Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Finančné deriváty ako predmet účtovníctva podnikateľov (I.)

Dátum: Rubrika: Podvojné účtovníctvo

Oblasť derivátov je jedna z najkomplikovanejších oblastí finančného riadenia podniku. Ich existencia súvisí predovšetkým so snahou zmierňovať riziká, s ktorými sa podniky v trhovej ekonomike stretávajú pri vykonávaní činnosti a rozhodovaní. Na zmierňovanie rizík sa používajú rôzne finančné nástroje, o ktorých sa za určitých okolností účtuje, resp. sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch, alebo evidujú ako iné, k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, oceniteľné aktíva a pasíva, podmienený majetok alebo podmienené záväzky, prípadne aj nie presne oceniteľné iné aktíva a iné pasíva.

Oblasť derivátov je jedna z najkomplikovanejších oblastí finančného riadenia podniku. Ich existencia súvisí predovšetkým so snahou zmierňovať riziká, s ktorými sa podniky v trhovej ekonomike stretávajú pri vykonávaní činnosti a rozhodovaní. Na zmierňovanie rizík sa používajú rôzne finančné nástroje, o ktorých sa za určitých okolností účtuje, resp. sa zaznamenávajú na podsúvahových účtoch, alebo evidujú ako iné, k dátumu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, oceniteľné aktíva a pasíva, podmienený majetok alebo podmienené záväzky, prípadne aj nie presne oceniteľné iné aktíva a iné pasíva.

Slovenské účtovné jednotky (ÚJ) sa stretávajú s derivátmi stále častejšie, preto bola táto oblasť upravená aj zákonom o účtovníctve a opatreniami Ministerstva financií SR. S danou problematikou sa častejšie stretávajú banky, ale čoraz viac sa vyskytujú účtovné prípady súvisiace s existenciou rôznych zmluvných vzťahov, z ktorých vyplynie existencia derivátu, aj podnikateľské ÚJ (napr. ako klienti bánk).
Napriek tomu, že prakticky sa stretávali ÚJ s derivátmi už pred rokom 2003, slovenská právna úprava účtovníctva na túto problematiku zareagovala prvýkrát až zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2003. V nadväznosti na to ju riešili ju aj opatrenia MF SR pre jednotlivé typy účtovných jednotiek a teda aj pre podnikateľské ÚJ. V tom čase boli do opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“), boli prevzaté ustanovenia z medzinárodných účtovných štandardov (IAS), konkrétne z IAS 32 – Finančné nástroje: zverejnenie a prezentácia a IAS 39 – Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie v znení, v ktorom boli účinné v roku 2002. Postupy účtovania v PÚ sú účinné tiež od 1. 1. 2003 a problematike derivátov je v nich venovaný § 16 Zásady pre členenie derivátov a ich účtovanie.
V súčasnosti, keď podnikateľské ÚJ vymedzené v § 17a zákona o účtovníctve sú povinné zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného vykazovania (IFRS), v SR sa vytvorili dve skupiny podnikateľských ÚJ:
  1. tie, ktoré zostavujú individuálnu účtovnú závierku výhradne podľa slovenských právnych predpisov,
  2. tie, ktoré zostavujú individuálnu účtovnú závierku výhradne podľa IFRS [IFRS podľa IAS 1.11 a IAS 8.5 zahŕňajú novovydávané štandardy s označením IFRS, pôvodné štandardy s označením IAS (ak sú ešte v platnosti), interpretácie s označením IFRIC a pôvodné interpretácie SIC (ak sú ešte v platnosti)]. Pre oblasť finančných nástrojov v súčasnosti sú tieto tri základné IFRS:
    1. IAS 32 – Finančné nástroje: Prezentácia,
    2. IAS 39 – Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie,
    3. IFRS 7 – Finančné nástroje: Zverejňovanie (ktorý nadobúda účinnosť 1. 1. 2007, avšak jeho skoršie uplatnenie je dovolené).
Vzhľadom na to, že od dátumu účinnosti Postupov účtovania v PÚ už uplynuli tri roky a vývoj v oblasti IFRS išiel veľmi dopredu, existujú určité rozdiely medzi týmito dvoma úpravami. V príspevku sa venujeme slovenskej právnej úprave, aj keď v niektorých prípadoch nutne využijeme poznatky z IFRS.

