníka, ani nie je ovládaný pred aj po transakcii rovnakými subjektmi, ako dlžník.

Hlavné body interpretácie

Predmet sporu

Pravidlá obsiahnuté v interpretácii postupne poskytujú odpovede na nasledujúce otázky, ktoré sa stali impulzom k jej vytvoreniu:

• Je možné kapitálové nástroje dlžníka (emitenta) emitované za účelom vysporiadania finančného záväzku považovať za poskytnutú protihodnotu (consideration paid) v kontexte ustanovenia IAS 39.41?
• Ako by mal dlžník (emitent) stanoviť prvotné ocenenie kapitálových nástrojov emitovaných za účelom vysporiadania finančného záväzku?
• Ako by mal dlžník (emitent) zachytiť rozdiel medzi účtovnou hodnotou vysporiadavaného finančného záväzku a prvotným ocenením emitovaných kapitálových nástrojov?

Riešenie

IFRIC 19 potvrdzuje, že kapitálové nástroje emitované za účelom vysporiadania finančného záväzku predstavujú poskytovanú protihodnotu tak, ako o nej pojednáva ustanovenie IAS 39.41, pretože je možné takúto komplexnú transakciu imaginárne rozdeliť na dve súvisiace transakcie:

1. emisiu kapitálových nástrojov za peniaze,
2. uhradenie finančného záväzku peniazmi získanými z emisie.

K dátumu vysporiadania finančného záväzku sa emitované kapitálové nástroje prvotne ocenia a zaúčtujú vo výške:

• ich reálnej hodnoty (fair value), alebo, ak ju nie je možné spoľahlivo stanoviť,
• reálnej hodnoty vysporiadavaného finančného záväzku.

Rozdiel [zisk (gain) alebo stratu (loss)] medzi takto stanoveným prvotným ocenením emitovaných kapitálových nástrojov a účtovnou hodnotou vysporiadavaného finančného záväzku sa uzná vo výsledku hospodárenia a súčasne ho podnik zverejní:

• prostredníctvom samostatnej riadkovej položky výsledku hospodárenia, alebo
• v komentároch k účtovným výkazom (v poznámkach).