Dovolenka, nárok a čerpanie

Základná výmera dovolenky sú štyri týždne. Zamestnanci, ktorí dovŕšia v roku 2017 vek 33 rokov, majú nárok na 5 týždňov dovolenky. Na dodatkovú dovolenku má nárok len zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených, zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne zamestnanec nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na jeho strane. Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Dovolenka

Nárok na dovolenku vzniká, podľa ustanovení Zákonníka práce, len zamestnancovi. Čerpanie dovolenky je právo zamestnanca, ktoré nemôže previesť na inú osobu a je vždy viazané len na fyzickú osobu (ďalej len „FO“) v pracovnom pomere. Nárok na dovolenku nevzniká zo zákona, ale až pri splnení podmienok stanovených v Zákonníku práce.

Podľa § 100 Zákonníka práce vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených v cit. zákone nárok na:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni,
• dodatkovú dovolenku.

Spôsob dojednania dovolenky

Dovolenka, hlavne jej výmera, sa u zamestnanca dojednáva v pracovnej zmluve jedným z uvedených spôsobov:

• priamo v pracovnej zmluve,
• v pracovnej zmluve s odkazom na kolektívnu zmluvu,
• v pracovnej zmluve s odkazom na konkrétny paragraf alebo konkrétne ustanovenia Zákonníka práce.

Dojednanie dovolenky priamo v pracovnej zmluve

Pri tomto spôsobe dojednania dovolenky zamestnávateľ priamo v pracovnej zmluve zamestnanca uvedie, napríklad „Základná výmera dovolenky zamestnanca je 4 týždne a základná výmera dovolenky zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej 5 týždňov“.

Dojednanie dovolenky v pracovnej zmluve s odkazom na kolektívnu zmluvu

Zamestnávateľ môže postupovať aj tak, že v pracovnej zmluve uvedie odkaz na kolektívnu zmluvu, ak je u zamestnávateľa uzavretá. Pri tomto postupe by mal zamestnávateľ v pracovnej zmluve uviesť, napríklad „Výmera dovolenky zamestnanca sa stanovuje podľa čl.... kolektívnej zmluvy...“.

Dojednanie dovolenky v pracovnej zmluve s odkazom na konkrétne ustanovenia Zákonníka práce

Zamestnávateľ môže postupovať aj tak, že výmeru dovolenky dojedná so zamestnancom v pracovnej zmluve odkazom na konkrétne ustanovenia Zákonníka práce, poprípade na konkrétne ustanovenie iného zákona, ktorý upravuje výmeru dovolenky. Napríklad zamestnávateľ v pracovnej zmluve zamestnanca uvedie „Výmera dovolenky sa stanovuje podľa § 103 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce“. Odkaz musí byť vždy konkrétny a určitý, aby bol zrozumiteľný a jasný.

Dovolenka za kalendárny rok

Na dovolenku za kalendárny rok, poprípade na jej pomernú časť, vzniká zamestnancovi nárok podľa § 101 Zákonníka práce:

• ak zamestnanec vykonal u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok,
• ak zamestnanec, ktorý odpracoval u toho istého zamestnávateľa 60 dní, ale jeho pracovný pomer netrval celý kalendárny rok, má nárok na pomernú časť dovolenky.

Podmienku odpracovania 60 dní v kalendárnom roku musí zamestnanec splniť opakovane každý rok. Za odpracovaný deň sa v zmysle ustanovenia § 101 Zákonníka práce považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť zmeny. Časti zmien odpracovaných v rôznych dňoch sa nemôžu spočítavať. Do doby 60 dní sa počítajú skutočne odpracované dni zamestnanca a aj obdobia, ktoré sa na účely dovolenky považujú podľa § 144a Zákonníka práce za výkon práce. Je to napríklad doba práceneschopnosti, ktorá bola spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa nepretržite od 1. 2. 2012. Dňa 3. 3. 2016 ochorel a jeho práceneschopnosť trvala až do konca roku 2016. Z uvedeného dôvodu neodpracoval v roku 2016 celkom 60 dní.

Zamestnanec nemal v roku 2016 nárok na dovolenku za celý kalendárny rok, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 101 Zákonníka práce. Prvou podmienkou je počet odpracovaných dní a druhou podmienkou je dĺžka pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa. Zamestnanec z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti nesplnil podmienku vykonávania práce u zamestná­vateľa 60 dní v kalendárnom roku.

* * *

Pomerná časť dovolenky

Pomerná časť dovolenky je podľa § 102 Zákonníka práce jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok, a to za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.

♦ Príklad č. 2:

Zamestnanec uzavrel s novým zamestnávateľom dohodu o pracovnom pomere od 1. 4. 2017. Do práce nastúpil 1. 4. 2017. Predpokladajme, že jeho pracovný pomer trval do konca roku 2017. Na akú výšku dovolenky za kalendárny rok 2017 má nárok?

Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok 2017 sa bude vychádzať z dĺžky odpracovanej doby v roku 2017. Odpracovaná doba je od 1. 4. do 31. 12. 2017, t. j. 9 mesiacov. Podľa § 102 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na dovolenku vo výške 9/12 z celoročného nároku za kalendárny rok. Zamestnanec má 30 rokov, t. z., že jeho základný výmer dovolenky je 4 týždne. Pomerná časť dovolenky za rok 2017 je 15 dní (20 dní / 12 mesiacov x 9 mesiacov).

Základná výmera dovolenky

Podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce je základnou výmerou dovolenky dovolenka v dĺžke najmenej 4 týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roku dovŕši najmenej 33 rokov veku, je podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce najmenej 5 týždňov. V ustanovení § 103 ods. 3 sú uvedené profesie, u ktorých je základná výmera dovolenky najmenej 8 týždňov. Ide o zamestnancov, ktorými sú riaditeľ školy, riaditeľ školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľ špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcovia, učiteľ, pedagogický asistent, majster odbornej výchovy a vychovávateľ.

♦ Príklad č. 3:

Zamestnanec, ktorý má 36 rokov, vyštudoval v SR vysokú školu a potom pracoval v zahraničí. Od 1. 1. 2017 sa zamestnal u zamestnávateľa v SR, s ktorým uzavrel pracovný pomer na dobu neurčitú. Akú bude mať základnú výmeru dovolenky? Má zamestnanec povinnosť preukázať zamestnávateľovi doklady o práci v zahraničí?

Podľa ustanovenia § 103 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na základný výmer dovolenky v dĺžke najmenej 5 týždňov. Zamestnanec nemusí preukazovať zamestnávateľovi nárok na 5-týždňový výmer dovolenky. Konkrétne o znamená, že zamestnanec nemusí z dôvodu nároku na 5-týždňovú dovolenku dokladovať svoje predchádzajúce zamestnania.

Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

Ak dovolenku čerpá zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu podľa § 104 Zákonníka práce toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

Pri výpočte dovolenky odporúčam postupovať takto:

• zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v kalendárnom roku podľa rozvrhu pracovných zmien zamestnanca na jeden týždeň,
• zistený priemerný počet pracovných dní vynásobiť počtom týždňov – výmerou dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok,
• výsledkom je celkový počet pracovných dní, na ktoré má zamestnanec nárok z titulu dovolenky.

♦ Príklad č. 4:

Zamestnanec s ­nerovnomerne rozvrhnutým pracovným ­časom odpracuje v kalendárnom roku podľa harmonogramu ­pracovných zmien celkom 208 pracovných zmien. Na koľko dní dovolenky má nárok?

Postup pri výpočte dovolenky:

• počet pracovných zmien = 208,
• počet týždňov v kalendárnom roku = 52,
• priemerný počet pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň v roku = 208 / 52 = 4,
• základný výmer dovolenky zamestnanca je 5 týždňov,
• nárok zamestnanca na čerpanie dovolenky v kalendárnom roku = 4 x 5 = 20 pracovných dní (pracovných zmien).

Nutnosť prepočítavať dovolenku na pracovné dni je iba pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri stanovení pomernej časti dovolenky alebo pri krátení dovolenky.

Dovolenka pri pružnom pracovnom čase

Podľa § 104