 

Definícia finančného nástroja a jej analýza

Finančný nástroj (§ 16 ods. 2 Postupov účtovania v PÚ) je právny vzťah, na základe ktorého vzniká finančné aktívum jednej zmluvnej strany a finančný záväzok alebo kapitálový nástroj druhej zmluvnej strany.
Slovenská právna úprava účtovníctva pre podnikateľov nedefinuje pojmy finančné aktíva a finančné pasíva, napriek tomu, že ich používa pri charakterizovaní finančného nástroja. Vymedzuje len obsah finančného majetku (zložky dlhodobého finančného majetku v § 13 ods. 8 Postupov účtovania v PÚ a zložky krátkodobého finančného majetku v § 17 ods. 10 Postupov účtovania v PÚ).
Ak by sme hľadali analógiu medzi pojmami finančné aktíva a finančný majetok, musíme si pomôcť IFRS. Vzniká tu však aj terminologický problém, pretože v právnej úprave SR sa rozlišujú pojmy aktíva a majetok; IFRS používajú jeden pojem assets, pričom vykazovanie assets v súvahe podmieňujú splnením ďalších podmienok.
Finančné aktíva sa definujú v IAS 32 (IAS 32.11), podľa ktorého sa zaraďuje do finančných aktív každé aktívum, ktoré je:
  1. peniazmi v hotovosti,
  2. kapitálovým nástrojom inej jednotky,
  3. zmluvným právom:
    • na príjem peňažnej hotovosti alebo iného finančného nástroja inej jednotky alebo
    • na výmenu finančného aktíva alebo finančných záväzkov s inou jednotkou v súlade s podmienkami, ktoré sú pre jednotku potenciálne priaznivé, alebo
  4. zmluvou, ktorej vyrovnanie prebehne (alebo môže prebehnúť) formou vlastných majetkových nástrojov jednotky a je:
    • derivátovým nástrojom, vo vzťahu ku ktorému jednotka je alebo môže byť zaviazaná prijať premenlivé množstvo vlastných majetkových nástrojov, alebo
    • derivátovým nástrojom, ktorého vyrovnanie sa uskutoční (alebo sa môže uskutočniť) formou výmeny fixnej sumy peňazí v hotovosti alebo iného finančného majetku za fixný počet vlastných majetkových nástrojov jednotky. Za týmto účelom vlastné majetkové nástroje jednotky nezahŕňajú nástroje, ktoré samotné predstavujú zmluvy o budúcom príjme alebo doručení vlastných majetkových nástrojov jednotky.
Príkladmi finančných aktív podľa IAS 32 (IAS 32 AG3, AG4) sú: peniaze v hotovosti (peniaze sú vždy finančnými aktívami, lebo predstavujú nástroj výmeny a sú základom, na ktorom sú všetky transakcie oceňované a vykazované v účtovnej závierke), pohľadávky z obchodného styku, prijaté zmenky, poskytnuté pôžičky a úvery, prijaté obligácie.
Najvýraznejší rozdiel medzi slovenskou právnou úpravou a IFRS je v tom, že súčasťou finančných aktív podľa IFRS sú aj pohľadávky z obchodného styku a ostatné pohľadávky, ktoré končia splatnosťou (označované ako pohľadávky s odloženou splatnosťou, resp. finančné aktíva držané do splatnosti) a tiež pohľadávky z derivátov. Rozhodujúca pri začlenení aktíva medzi finančné aktíva je forma konečného vysporiadania – ak na konci sú peniaze (financie), zaradí sa majetok do finančného majetku. Podľa právnej úpravy podnikateľov v SR pohľadávky z obchodného styku a pohľadávky z derivátov sa považujú za zúčtovacie vzťahy (nie finančný majetok). Pri vymedzení finančného majetku sa teda v SR berie do úvahy účel vzniku majetku. Iný prístup je pri dlhodobých poskytnutých pôžičkách (pohľadávkach z dlhodobých pôžičiek), ktoré sa aj v SR považujú za dlhodobý finančný majetok.
Finančné záväzky sa definujú v IAS 32 (IAS 32.11), podľa ktorého sa zaraďuje do finančných záväzkov každý záväzok, ktorý je:
  1. zmluvným záväzkom:
    • dodať peňažnú hotovosť alebo iný finančný nástroj inej jednotke, alebo
    • vymeniť finančný majetok alebo finančný záväzok s inou jednotkou v súlade s podmienkami, ktoré sú pre jednotku potenciálne nepriaznivé alebo
  2. zmluvou, ktorej vyrovnanie prebehne (alebo môže prebehnúť) formou vlastných kapitálových nástrojov jednotky a je:
    • derivátovým nástrojom, vo vzťahu ku ktorému jednotka je alebo môže byť zaviazaná dodať premenlivé množstvo vlastných kapitálových nástrojov jednotky, alebo
    • derivátovým nástrojom, ktorého vyrovnanie sa uskutoční (alebo sa môže uskutočniť) formou výmeny fixnej sumy peňazí v hotovosti alebo iného finančného majetku za fixný počet vlastných majetkových nástrojov jednotky. Za týmto účelom vlastné majetkové nástroje jednotky nezahŕňajú nástroje, ktoré samotné predstavujú zmluvy o budúcom príjme alebo doručení vlastných majetkových nástrojov jednotky.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály