Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Evidencia tržieb elektronickou registračnou pokladnicou

Rubrika: Problémy z praxe

Daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.


Právna úprava

Daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom. Táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Ministerstvo financií SR podľa § 97 ods. 2 cit. zákona bolo zároveň splnomocnené upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom termín a podmienky používania elektronických registračných pokladníc a spôsob evidencie tržieb. V nadväznosti na uvedené Ministerstvo financií SR vyhláškou č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o ERP“) upravilo podmienky používania elektronickej registračnej pokladnice a spôsob vedenia evidencie tržieb na elektronickej registračnej pokladnici s tým, že daňové subjekty boli povinné podľa tejto vyhlášky postupovať od 1. 1. 1995.
 
Táto vyhláška bola zmenená a doplnená vyhláškou Ministerstva financií SR č. 59/1995 Z. z. s účinnosťou od 30. 3. 1995, vyhláškou č. 353/1996 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 1997 a naposledy vyhláškou č. 735/2004 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. 1. 2005 [okrem § 2 písm. j) definujúceho minimálne náležitosti dokladu vyhotoveného pokladnicou s účinnosťou od 1. 7. 2005].
 
Problematiku elektronických registračných pokladníc vo svojich ustanoveniach upravujú aj ďalšie všeobecne záväzné predpisy:
  • zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“),
  • metodické usmernenie MF SR č. 63/1390/1994 k vyhláške MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou (FS č. 10/1994),
  • výklad MF SR č. 63/2704/1994 k § 2 písm. a) vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou (FS č. 14/1994) – je neaktuálny, pretože ambulantný predaj už nie je vylúčený z povinnosti používania ERP,
  • výklad MF SR č. 63/3106/1994 k § 2 písm. ch) bod 5 vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou (FS č. 15/1994) – je neaktuálny, pretože výklad pojmov bol zahrnutý do znenia vyhlášky novelou č. 59/1995 Z. z.,
  • metodický pokyn MF SR č. 61/123/96 k evidencii tržieb prijatých v hotovosti na ERP (FS č. 4/1996) – je neaktuálny, pretože bol obsahovo zahrnutý do znenia vyhlášky novelou č. 353/1996 Z. z.,
  • opatrenie MF SR č. 8562/96-91 na zamedzenie nezrovnalostí vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení vyhlášky MF SR č. 59/1995 Z. z. (FS č. 8/1996) – je neaktuálne, pretože bolo obsahovo zahrnuté do znenia vyhlášky novelou č. 353/1996 Z. z.,
  • usmernenie MF SR č. MF/5079/2005-71 k vyhláške MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov k používaniu denných výkazov obratov platiteľa dane z pridanej hodnoty a mesačných výkazov obratov platiteľa dane z pridanej hodnoty (FS č. 1/2005).
Pod pojmom elektronická registračná pokladnica (ERP) sa rozumie elektronické registračné alebo elektronické registračné váhové zariadenie vybavené tlačiarňou určené na výpočet a registráciu číselných údajov zadaných klávesnicou alebo pomocou elektronických čítačov čiarového kódu alebo magnetických kariet alebo iným spôsobom. Funkciou tlačiarne je tlačenie dokladu a kontrolnej pásky, na ktorú sa zaznamenáva každý tlačový výstup a každý úkon obsluhy alebo servisného technika. Daňový subjekt je povinný uchovávať kontrolnú pásku po dobu troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bola vyhotovená. Dôležité je, aký druh kontrolnej pásky podnikateľ používa, v prípade používania termopásky, na ktorej sa údaje uchovávajú v podstate len jeden rok, nie je splnená lehota stanovená vyhláškou. Údaje kontrolnej pásky sa môžu uchovávať aj na elektronickom nosiči dát, ktorým je len streamer, magneticko-optický disk, optický disk CD ROM. Na požiadanie kontrolného orgánu subjekt z archívneho média vytlačí kontrolnú pásku za ľubovoľný časový úsek predaja po dobu troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bola vyhotovená.
 
Daňové subjekty môžu používať len takú ERP, na ktorú vydal certifikát príslušný orgán štátnej skúšobne (Elektrotechnický výskumný a projektový ústav, a. s., Nová Dubnica) a miestne príslušný daňový úrad na ňu pridelil daňový kód pokladnice zápisom do knihy pokladnice (vzor knihy pokladnice je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky o ERP) pred jej uvedením do používania. Za týmto účelom daňový subjekt je povinný predložiť na daňový úrad overenú kópiu certifikátu alebo jeho kópiu originálne potvrdenú dodávateľom pokladnice. Pridelením daňového kódu pokladnice je ERP úradne zaregistrovaná a môže byť uvedená do prevádzky, avšak len servisným technikom, ktorý vloží daňový kód pokladnice do ERP a potvrdí servisné údaje v knihe pokladnice. Na posudzovanie dátumu uvedenia ERP do prevádzky je rozhodujúci dátum, ktorý uvedie servisný technik v knihe pokladnice. Daňové subjekty sú potom povinné uvádzať daňový kód pokladnice na dokladoch vydaných z ERP. Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný daňový úrad zruší daňový kód pokladnice a nový daňový kód pokladnice pridelí ten daňový úrad, ktorý sa stal miestne príslušným.
 
V prípade, že daňový subjekt odpredá ERP inému daňovému subjektu, oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému daňovému úradu, ktorý zápisom do knihy pokladnice zruší daňový kód pokladnice. Žiadosť o zrušenie daňového kódu daňový subjekt je povinný podať najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa jej vyradenia.
 
Kniha pokladnice neprechádza na nového majiteľa ERP. Daňový subjekt, ktorý ERP odkúpi, je povinný požiadať miestne príslušný daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zabezpečiť jej uvedenie do prevádzky servisným technikom.
 
Kniha pokladnice so vzostupne číslovanými stranami musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s ERP, pričom sa v nej evidujú všetky identifikačné údaje a servisné záznamy a môže obsahovať aj výkazy denných a mesačných obratov. V prípade, ak ich neobsahuje, musí ich daňovník evidovať samostatne. Do knihy pokladnice daňovník je povinný ihneď zaznamenať skutočnosť, ak nemožno použiť ERP pre prerušenie dodávky elektrickej energie alebo pre iný závažný dôvod bez zavinenia subjektu. Po skončení dôvodov, pre ktoré sa ERP nemohla používať, subjekt túto skutočnosť ihneď zaznamená v knihe pokladnice. V prípade poruchy ERP subjekt zaznamená v knihe pokladnice okrem uvedených skutočností aj dátum a hodinu nahlásenia poruchy servisnej organizácii. Poruchu ERP je povinný nahlásiť v súlade s § 3a vyhlášky o ERP bez zbytočného odkladu.
 
Kniha pokladnice sa uchováva po dobu 10 rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bola vyhotovená.
 

Povinnosť používania ERP

Povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti na ERP sa vzťahuje na daňové subjekty, ktoré spĺňajú súčasne tieto tri základné podmienky:
  • vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka,
  • predávajú tovar alebo poskytujú služby taxatívnevymenované vo vyhláške o ERP,
  • prijímajú úhradu v hotovosti na predajných miestach.
Uvedené sa nevzťahuje na daňový subjekt, ktorý má v obchodnom registri vyznačený vstup do likvidácie alebo vyhlásenie konkurzu.
 
Podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Pod sústavnou činnosťou sa rozumie činnosť vykonávaná pravidelne alebo opakovane vrátane prípadov sezónnej činnosti (napr. prevádzkovanie kúpaliska) alebo činnosť vykonávaná pri určitých príležitostiach (napr. predaj upomienkových predmetov počas konania výstav, kultúrnych, športových a iných náhodných akcií). Podnikateľom je:
  • osoba zapísaná v obchodnom registri,
  • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
  • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (ide o činnosti pri výkone niektorých povolaní, napr. advokátov, lekárov, lekárnikov, komerčných právnikov a pod.),
  • fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (patria sem samostatne hospodáriaci roľníci zapísaní do evidencie obce podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o súkromnom podnikaní občanov“).
V tejto súvislosti možno pripomenúť, že podľa § 3 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa zákon o súkromnom podnikaní občanov. To znamená, že osoba, ktorá si prenajme na predaj ovocia, zeleniny a kvetov miesto na trhovisku alebo v tržnici na dobu dlhšiu ako 30 dní, alebo takýto predaj vykonáva v rovnakej lehote v pojazdnej predajni alebo iným ambulantným spôsobom, deklaruje svoj podnikateľský zámer a musí sa podľa cit. zákona zaevidovať ako podnikateľ (samostatne hospodáriaci roľník) u obce. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky o ERP takýto daňový subjekt bude používať na účely evidencie tržieb ERP s tlačiarňou vo všetkých svojich predajných miestach, v ktorých dochádza k úhrade v hotovosti. ERP nebudú musieť používať iba osoby, ktoré predávajú napr. lesné plodiny, prebytky vlastných poľnohospodárskych produktov v prípade, že tento predaj budú uskutočňovať po dobu maximálne 30 dní v kalendárnom roku.
 
Povinnosť používať ERP tiež nemajú ani osoby, ktoré predávajú vlastný použitý tovar, napr. odevy, obuv. V tomto prípade ide o jednorazový predaj, na ktorý nie je potrebné živnostenské oprávnenie. Táto povinnosť sa ďalej nevzťahuje ani na rozpočtové a príspevkové organizácie, a to v tom prípade, ak predaj tovaru alebo vykonávanie služieb vymenovaných vo vyhláške vykonávajú v rámci svojej hlavnej činnosti uvedenej v zriaďovacej listine.
 

Príklad č. 1:
Podnikám na základe živnostenského oprávnenia ako stolár, pričom vyrábam nábytok na zákazku. Prijímam úhrady v hotov

Povinnosť používať ERP majú podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú služby taxatívne vymenované vo vyhláške o ERP a inkasujú za tieto služby úhrady v hotovosti. Predaj tovaru je predmetom podnikania daňového subjektu tak v prípade obchodnej živnosti, ako aj výrobnej živnosti, v rámci ktorej podnikateľ má právo predávať výrobky a vykonávať opravy, ak zostane zachovaná povaha živnosti. Rovnako môže podnikateľ nakupovať s cieľom ďalšieho predaja výrobky iných výrobcov, ak sú rovnakého druhu ako výrobky vlastnej výroby (§ 42 živnostenského zákona). V prípade výrobnej živnosti nie je teda opodstatnené uvádzať predaj vyrobených výrobkov osobitne v živnostenskom liste.

Z uvedeného vyplýva, že daňovník, ktorý vyrába výrobky v rámci výrobnej živnosti a následne ich predáva, je daňovým subjektom, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru. Ak predáva tovar s úhradou za hotové, je povinný používať ERP na účely evidencie tržieb. Definícia tovaru podľa § 2 písm. a) vyhlášky o ERP obsahuje aj vyrobený tovar.

 

Príklad č. 2:
Mám povinnosť používať ERP, ak na trhovisku predávam zeleninu a ovocie z vlastnej záhrady, prípadne iné prebytky alebo vlastné výrobky?

Povinnosť používať ERP majú podnikatelia, ktorí predávajú tovar, alebo poskytujú služby taxatívne vymenované vo vyhláške o ERP a inkasujú za tieto služby úhrady v hotovosti. Podľa § 2 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Predaj produktov z vlastnej záhrady, tzv. poľnohospodárskych prebytkov nemá znaky podnikania, pokiaľ nejde o podnikanie samostatne hospodáriaceho roľníka podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov (t. j. ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku). Vyplýva to v podstate aj z § 3 ods. 4 živnostenského zákona. V prípade, ak by daňový úrad preukázal kontrolou aj predaj vykúpeného ovocia a zeleniny (tovaru), prípadne takých druhov ovocia a zeleniny, ktoré sa u nás nepestujú, potom by ste boli povinný mať príslušné živnostenské oprávnenie a pri predaji v hotovosti používať ERP.

 

Príklad č. 3:
Chceme podnikať formou komisionálneho predaja použitého tovaru. Musíme v tomto prípade používať ERP?

V prípade predaja nového aj použitého tovaru ide vždy o predaj tovaru, kde platí povinnosť evidovať prijaté hotovostné tržby v ERP. Taktiež tržby za tovar prevzatý do komisionálneho predaja je potrebné evidovať cez ERP. Vyplýva to z definície tovaru podľa ustanovenia § 2 písm. a) vyhlášky o ERP. Tovarom na účely vyhlášky o ERP sa rozumie každý tovar, či už je vyrobený, upravený, nakúpený alebo prevzatý subjektom a ním následne predávaný v spotrebiteľskej úprave. Takto široko postavená definícia tovaru pokrýva aj prípady komisionálneho predaja na základe komisionárskej zmluvy podľa § 577 Obchodného zákonníka. Komisionár preberá cudzí tovar, aby za odmenu zariadil jeho predaj.


Príklad č. 4:
Neinkasujeme tržby v hotovosti, ale cez bežný účet tak, že odberateľ uhradí platbu do banky priamo na náš účet. Na výpise z bežného účtu je táto operácia označená ako vklad na účet bez označenia vkladajúceho. Nebude to klasifikovať daňový úrad ako nami vložené peňažné prostriedky, t. j. inkasovanie v hotovosti? Má aj naša firma vlastniť ERP?

Podľa nášho názoru vyhláška o ERP nebola porušená. K úhrade došlo mimo predajného miesta – v banke a prijaté peniaze vstúpia do majetku účtovnej jednotky bezhotovostne na základe bankového výpisu. V danom prípade je príjem evidovaný na bankovom výpise, nie je nutnosť používať ERP.

 
Povinnosť používania ERP pri predaji tovaru

Tovarom na účely vyhlášky o ERP sa rozumie tovar vyrobený, upravený, nakú- pený alebo prevzatý daňovým subjektom a ním následne predávaný v spotrebiteľskej úprave, s výnimkou predaja:
  • cenín, lístkov mestskej hromadnej dopravy, telefónnych kariet, dennej a periodickej tlače,
  • pamätných a príležitostných mincí v bankách a na filatelistických a numizmatických burzách,
  • tovaru prostredníctvom automatov,
  • doplnkového tovaru súvisiaceho s poskytovanými službami pošty,
  • tovaru súvisiaceho s poskytovaním doplnkových služieb v prostriedkoch železničnej, autobusovej, leteckej a vodnej dopravy,
  • tovaru držiteľmi preukazu ZŤP a ZŤP-S,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály