Dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej fyzickej alebo právnickej osobe

Dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inej FO alebo PO patrí k atypických formám zamestnania a spolu napr. s pracovným pomerom na dobu určitú, ako aj pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa považuje za dočasné zamestnanie. Nepatrí teda k štandardným formám zamestnania.

 

Problém dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k inej FO alebo PO, t. j. k užívateľskému zamestnávateľovi nadobudol v pracovnom práve kvalitatívne nové právne rozmery v roku 2004 v súvislosti s prijatím zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). Zákon o službách zamestnanosti novelizoval § 58 Zákonníka práce, čím vo významnej miere zasiahol do vecnej stránky dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi (užívateľský zamestnávateľ) a súčasne rozšíril rozsah subjektov oprávnených uskutočňovať dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

 

Novým subjektom, ktorý je oprávnený dočasne prideliť zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi, v zmysle ust. § 58 Zákonníka práce okrem štandardného zamestnávateľa, je aj agentúra dočasného zamestnávateľa podľa § 29 zákona o službách zamestnanosti. Agentúra dočasného zamestnávania má na účely zákona o službách zamestnanosti právny status zamestnávateľa, ale z hľadiska Zákonníka práce nemá ten istý rozsah práv a povinností, aký má štandardný zamestnávateľ. Dôvodom je to, že agentúra dočasného zamestnávania zamestnáva FO v pracovnom pomere na úèely dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi a označuje sa preto aj za neštan­dardného (nepravého) zamestnávateľa v porovnaní so štandardným (pravým) zamestnávateľom zamestnávajúcim FO v pracovnom pomere, v rámci ktorého zamestnanci pracujú pre neho, a nie pre inú FO alebo PO. Agentúra doèasného zamestnávania je vlastne spros­tred­kovateľom zamestnania medzi do­časným zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Na rozdiel od štandardného zamestnávateľa agentúra dočasného zamestnávania vo vzťahu k dočasnému zamestnancovi nesmie vykonávať zrážky zo mzdy, s výnimkou zrážok na účely dane z príjmov.
 

Bez ohľadu na to, či dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi realizuje štandardný zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, môže sa uskutočniť len na základe dohody so súhlasom zamestnanca, pretože dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inému zamestnávateľovi predstavuje závažný zásah do jeho pracovných podmienok. V pracovnoprávnom vzťahu dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa okrem účastníkov pracovného pomeru, t. j. štandardného zamestnávateľa a zamestnanca, tretím účastníkom právneho vzťahu je aj užívateľský zamestnávateľ. Uvedený pracovnoprávny vzťah predpokladá dva právne úkony – zmluvu medzi zamestnancom a štandardným zamestnávateľom a zmluvu medzi štandardným zamestnávateľom a subjektom, kde bude zamestnanec dočasne pridelený, t. j. užívateľským zamestnávateľom.

 

V pozícii zamestnávateľa, ktorý dočasne prideľuje zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi, je často zamestnávateľ, ktorému dočasne vzniknú problémy so zamestnávaním zamestnancov v pracovnom pomere, preto ich namiesto napr. prepustenia zo zamestnania pridelí na výkon práce k inému zamestnávateľovi. Ide teda o pravé dočasné pridelenie, resp. požičanie zamestnancov. Dočasne prideliť zamestnancov na výkon práce k inému zamestnávateľovi môže aj agentúra dočasného zamestnávania, ktorá zamestnáva FO v pracovnom pomere na účel dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi. V tomto prípade ide o nepravé dočasné pridelenie, resp. požičiavanie.

 

V dohode o dočasnom pridelení musí byť uvedené (pozri § 58 ods. 3 Zákonníka práce):

Dohode o dočasnom pridelení zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi musí predchádzať dohoda, ktorú uzatvára zamestnávateľ s užívateľským zamest­ná­vateľom. Medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený, nevzniká pracovný pomer. Na základe dočasného pridelenia zamestnanec je povinný spravovať sa pokynmi svojho dočasného užívateľského zamestnávateľa. Po celý čas dočasného pridelenia dochádza k preneseniu dispozičnej právomoci zamestnávateľa na iný subjekt, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený.

 

Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tieto účely pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu robiť voči dočasne pridelenému zamestnancovi právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

 

Podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca doč