Finančné deriváty ako predmet účtovníctva podnikateľov (II.)

Menový swap je dočasná výmena jednej meny za druhú, pričom výmenný kurz je fixovaný, takže je eliminované kurzové riziko. Ide o depozit v jednej mene (teda uloženie prostriedkov napríklad v USD) a úver v druhej mene (napríklad v Sk) daného menového páru (USD – Sk). Výmenný kurz na spätnú konverziu odráža výnos a náklad z daných dvoch operácií. Je vhodný nástroj pre klientov banky, ktorí majú prostriedky v jednej mene (napríklad. USD), ale potrebujú dočasne (napríklad 1 mesiac) financovať svoje potreby v inej mene (napríklad v Sk), zároveň však nechcú podstupovať riziko konverzie USD na Sk za aktuálny kurz a riziko spätnej konverzie Sk na USD, napríklad o jeden mesiac Používa sa tiež na predĺženie splatnosti už dohodnutých forwardov (napríklad ÚJ neprišla platba zo zahraničia, na konverziu ktorej si s bankou dohodla forwardový kurz).

Úrokový swap je zmluva medzi dvoma partnermi, ktorí sa dohodli o výmene jedného prúdu úrokových platieb za druhý, pričom tieto prúdy majú rozdielnu charakteristiku. Platby sa vykonávajú v rovnakej mene (pri menovom swape išlo o dve meny). Medzi partnermi nedochádza k vzájomnej úhrade súm menovitej hodnoty. Partneri sa dohodnú, z akej sumy sa budú úroky počítať. Najbežnejší úrokový swap je kupónový swap. Charakterizuje ho zámena úrokových platieb počítaných podľa fixnej úrokovej miery za platby počítané podľa pohyblivej úrokovej miery. Bázický swap znamená zámenu úrokových platieb počítaných podľa pohyblivej úrokovej miery, ale s rozdielnymi základnými úrokovými mierami.

Na uzavretie zmluvy o úrokovom swape môže byť viac dôvodov. Hlavný dôvod je, že partneri očakávajú rozdielny vývoj úrokovej miery na kapitálovom trhu.

Menový swap (hedging)

Pri menovom swape ide o výmenu záväzkov v rôznych menách. Aby každý zo swapových partnerov platil úroky v mene, ktorou bude skutočne disponovať, dochádza pri menovom swape aj ku výmene majetku (podkladového aktíva) medzi swapovými partnermi. Je to teda časovo limitovaná výmena podkladového nástroja v rôznych menách, vrátane úrokových platieb vzťahujúcich sa ku vymieňanému majetku.

Swapový obchod sa delí na tri fázy:

1. výmena majetku (kapitálu),
2. výmena úrokových platieb,
3. spätná výmena majetku (kapitálu).

Príklad č. 1 – swapový obchod medzi bankou a klientom:
A je banka, ktorá vlastní USD. B je klient, ktorý vlastní Sk, ale potrebuje USD na úhradu záväzku, pričom predpokladá, že o mesiac bude mať USD a bude ich môcť banke vrátiť. Týmto spôsobom si klient zabezpečí devízový záväzok proti riziku zmien devízového kurzu, resp. úrokovej miery.

Prijaté úroky (výnos) a zaplatené úroky (náklad) sa účtujú na základe výpisu z bankového účtu, spravidla sa účtuje len o rozdiele.

***

Úrokový swap (hedging)

a) Kupónový swap

Pri takomto swape dochádza k výmene úrokových záväzkov, z ktorých jeden je definovaný na fixnej báze (t. j. úroková sadzba je určená fixne na celú dobu splatnosti) a druhý na báze variabilnej [úroková sadzba v pravidelných intervaloch sa mení podľa vývoja zvolenej referenčnej úrokovej sadzby – LIBOR (London Interbank Offered Rate = Londýn – medzibanková úroková miera), BRIBOR (Bratislava Interbank Offered Rate = Bratislava – medzibanková úroková miera)].

Príklad č. 2 – kupónový swap:
Podnik A emitoval dlhopisy s fixným úrokovým kupónom, avšak má záujem o variabilný (premenlivý) spôsob úročenia. Naproti tomu podnik B emitoval dlhopisy s variabilným úročením, ale naopak, usiluje o fixné úročenie. Dosiahnuť tento cieľ im umožní swap – zmluva, ktorú uzavrú na zabezpečenie uvedeného rizika. Predmetom plnenia tohto swapu sú úrokové platby počas doby splatnosti swapu. K presunu kapitálu (záväzkov z dlhopisov) medzi dvoma swapovými partnermi nedochádza. Teda podkladové pasívum sa nepresúva. V praxi spravidla nedochádza ani k protismernému pohybu úrokových platieb medzi partnermi, ale len k transferu úrokového rozdielu, ktorý vyplýva zo sumy obidvoch swapových úrokových sadzieb v danom období.

***

b) Bázický swap

Rozdiel oproti kupónovému swapu je v tom, že obidva swapové úrokové záväzky sú na variabilnej báze, pričom samozrejme, referenčné sadzby musia byť rozdielne.

Do swapu môže vstúpiť sprostredkovateľ, ktorým býva spravidla banka. Vtedy sa zisk musí rozdeliť medzi troch účastníkov obchodu.

Opcia predstavuje právo kúpiť alebo predať určité aktívum (vecnú komoditu alebo finančné aktívum) k istému termínu za vopred dohodnutú cenu.

Cenou opcie je prémia (opčná prémia), ktorú platí kupujúci (investor) predávajúcemu (vypisovateľovi). Kupujúci účtuje zaplatenú opčnú prémiu. Touto platbou získava nielen právo kúpiť alebo predať, ale aj právo od kontraktu odstúpiť (nechať opciu vypršať). Predávajúci účtuje prijatú opčnú prémiu, nemá právo od kontraktu odstúpiť (za to má opčnú prémiu) a na požiadanie investora ho musí plniť.

Opcie môžu byť neštandardizované alebo štandardizované. S neštandardizovanými opciami sa obchoduje mimo burzy, ich vypisovateľmi sú predovšetkým banky, maklérske domy alebo špecializované firmy (sú to tzv. OTC kontrakty – Over the Counter). So štandardizovanými opciami sa obchoduje na špecializovaných opčných alebo termínových burzách.

Na Slovensku sa obchoduje len s mimoburzovými opciami. Opčné kontrakty podnikateľské ÚJ najčastejšie uzatvárajú s bankou. Vyskytujú sa na úrokové nástroje, na cenné papiere, na cudziu menu (menová opcia). Menová opcia je právo (nie povinnosť, na rozdiel od menového forwardu) vykonať konverziu peňažných prostriedkov z jednej meny na druhú menu za vopred dohodnutý kurz (realizačnú cenu) vo vopred dohodnutý deň (deň expirácie). Za toto právo podnik musí zaplatiť banke opčnú prémiu. Menová opcia umožňuje kupujúcemu zabezpečiť si kurz pre konverziu vykonanú v budúcnosti (hedging). V prípade priaznivého kurzového pohybu však podnik musí svoje právo realizovať a môže vykonať svoju konverziu aktuálnym kurzom (v prípade, že bude lepší). Podnik si teda vie lepšie plánovať svoje peňažné toky a stále má, na rozdiel od forwardov, možnosť využiť priaznivý kurzový pohyb vo svoj prospech.

Menová opcia sa používa pri:

• konverzii peňažných prostriedkov z účtu v jednej mene na účet v inej mene,
• konverzii prostriedkov z došlej zahraničnej platby,
• nákupe peňažných prostriedkov na budúcu zahraničnú platbu,
• konverzii peňažných prostriedkov z poskytnutého voľnomenového úveru,
• nákupe na splátku istiny alebo úrokov voľnomenového úveru,
• a na fixovanie nákladov pri neistej transakcii (napr. účasť v tendri).

Podľa charakteru obchodu opcie sa členia na kúpne a predajné.

Kúpna opcia (call option) dáva kupujúcemu právo kúpiť podkladový finančný nástroj za cenu, za ktorú sa realizuje, k určitému termínu (alebo pred týmto termínom).

Predajná opcia (put option) dáva kupujúcemu právo predať podkladový finančný nástroj za dohodnutú cenu k určitému termínu.

Zložený finančný derivát

O zloženom finančnom deriváte (§ 16 ods. 14 Postupov účtovania v PÚ) hovoríme vtedy, keď je zmluvne dohodnutý základný finančný nástroj s derivátom, ktorý ovplyvňuje peňažné toky, alebo z iného hľadiska modifikuje vlastnosti základného finančného nástroja. Existencia zloženého finančného derivátu súvisí so skutočnosťou, že pri obchode sa môžu uzatvárať zmluvy aj na podkladový finančný nástroj a súčasne môže vzniknúť derivát. Ak pri jednom obchode sa uzatvára zmluva aj na podkladový finančný nástroj, aj vzniká derivát, ide o zložený finančný derivát. Derivát, ktorý je súčasťou zloženého finančného derivátu, je vložený derivát.

Vložený derivát sa oddeľuje od základného finančného nástroja (t. j. vzniká samostatný vložený derivát) a účtuje sa o ňom, ak sú splnené súčasne tieto podmienky (§ 16 ods. 14 Postupov účtovania v PÚ):

1. ekonomické vlastnosti a riziká vloženého derivátu nie sú v úzkom vzťahu s ekonomickými vlastnosťami a rizikami základného finančného nástroja,
2. základný finančný nástroj s rovnakými podmienkami ako vložený derivát by ako samostatný nástroj spĺňal definíciu derivátu,
3. základný finančný nástroj nie je oceňovaný reálnou hodnotou, alebo je oceňovaný reálnou hodnotou, ale zmeny z ocenenia sa účtujú na súvahovom účte.

Vložený derivát sa účtuje od základného finančného nástroja oddelene (§ 16 ods. 15 Postupov účtovania v PÚ), ak ekonomické vlastnosti a riziká vloženého derivátu nie sú v úzkom vzťahu s ekonomickými vlastnosťami a rizikami základného finančného nástroja, napríklad pri:

1. predajnej opcii a kúpnej opcii vložených do finančného nástroja,
2. menovej opcii vloženej do úrokového nástroja,
3. opcii na predĺženie splatnosti presahujúcej splatnosť úrokového základného finančného nástroja, ak pri splatnosti základného úrokového nástroja neexistuje korekcia na trhovú úrokovú mieru,
4. deriváte, ktorým sa mení základný úrokový nástroj na nástroj s charakteristikami kapitálového finančného nástroja alebo komodity,
5. deriváte, ktorý je vložený do úrokového nástroja, čím umožňuje konvertovať úrokový nástroj na finančný nástroj,
6. kúpnej opcii alebo predajnej opcii na úrokový nástroj vydaný s veľkým diskontom alebo prémiou, okrem opcií s cenou, za ktorú sa realizuje a ktorá sa rovná obstarávacej cene úrokového nástroja, zvýšenej alebo zníženej o úrokové výnosy alebo náklady,
7. úverovom deriváte vloženého do základného finančného nástroja.

Vložený derivát sa neúčtuje od základného finančného nástroja oddelene (§ 16 ods.