Druhy členskej schôdze, forma rozhodovania a zápisnica z členskej schôdze

Riadna, mimoriadna a náhradná členská chôdza

Obchodný zákonník upravuje riadnu členskú schôdzu (§ 239 ods. 2 Obchodného zákonníka), mimoriad­nu členskú schôdzu (ust. § 239 ods. 3 Obchodného zákonníka) a náhradnú členskú schôdzu (ust. § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka).

Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami. Členskú schôdzu zvoláva predstavenstvo. Členská schôdza sa musí zvolať, ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy. Nedostatkom právnej úpravy zvolania mimoriadnej členskej schôdze je absencia lehoty, do ktorej je predstavenstvo povinné mimoriadnu členskú schôdzu na žiadosť kontrolnej komisie alebo jednej tretiny členov družstva zvolať. Právna úprava sa nezaoberá ani skutočnosťou ako postupovať v prípade, ak predstavenstvo členskú schôdzu nezvolá. Zákonodarca sa pravdepodobne spoliehal na úpravu v stanovách, no v prípade, ak v stanovách bude podrobná úprava absentovať, existuje tu právne vákuum mechanizmu zvolania členskej schôdze.

Doposiaľ v Českej republike platný Obchodný zákonník č. 513/1991 Sb. sa už s predmetnou situáciu vysporiadal v ust. § 239 ods. 3 podľa ktorého: „členská schôdza musí byť zvolaná, ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina všetkých členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v ďalších prípadoch, ak tak určujú stanovy. Ak predstavenstvo nezvolá členskú schôdzu tak, aby sa konala do 40 dní od doručenia žiadosti, je osoba písomne poverená osobami alebo orgánom, ktorý požadoval o zvolanie členskej schôdze, oprávnená zvolať členskú schôdzu sama. Členovia predstavenstva sú spoločne a nerozdielne povinní vydať tejto osobe na jej žiadosť zoznam členov, prípadne delegátov družstva.“

Ešte podrobnejšia a precíznejšia je úprava zvolávania mimoriadnej členskej schôdze obsiahnutá v zákone č. 90/2012 Sb., ktorej úprava korešponduje s potrebami praxe a zjavne dala odpoveď na doposiaľ sa vyskytujúce aplikačné problémy v praxi. Zákon č. 90/2012 Sb. rozlišuje riadnu, mimoriadnu a náhradnú členskú schôdzu.

Predstavenstvo v zmysle zákona je povinné zvolať členskú schôdzu v lehotách určených stanovami, minimálne však jedenkrát ročne. V prípade, ak má členská schôdza schvaľovať riadnu účtovnú závierku, tak sa musí členská schôdza konať najneskôr po šiestich mesiacoch po skončení účtovného obdobia, za ktoré účtovné obdobie sa účtovná závierka zostavila.

Členskú schôdzu zvolá predstavenstvo vždy, ak je to v dôležitom záujme družstva. Predstavenstvo zvolá členskú schôdzu bez zbytočného odkladu aj po tom, čo zistí, že:

• strata družstva dosiahla takú výšku, že pri jej uhradení zo zdrojov družstva by neuhradená strata dosiahla výšku základného imania alebo to možno s ohľadom na všetky okolnosti predpokladať, alebo
• družstvo sa dostalo do úpadku alebo do hroziaceho úpadku podľa iného právneho predpisu

a navrhne členskej schôdzi prijatie potrebných opatrení na nápravu.

Predstavenstvo zvolá členskú schô­dzu, ak ho o to požiadala kontrolná komisia alebo aspoň 10 % členov družstva, ktorí majú najmenej jednu pätinu všetkých hlasov, ak stanovy neurčujú nižší počet oprávnených členov alebo nižší počet potrebných hlasov alebo nižší počet oprávnených členov aj potrebných hlasov. Tu možno badať markantný rozdiel oproti u nás platnej právnej úpravy, pričom zákon č. 90/2012 Sb. zachytáva trend, ktorý je pri obchodných spoločnostiach známy ako ochrana menšinových akcionárov, alebo spoločníkov. Pri družstvách síce platí zásada jeden člen jeden hlas, avšak úprava v stanovách môže počet hlasov upraviť aj iným spôsobom, a to najmä podľa účasti člena na základnom imaní družstva podľa výšky členského vkladu. Zákon č. 90/2012 Sb. rozlišuje celkom správne dve základné kvóra, ktoré musia byť naplnené súčasne na to, aby mohli členovia družstva požiadať o zvolanie mimoriadnej členskej schôdze predstavenstvo. Prvým je potreba, aby išlo aspoň o 10 % členov družstva, ktorí musia mať zároveň jednu pätinu hlasov. Ak nie sú tieto podmienky naplnené kumulatívne, nie je predstavenstvo povinné a ani oprávnené zvolať členskú schôdzu. Predstavenstvo by mohlo takúto skutočnosť vyhodnotiť len ako podnet na zvolanie mimoriadnej členskej schôdze podaný nedostatočným počtom členov, poprípade dostatočným počtom členov, ale s nedostatočným počtom hlasov, poprípade nedostatočným počtom členov s dostatočným počtom hlasov. Takýto podnet by predstavenstvo mohlo vyhodnotiť v zmysle ust. § 639 ods. 1 ako podnet ohľadom dôležitého záujmu družstva.

Tendencia ochrany členov družstva je v zákone č. 90/2012 Sb. zrejmá aj tým, že stanovy môžu potrebné minimálne kvórum členov družstva, alebo počtu hlasov znížiť, v žiadnom prípade ho však stanovy nemôžu zvýšiť. Obchodný zákonník stanovuje len hranicu počtu členov na jednu tretinu, pričom je úplne irelevantné, akým počtom hlasov táto jedna tretina členov disponuje. De lege ferenda stojí za úvahu upraviť aj druhý predpoklad počtu hlasov, keďže v zmysle ust. § 240 ods. 1 môžu stanovy určiť aj odchýlne prerozdelenie počtu hlasov, ako klasickú zásadu jeden člen jeden hlas.

V zmysle § 640 zákona č. 90/2012 Sb. na žiadosť kontrolnej komisie alebo členov družstva podľa ust. § 639 ods. 3, alebo v dôležitom záujme družstva môže členskú schôdzu zvolať aj jeden alebo niektorí členovia predstavenstva, likvidátor alebo kontrolná komisia, ak ju malo zvolať predstavenstvo podľa tohto zákona alebo stanov a neurobilo tak bez zbytočného odkladu po tom, čo táto povinnosť vznikla. Zákon teda nestanovuje presnú lehotu, do kedy má byť členská schôdza zvolaná. Zákonodarca to vyriešil pojmom bez zbytočného odkladu. Zastávam názor, že bez zbytočného odkladu znamená po splnení všetkých zákonných a organizačných povinností pre zvolanie členskej schôdze, akým