Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a odvody do fondov

Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti zákona č. 352/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) od 1. 9. 2005 došlo k viacerým podstatným zmenám v prípade platenia preddavkov poistného na zdravotné poistenie najmä z dohôd mimo pracovného pomeru.

V článku objasníme problematiku zamestnávania fyzických osôb (FO) iba na základe dohôd mimo pracovného pomeru, t. j. iba na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov a platenia poistného najmä na zdravotné poistenie z týchto dohôd mimo pracovného pomeru od 1. 9. 2005, resp. aj od 1. 1. 2005.

Zamestnávatelia môžu na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s FO dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a jej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľov neúčelný alebo nehospodárny. S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie. Tieto dohody však nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

Dohoda o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce je upravená v ustanovení § 226 Zákonníka práce. Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s FO, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorú sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

FO, ktorá vykonáva práce iba na základe dohody o vykonaní práce (t. j. nemá iný pracovný pomer a teda na účely zdravotného poistenia nie je zamestnancom, ani nie je SZČO) na účely sociálneho poistenia (s výnimkou úrazového poistenia – porovnaj § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) ani na účely zdravotného poistenia (porovnaj § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení) sa nepovažuje za zamestnanca.

Z tejto skutočnosti vyplýva, že z dohody o vykonaní práce zamestnávateľ za tieto FO, t. j. zamestnancov (z hľadiska Zákonníka práce a úrazového poistenia) ani za žiaka SŠ alebo študenta VŠ ani za poberateľa starobného, predčasného starobného, resp. invalidného dôchodku poistné na nemocenské, starobné, invalidné a zdravotné poistenie, a taktiež poistné na poistenie v nezamestnanosti na garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity neplatí. Zamestnávateľ však za uvedené subjekty platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z neobmedzeného vymeriavacieho základu (VZ) – § 138 ods. 15 zákona o sociálnom poistení (pozri tabuľky č. 1 až 4).

Poistné na nemocenské, starobné a invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti ani na zdravotné poistenie (t. j. ani preddavky na poistné na zdravotné poistenie) z dohody o vykonaní práce neplatí ani zamestnanec, t. j. FO zamestnaná iba na základe dohody o vykonaní práce ani žiak SŠ alebo študent VŠ ani poberateľ starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku, ak z dohody o vykonaní práce ich príjem podliehajúci dani z príjmov, okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, nedosahuje 1/2 úhrnu minimálnych miezd, to znamená, že nedosahuje 1/2 mesačnej minimálnej mzdy v sume 6 500 Sk, t. j. ak nedosahuje 3 250 Sk mesačne. (Pozn: minimálna mzda vo výške 6 900 Sk sa na účely zákona o zdravotnom poistení berie do úvahy až od 1. 1. 2006.)

Z toho vyplýva, že ak napr. zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce  má príjem dosiahnutý z nej v kalendárnom mesiaci najviac vo výške 3 249 Sk, poistné na zdravotné poistenie za tieto subjekty s mesačným príjmom nižším ako 3 250 Sk platí štát [§ 11 ods. 9 písm. c) zákona o zdravotnom poistení].

Uvedené subjekty, ak majú iba dohodu o vykonaní práce, platia preddavky na poistné na zdravotné poistenie, len ak dosahujú príjem vo výške 1/2 minimálnej mzdy 6 500 Sk mesačne, t. j. 3 250 Sk mesačne. V tomto prípade nadobúdajú postavenie tzv. samoplatiteľov – poistencov podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t. j. osoby, ktorá je verejne zdravotne poistená a je povinná platiť poistné na zdravotné poistenie a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné štát.

V takomto prípade je uvedený subjekt – tzv. samoplatcovia, teda zamestnanec – FO iba na základe dohody o vykonaní práce, poberateľ starobného dôchodku alebo poberateľ invalidného dôchodku alebo žiak SŠ alebo študent VŠ, t. j. poistenec povinný splniť si aj oznamovaciu povinnosť, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné [ustanovenie § 23 ods. 1 písm. d) v spojení s § 11 ods. 8 až 10 zákona o zdravotnom poistení]. (Tabuľky č. 1 až 4)

Sadzba poistného pre poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t. j. pre samoplatiteľa je 14 % z VZ. V prípade, ak je samoplatiteľ osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z VZ [§ 12 ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení].

Osoba so zdravotným postihnutím na účely zdravotného poistenia podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov je:

• občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení, t. j.
  • poberateľ invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % alebo
  • poberateľ invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % ,
• občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %.

Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím od 1. 9. 2005 sa považuje aj občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % (§ 51 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov).

Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň (§ 12 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení).

Vymeriavací základ je najmenej úhrn súčinu koeficientu pre poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení a minimálnych základov podľa § 13 ods. 17 a 18 cit. zákona za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých príslušný platiteľ poistného mal povinnosť platiť poistné [§ 13 ods. 9 písm. b) zákona o zdravotnom poistení].

