Hmotný majetok odpisovaný na účely zákona o dani z príjmov

Majetok, ktorý nemožno odpisovať, pretože nie je definovaný v § 22, je hmotný majetok vylúčený z odpisovania vymedzený v § 23 ZDP. Uvedený majetok nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov pri obstaraní, ani postupne po dobu trvania majetku vo vlastníctve daňovníka. Hodnota tohto majetku sa vo väčšine prípadov uplatní do daňových výdavkov pri jeho vyradení napríklad predajom, prípadne za inej situácie definovanej v ZDP.

Aby nedochádzalo k rôznym pochybnostiam pri predmetoch, ktoré inak spĺňajú podmienky niektorej definície hmotného majetku, ZDP ďalej v § 22 ods. 10 jednoznačne stanovil, že hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby.

Vymedzenie hmotného majetku v zákone o dani z príjmov

Hmotný majetok vymedzený v § 22 ods. 2 ZDP v zásade zodpovedá kategórii dlhodobého hmotného majetku vymedzeného v účtovníctve s tým, že hmotný majetok vylúčený z daňového odpisovania je v ZDP uvedený v § 23.

Hmotným majetkom odpisovaným podľa § 22 ods. 2 ZDP sú:

1. samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, vstupnú cenu vyššiu ako 1 700 € a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
2. budovy a iné stavby okrem:
   1. prevádzkových banských diel
   2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,
3. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
4. zvieratá uvedené v prílohe č. 1 ZDP,
5. iný majetok.

Samostatné hnuteľné veci

Prvým druhom odpisovaného majetku sú samostatné hnuteľné veci, ktoré majú:

• samostatné technicko-ekonomické určenie,
• vstupnú cenu vyššiu ako 1 700 € a
• prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok.

Aby samostatné hnuteľné veci boli hmotným majetkom odpisovaným, musia spĺňať všetky tri zákonom stanovené podmienky súčasne. Ak niektorá z podmienok nie je splnená, nepovažuje sa hnuteľná vec za hmotný majetok odpisovaný podľa ZDP a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 22 až § 29. V takomto prípade pôjde o zásoby, ktoré sa zahŕňajú do nákladov (výdavkov) jednorazovo, s výnimkou hnuteľnej veci, ktorú možno podľa rozhodnutia účtovnej jednotky v súlade účtovnými predpismi považovať za dlhodobý hmotný majetok.

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť obstarala chladničku v hodnote 2 070 €. Keďže ide o hnuteľnú vec, ktorá má samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorej vstupná cena je vyššia ako 1 700 € a prevádzkovo- technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok, ide o hmotný majetok odpisovaný.

Aby spoločnosť mohla uplatňovať daňové odpisy je potrebné, aby v súlade s účtovníctvom chladničku zaradila a účtovala o nej ako o dlhodobom hmotnom majetku v účtovej triede 02 – Dlhodobý hmotný majetok odpisovaný, konkrétne na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. Podľa § 26 ods. 1 ZDP je potrebné chladničku zaradiť do príslušnej odpisovej skupiny. Na účely zaradenia hmotného majetku do odpisovej skupiny je rozhodujúci kód štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA) vydanej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008. Prístroje pre domácnosť majú v súlade so štatistickou klasifikáciou produktov kód klasifikácie 27.5. Do tejto skupiny sa zaraďujú aj chladničky s kódom klasifikácie 27.5.1. Podľa prílohy č. 1 k ZDP prístroje pre domácnosť s kódom klasifikácie 27.5 sú zaradené v odpisovej skupine 2.

* * *

♦ Príklad č. 2:

Spoločnosť obstarala počítač v hodnote 1 200 €. Ide síce o samostatnú hnuteľnú vec, ktorá má prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, ale jej cena je nižšia ako 1 700 €.

Keďže nie sú splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky súčasne, nemôže ísť o hmotný majetok odpisovaný na účely ZDP. Ak sa účtovná jednotka rozhodne účtovať o počítači ako o zásobe, nepôjde ani o dlhodobý hmotný majetok na účely účtovníctva. V takomto prípade sa počítač zaúčtuje do nákladov a zahrnie do daňových výdavkov jednorazovo.

* * *

Samostatné technicko-ekonomické určenie

Jednou zo základných podmienok samostatnej hnuteľnej veci na účely odpisovania podľa ZDP je, že musí mať samostatné technicko-ekonomické určenie. Znamená to, že musí ísť o takú hnuteľnú vec, ktorá je schopná samostatného používania a je určená daňovníkom na samostatné používanie.

Limit vstupnej ceny

Z definície samostatnej hnuteľnej veci vyplýva, že napríklad do nákladov možno zahrnúť v plnej hodnote vec, ktorá má dobu použiteľnosti kratšiu ako jeden rok, bez ohľadu na jej ocenenie. Naopak, ak obstarávaný majetok nedosahuje limitovanú hodnotu, patrí tiež priamo do nákladov. Pozor však treba dať na prípady, keď si daňovník obstará majetok za cenu nižšiu ako 1 700 € a pre jeho uvedenie do prevádzky schopného stavu je nutná oprava. V tomto prípade síce nejde o technické zhodnotenie, ale cenu opravy je nutné zahrnúť do nákladov na obstaranie a tým tiež do vstupnej ceny, čím sa z majetku môže stáť hmotný majetok odpisovaný.

♦ Príklad č. 3:

Daňovník kúpil nepojazdný automobil po havárii za 1 500 €. Náklady na opravu automobilu nevyhnutné na jeho uvedenie do prevádzkyschopného stavu (technicky bezchybného stavu) predstavovali sumu 3 000 €.

Pretože náklady na opravu boli vynaložené do času uvedenia automobilu do užívania, ide o náklady súvisiace s jeho obstaraním, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny automobilu. Automobil so vstupnou cenou 4 500 € sa tak stáva hmotným majetkom odpisovaným.

* * *

Často sa možno stretnúť s prípadmi, že samostatná hnuteľná vec, ktorá má dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok, ale nespĺňa podmienku hodnotovej hranice viac ako 1 700 €, je na účely účtovné považovaná za dlhodobý hmotný majetok. Podľa § 13 ods. 6 opatrenia Ministerstva financií SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) podmienkou je, aby hmotný majetok s obstarávacou cenou 1 700 € a menej mal dlhšiu dobu použiteľnosti ako jeden rok. V takomto prípade sa účtovná jednotka môže rozhodnúť, či majetok zaradí do dlhodobého hmotného majetku alebo bude o ňom účtovať ako zásobách.

Podľa ZDP však výdavok na obstaranie samostatnej hnuteľnej veci v sume 1 700 € a menej nie je výdavkom na obstaranie hmotného majetku odpisovaného. Takýto majetok teda nie je možné na účely ZDP odpisovať. V prípade, že sa účtovná jednotka rozhodne o hmotnom majetku s obstarávacou cenou 1 700 € a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok účtovať na účte 022, v účtovnej triede 0 – Dlhodobý majetok, platí na účely ZDP zásada, že uznaným daňovým výdavkom sú odpisy uplatnené v účtovníctve.

♦ Príklad č. 4:

Spoločnosť v roku 2019 kúpila obrábací stroj v obstarávacej cene 1 500 €.

Ide síce o majetok s hodnotou nižšou ako je hranica pre zaradenie do dlhodobého hmotného majetku, jeho doba použiteľnosti je však dlhšia ako jeden rok, preto sa daňovník rozhodol účtovať o tomto majetku na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a odpisovať ho. Stroj však nespĺňa podmienky pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ods. 2 ZDP a nemožno ho daňovo odpisovať. Daňovým výdavkom v tomto prípade budú účtovné odpisy, a to v súlade s § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 ZDP.

