IAS 19 Zamestnanecké požitky podľa nových požiadaviek prijatých IASB

Štandard IAS 19 sa primárne venuje všetkým formám odmien, ktoré sú vyplácané zamestnancom za služby poskytnuté zamestnávateľovi. Keďže na vznik zamestnaneckého požitku môže vplývať časový faktor ako aj dôvody vyplatenia, IASB rozlišuje štyri kategórie zamestnaneckých požitkov:

• Krátkodobé požitky, ktorých podmienkou je ich vyplatenie zamestnancovi v plnej čiastke pred uplynutím 12 mesiacov od skončenia ročného účtovného obdobia, počas ktorých zamestnanec poskytol súvisiace služby / vykonal náplň pracovnej činnosti. Príkladom sú mzdy, platy, platená ročná dovolenka a platená zdravotná dovolenka, podiely na zisku a prémie a nepeňažné požitky (ku ktorým patrí zdravotná starostlivosť, poskytovanie bývania, áut a bezplatných alebo dotovaných tovarov alebo služieb).
• Požitky po skončení zamestnania predstavujú dôchodkové požitky a ostatné požitky po skončení zamestnania. Dôchodkové požitky zahŕňajú penzie a celkovú sumu platieb na dôchodok. Ostatnými požitkami po skončení zamestnania sú životné poistenie po skončení zamestnania a zdravotná starostlivosť po skončení zamestnania.
• Ostatné dlhodobé požitky, ktoré nie sú splatné do 12 mesiacov od konca ročného účtovného obdobia, v ktorom zamestnanec poskytol súvisiace služby, také ako nárok na dovolenku pre stálych zamestnancov, odmeny pri jubileách, dlhodobá pracovná neschopnosť, podiely na zisku a iné požitky.
• Požitky vyplácané pri predčasnom ukončení pracovného pomeru ako je doba dohodnutá na výkon práce, príkladom je predčasné ukončenie zamestnania z dôvodu reštrukturalizácie pričom v súvislosti s prepustením je vyplácané odstupné, odchodné alebo „zlaté padáky“ manažérom.

V súčasnosti platné pravidlá pre programy so stanovenými požitkami

Ostatná novela IAS 19 sa konkrétne týka časti požitkov po skončení zamestnania vrátane takých, ktoré poskytujú programy viacerých zamestnávateľov klasifikovaných ako programy so stanovenými požitkami (defined benefit plans).

[Poznámka: IAS 19 rozlišuje ako požitky po skončení zamestnania aj programy so stanovenými príspevkami (defined contribution plans), ale tých sa novelizácia IAS 19 netýka. Vo všeobecnosti pre programy so stanovenými príspevkami platí, že účtovná jednotka prispieva pevne stanovenými príspevkami do samostatnej jednotky (fondu) a nemá žiadnu povinnosť zaplatiť ďalšie príspevky v prípade, ak fond nebude mať majetok postačujúci na uhradenie zamestnaneckých požitkov. Splatné príspevky do programov so stanovenými príspevkami sa vykazujú ako náklad pri poskytovaní služieb zamestnancom ako výmenu za príspevky. Podnik musí výšku týchto nákladov zverejniť v poznámkach.]

Pre programy so stanovenými požitkami platí, že ich vykazovanie môže byť realizované úplne s dopadom na výsledok hospodárenia alebo čiastočne, resp. úplne s vplyvom na ostatný komplexný výsledok. V súčasnosti platný štandard od účtovnej jednotky požaduje pri programoch so stanovenými požitkami, aby vykázala povinnosti zo stanovených požitkov, ktoré sú založené na aktuárskych predpokladoch a sú očistené o reálnu hodnotu majetku programu. Účtovná jednotka má limitovať účtovnú hodnotu majetku tak, aby nepresahovala čistý úhrn z akéhokoľvek nevykázaného nákladu minulej služby a aktuárskych strát (Poznámka: preklad aktuárskych ziskov a strát je možné nájsť aj pod názvom poistno-matematické zisky a straty. V štandarde sa nachádza anglický pojem acturial gains and losses.) a zároveň súčasnej hodnoty každého ekonomického požitku dostupného vo forme refundácie prostriedkov z programu alebo vo forme zníženia budúcich príspevkov do programu. Náklady minulej služby má vykazovať rovnomerne počas priemernej doby do vzniku záväzného nároku na upravené požitky. V prípade zisku alebo straty z redukcie alebo vysporiadania programu so stanovenými požitkami ich má účtovná jednotka vykázať, keď redukcia alebo vysporiadanie programu nastane. Zisk alebo strata by mala zahŕňať všetky výsledné zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov, reálnej hodnoty majetku programu, nevykázanú časť príslušných aktuárskych ziskov a strát a nákladov minulej služby.

Pri oceňovaní záväzku zo stanovených požitkov by mala účtovná jednotka vykázať ako výnos alebo náklad podiel aktuárskych ziskov a strát, ak čisté akumulované nevykázané aktuárske zisky a straty presiahnu ku koncu predchádzajúceho vykazovaného obdobia vyššiu z hodnôt:

1. 10 % súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov (pred odpočítaním majetku programu) a
2. 10 % reálnej hodnoty majetku programu.

Podiel aktuárskych ziskov a strát, ktorý sa má vykázať za každý program so stanovenými požitkami, je prebytok, ktorý ku koncu predchádzajúceho vykazovaného obdobia spadá mimo 10%-ný „koridor“, vydelený očakávanou priemernou dobou, po ktorú zostanú v práci zamestnanci zúčastňujúci sa na tomto programe.

Štandard tiež dovoľuje systematické metódy rýchlejšieho vykazovania, za predpokladu, že je použitý rovnaký spôsob tak pre zisky ako aj pre straty a tento spôsob sa konzistentne používa počas na seba nadväzujúcich účtovných období. Takéto povolené metódy zahŕňajú okamžité vykázanie všetkých aktuárskych ziskov a strát vo výsledku hospodárenia. Navyše štandard povoľuje jednotke vykázať v ostatných súčastiach komplexného výsledku všetky aktuárske z