Dôvody poskytovania náhrady mzdy zamestnancovi

Na druhej strane zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Počas trvania pracovného pomeru však nastávajú okolnosti, keď zamestnanec nemôže z viacerých dôvodov vykonávať práce alebo ich vykonávať nemusí (napríklad vtedy, ak čerpá dovolenku), teda nevzniká mu nárok na mzdu. Tieto dôvody nemajú za následok skončenie pracovného pomeru, ale spôsobujú iba dočasné prerušenie plnenia povinností a práv, ktoré sú s existenciou pracovného pomeru spojené. V takýchto prípadoch nevzniká nárok na mzdu, ale pri splnení podmienok taxatívne ustanovených v Zákonníku práce, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť peňažné plnenie, ktorým je náhrada mzdy. Náhradu mzdy je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi aj z iných, Zákonníkom práce ustanovených dôvodov, napríklad ako satisfakciu za nesplnenie povinnosti zamestnávateľa voči jeho zamestnancovi.

V tomto príspevku pomocou príkladov z praxe rozoberieme viaceré situácie a dôvody, na základe ktorých je zamestnávateľ povinný náhradu mzdy zamestnancovi vyplatiť s ohľadom na príslušné ustanovenia Zákonníka práce.

Vymedzenie pojmu náhrada mzdy

Základnou zložkou príjmu zamestnanca je podľa § 118 Zákonníka práce mzda. Zamestnávateľ ju zamestnancovi vypláca za vykonanú prácu podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Je to peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z. n. p. (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“).

V súlade s § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde, je nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z., ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2014 takto:

• 352 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,023 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Poznámka: Nariadením vlády SR č. 326/2012 Z. z., bola ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 takto:
         • 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
         • 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Za mzdu sa nepovažuje:

• najmä náhrada mzdy,
• odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vyplatená zamestnancovi podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., doplatky k nemocenským dávkam,
• náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a
• iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce a osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy,
• ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Náhrada mzdy nie je mzdou podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ ju vypláca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce v sume:

• priemerného zárobku na pracovnoprávne účely podľa § 134 Zákonníka práce (ďalej len „priemerný zárobok“),
• alebo viacnásobku priemerného zárobku.

Náhrada mzdy vstupuje do vymeriavacieho základu na účely platenia:

• Poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení “) a
• preddavkov na poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Zúčtovaná suma náhrady mzdy zamestnancovi v rozhodujúcom období, ktorým je na účely zdravotného poistenia kalendárny rok, je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená. Zúčtováva sa v nasledujúcom kalendárnom roku za predchádzajúci rok.

Náhrada mzdy je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti je zamestnávateľ (platiteľ dane) povinný podľa § 35 ods. 6 ZDP odviesť najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľného príjmu zamestnanca k dobru (po dni poukázania zúčtovanej náhrady mzdy na účet zamestnanca).

Na účely výberu preddavku na daň v súlade s § 35 ZDP je zdaniteľným príjmom suma zúčtovanej náhrady mzdy. Suma náhrady mzdy sa spolu so mzdou a ďalšími mzdovými zložkami, ktoré zamestnávateľ v príslušnom mesiaci zamestnancovi vypláca znižuje o:

• poistné a príspevky platené zamestnancom podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o zdravotnom poistení,
• 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane (v roku 2013 predstavovala sumu 311,32 €/mesiac, v roku 2014 to je suma 316,94 €/mesiac) v prípade, ak má zamestnanec podpísané tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov za rok ……“.

Náhrada mzdy nevstupuje do základu pre tvorbu sociálneho fondu podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p., ktorý je významným nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa. Základom pre jeho tvorbu je iba súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.

Náhrada mzdy je splatná a vypláca sa rovnako, ako aj mzda (podľa § 129 a § 130 ods. 4 Zákonníka práce), teda pozadu za mesačné obdobie vo výplatných termínoch, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak. Na žiadosť zamestnanca mu musí byť mzda a náhrada mzdy splatná počas dovolenky na zotavenie vyplatená pred nastúpením na dovolenku. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi na jeho žiadosť mzdu a náhradu mzdy splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, inak najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po skončení pracovného pomeru.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom dňa 31. 10. 2013. Vo výplate za október 2013 zamestnávateľ nezúčtoval náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Dodatočne, až po skončení pracovného pomeru v mesiaci december 2013, zamestnávateľ vyplatil bývalému zamestnancovi náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 420 €.

Ak zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tak mu vzniká povinnosť odviesť z tohto príjmu zamestnanca preddavok na daň v súlade so ZDP a poistné do Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení a preddavok na poistné na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení.

V tomto prípade zamestnávateľ vyplatil náhradu mzdy v sume 420 € za nevyčerpanú dovolenku až po skončení pracovného pomeru v čase, keď už bol jeho „bývalý zamestnanec“ odhlásený zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že ak bol zamestnancovi vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku právneho vzťahu, tento príjem sa v súlade s ustanovením § 139b zákona o sociálnom poistení rozpočíta pomerne do vymeriavacích základov všetkých mesiacov trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku. V tomto prípade do 10 mesiacov, teda do januára až októbra 2013. Vymeriavací základ a poistné sa uvedie na tlačive: „Výkaz poistného a príspevkov a Výkaz poistného a príspevkov – príloha“. Zamestnávateľ v takomto prípade zamestnanca do Sociálnej poisťovne opäť neprihlasuje. Posledným rokom trvania pracovného pomeru je rok 2013, v ktorom trval pracovný pomer 10 mesiacov. Podľa § 139b zákona o sociálnom poistení sa suma 420 € rozdelí pomerne na kalendárne mesiace trvania pracovného pomeru. Takže 42 € sa pripočíta k vymeriavacím základom vykázaným v jednotlivých mesiacoch obdobia 1 až 10/2013 v takom prípade, ak nebolo v jednotlivých mesiacoch odvedené poistné do Sociálnej poisťovne z maximálnych vymeriavacích základov. Vždy sa za príslušný mesiac odvádza na jednotlivé druhy sociálneho poistenia iba do výšky maximálneho vymeriavacieho základu. Maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa a zamestnanca na účely platenia poistného na so­ciálne poistenie predstavoval v roku 2013 sumu 3 930 €/mesiac (v roku 2014 platí suma 4 025 €/mesiac).

Pozor! Výnimkou je úrazové poistenie, na účely ktorého sa maximálny vymeriavací základ nezohľadňuje a poistné na úrazové poistenie sa odvádza zo zúčtovaného príjmu v príslušnom mesiaci bez obmedzenia.

Podľa zákona o zdravotnom poistení zamestnávateľ aj zamestnanec zaplatí z náhrady mzdy vyplatenej za nevyčerpanú dovolenku po skončení pracovného pomeru preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Podľa Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/3/2009 sú poistenci a zamestnávatelia povinní dodržať spôsob oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie zdravotnej poisťovni v zmysle tohto metodického usmernenia.

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť a odhlásiť iba na jeden deň osobu:

• ktorá poberá príjmy v nepravidelných intervaloch,
• ktorej zamestnávateľ vyplatil príjem zo závislej činnosti po skončení pracovného pomeru.

Zamestnávateľ prihlási (cez kód 2Y Z 31.12.2013) a odhlási (cez kód 2Y K 31.12.2013) bývalého zamestnanca (poistenca) v posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu. Prihlásenie a odhlásenie zamestnávateľ vykoná v jeden deň. Tento príjem podľa § 5 ZDP bude predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie tohto poistenca za rok 2013 podľa § 19 zákona o zdravotnom poistení až v roku 2014.

Priemerný zárobok ako základ na určenie sumy náhrady mzdy

Ak vznikne zamestnávateľovi povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, vychádza zo sumy priemerného zárobku. Od správneho výpočtu sumy priemerného zárobku závisí správne vyčíslenie sumy náhrady mzdy.

Súčasné mzdové programy zabezpečujú automatizovaný výpočet sumy aktuálneho priemerného zárobku vždy vtedy, ak vznikne potreba použiť ho, pri vyčíslení súm jednotlivých mzdových zložiek, ktoré sa od sumy priemerného zárobku odvodzujú.

Poznámka: Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely určenia priemerného zárobku sa zohľadní jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie 4 kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy sa prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Priemerný zárobok sa vypočíta po­dľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výpla