* * *

V tejto súvislosti treba spomenúť aj často sa vyskytujúci problém, ako zaradiť nábytok, keď ide o vybavenie interiéru miestnosti, ktorého celková hodnota presahuje stanovenú hodnotovú hranicu, pričom cena jednotlivých častí je nižšia. Tu platí, že nie ako celok, ale ako jednotlivé kusy možno zaradiť takýto nábytok, ak jeho jednotlivé časti tvoria samostatné hnuteľné veci, ktoré sa vyrábajú samostatne a ich výber, nákup počtu kusov závisí od samotného kupujúceho. Je však na správnom uvážení daňovníka, ktorý sa môže rozhodnúť takýto nábytok určený na zariadenie jednej kancelárie považovať a zaradiť aj ako jednu samostatnú hnuteľnú vec, ak vstupná cena prevyšuje hranicu 1 700 €. Ak je však dodávka nábytku podmienená samotnou výrobou a dodávkou ako jednej nemennej veci, ktorá je ako jeden celok vyrábaná a dodávaná, v tomto prípade je nutné tento nábytok zaradiť ako jednu samostatnú hnuteľnú vec.

Limit vstupnej ceny viac ako 1 700 € sa u daňovníkov – platiteľov DPH hodnotí u nakúpenej veci podľa ceny po odpočítaní dane z pridanej hodnoty, ak možno odpočítanie uplatniť. U daňovníkov – neplatiteľov DPH je daň z pridanej hodnoty súčasťou vstupnej ceny a limit viac ako 1 700 € sa hodnotí podľa ceny vrátane dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti treba uviesť, že ak je majetok obstaraný formou finančného prenájmu, daň z pridanej hodnoty nikdy nie je súčasťou obstarávacej ceny.

Limit vstupnej ceny a technické zhodnotenie

Výšku vstupnej ceny hnuteľného majetku v roku obstarania môže ovplyvniť aj vykonané technické zhodnotenie. Môžu nastať prakticky tieto dva prípady:

• V prvom prípade už evidovaný hnuteľný majetok v majetku daňovníka má obstarávaciu cenu, resp. vstupnú cenu pre odpisovanie vyššiu ako 1 700 €. Do konca roka obstarania, najneskôr v prvom roku odpisovania, bude vykonané technické zhodnotenie hnuteľného majetku. Vstupná cena majetku v prvom roku odpisovania bude súčtom obstarávacej ceny majetku a jeho technického zhodnotenia. Technickým zhodnotením sú podľa § 29 ods. 2 ZDP aj výdavky nepresahujúce čiastku 1 700 € vypočítanú úhrnom za zdaňovacie obdobie, ak tieto daňovník na základe svojho rozhodnutia neuplatní ako náklad (výdavok).

♦ Príklad č. 5:

Spoločnosť obstarala v roku 2019 bicykel za kúpnu cenu 1 710 €. V roku obstarania si nechala do bicykla namontovať elektromotor, za ktorý spolu s montážou zaplatila 1 800 €.

Technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania zvýšilo vstupnú cenu bicykla na sumu 3 510 €.

* * *

♦ Príklad č. 6:

Spoločnosť obstarala v roku 2019 výrobnú linku na spracovanie plastového odpadu. V roku 2019 bola výrobná linka na vstupe doplnená aj zariadením na automatické triedenie zmiešaného odpadu v cene 1 690 €. Ide o rozšírenie vybavenia, t. j. modernizáciu výrobnej linky, avšak toto technické zhodnotenie je v sume nižšej ako 1 700 €. Ako spoločnosť posúdi takéto technické zhodnotenie?

Podľa § 29 ods. 1 ZDP v tomto prípade z dôvodu nízkej ceny nejde o povinné (obligatórne) technické zhodnotenie. Spoločnosť sa však v súlade s § 29 ods. 2 ZDP môže rozhodnúť, že napriek tomu bude tieto výdavky považovať za technické zh