Preddavok na poistné na zdravotné poistenie je povinný vypočítať, platiť a odvádzať poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t. j. samoplateľ vo výške určenej sadzbou poistného zo sumy ním určenej [§ 16 ods. 2 písm. d) zákona].

Výška preddavku podľa § 16 ods. 8 písm. e) zákona o zdravotnom poistení na poistné na zdravotné poistenie poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t. j. samoplatiteľa je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [t. j. 14 % alebo 7 % – § 12 ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení] zo súčinu koeficientu pre poistenca podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, t. j. samoplatiteľa a minimálneho základu podľa § 13 ods. 17 a 18 cit. zákona a najviac vo výške určenej sadzbou poistného (14 % alebo 7 %) z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy (teda za kalendárny rok 2003 vo výške 14 365 Sk mesačne, t. j. najviac 14 % zo sumy 43 095 Sk mesačne, čo predstavuje sumu 6 034 Sk mesačne alebo najviac 7 % zo sumy 43 095 Sk mesačne, čo predstavuje sumu 3 017 Sk mesačne).

Koeficient podľa § 13 ods. 9 písm. b) zákona o zdravotnom poistení pre poistenca podľa § 11 ods. 2 cit. zákona – t. j. pre samoplatiteľa sa vypočíta ako podiel 4 % z priemernej mesačnej mzdy a 14 % z minimálnej mzdy. Koeficient sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta smerom nahor (§ 13 ods. 14 zákona o zdravotnom poistení).

Priemerná mesačná mzda je priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR zistená Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (t. j. ide o priemernú mesačnú mzdu za kalendárny rok 2003 vo výške 14 365 Sk mesačne, pričom rozhodujúce obdobie je kalendárny rok 2005).

Minimálna mzda – výška minimálnej mzdy zmenená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka na účely tohto zákona sa použije až od 1. 1. do 31. 12. nasledujúceho kalendárneho roka (§ 29b ods. 4 zákona o zdravotnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. do 31. 12. 2005 na účely zákona o zdravotnom poistení sa používa minimálna mzda vo výške 6 500 Sk mesačne.

Minimálny základ pre poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t. j. pre samoplatiteľa podľa § 13 ods. 17 cit zákona sa rozumie minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou podľa § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), t. j.:

• 6 500 Sk mesačne,
• resp. vo výške 75 % zo sumy 6 500 Sk mesačne, t. j. 4 875 Sk mesačne pre poberateľa čiastočného invalidného dôchodku (t. j. od 1. 1. 2004 ide o poberateľa invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %) alebo
• vo výške 50 % zo sumy 6 500 Sk mesačne, t. j. 3 250 Sk mesačne pre poberateľa invalidného dôchodku (t. j. od 1. 1. 2004 ide o poberateľa invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %).

Výška koeficientu v kalendárnom roku 2005 pre poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t. j. pre tzv. samoplatcu je 0,6315 Sk [výpočet: K = (4 % x 14 365 Sk) / (14 % x x 6 500 Sk) =  574,6 Sk / 910 Sk = 0,6314286 Sk, t. j. zaokrúhlene 0,6315 Sk].

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohoda o brigádnickej práci študentov je upravená v § 227 a § 228 Zákonníka práce. Dohodu o brigádnickej práci študentov zamestnávateľ môže uzavrieť s FO, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku.

Na základe tejto dohody však nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času (t. j. pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase maximálne 20 hodín týždenne). Do tohto rozsahu sa však nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Z hľadiska platenia poistného na nemocenské, starobné a invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a na zdravotné poistenie je situácia rovnaká ako v prípade dohody o vykonaní práce. Poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti v prípade študentov VŠ z dohody o brigádnickej práci študentov neplatí ani zamestnávateľ ani študent VŠ.

Poistné na zdravotné poistenie z dohody o brigádnickej práci študentov od 1. 9. 2005 študent VŠ neplatí, ak jeho príjem z tejto činnosti nedosahuje 1/2 minimálnej mzdy v sume 6 500 Sk mesačne, t. j. nedosahuje 3 250 Sk mesačne.

Z dohody o brigádnickej práci študentov zamestnávateľ neplatí ani poistné na garančné poistenie a ani poistné do rezervného fondu solidarity. Zamestnávateľ však za študenta VŠ zamestnaného na základe dohody o brigádnickej práci študentov platí iba poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z neobmedzeného VZ (§ 138 ods. 15 zákona o sociálnom poistení).

V prípade, ak príjem dosahuje 1/2 minimálnej mzdy 6 500 Sk mesačne, t. j. 3 250 Sk mesačne, uvedené subjekty – študenti VŠ platia preddavky na zdravotné poistenie ako tzv. samoplatitelia podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, t. j. ako osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená a je povinná platiť poistné na zdravotné poistenie a nie je zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo osobou, za ktorú platí poistné štát.

V tomto prípade subjekt – tzv. samoplatiteľ, t. j. študent VŠ, t. j. poistenec je povinný splniť si aj oznamovaciu povinnosť – oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné [§ 23 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanov