Delené pracovné miesto v novelizovanom Zákonníku práce

Dňa 13. júla 2011 Národná rada SR prijala zákon č. 257/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 257/2011 Z. z.“), ktorý nadobúda účinnosť dňa 1. septembra 2011 (výnimkou sú ustanovenia o výmere dovolenky, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012).

Zákon č. 257/2011 Z. z. má za cieľ hlavne:

• zmeniť Zákonník práce na modernú a flexibilnú pracovnú normu,
• nastaviť pracovné podmienky veľmi pružne, v závislosti od podmienok konkrétneho zamestnávateľa, ale aj zamestnanca,
• zaviesť také opatrenia, ktoré umožnia ľahšie zaradenie sa na trh práce rodičom malých detí (napr. zavedením inštitútu deleného pracovného miesta),
• odstrániť zbytočnú byrokraciu (napr. nárok na 5 týždňov dovolenky už nebude potrebné preukazovať rôznymi potvrdeniami, vznikne automaticky po dosiahnutí veku 33 rokov).

Zákon č. 257/2011 Z. z. zavádza do Zákonníka práce nový inštitút, a to delené pracovné miesto, v zahraničí známe pod názvom „job sharing“.

Delené pracovné miesto zaraďujeme medzi flexibilné formy zamestnania, inak nazývané aj ako atypické formy zamestnávania, alebo netypické formy zamestnávania. Zákon č. 257/2011 Z. z. tak vytvára podmienky pre zvýšenie flexibility na slovenskom trhu práce a širšie využívanie atypických foriem zamestnávania.

Článok sa venuje pojmu atypická forma zamestnania, dôvodom vzniku atypických foriem zamestnávania, medzi ktoré patrí aj „job sharing“ a právnej úprave deleného pracovného miesta v slovenskom právnom poriadku.

Pojmy

Atypické formy zamestnávania

Za atypické formy zamestnávania považujeme také formy, ktoré sa od prevládajúcej formy pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru na dobu neurčitú na plný pracovný úväzok) odlišujú aspoň v jednom kritériu.

Inštitút deleného pracovného miesta sa ako netradičná forma zamestnania od klasického pracovného pomeru na dobu neurčitú na plný pracovný úväzok líši v nasledovnom:

• zamestnanec na delenom pracovnom mieste, na rozdiel od zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere na dobu neurčitú na tzv. „plný úväzok“, vykonáva prácu v rámci kratšieho pracovného času (napr. polovičný úväzok, tretinový, atď.),
• zamestnanec na delenom pracovnom mieste poberá za výkon práce mzdu zodpovedajúcu dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Delené pracovné miesto

Zákonník práce definuje delené pracovné miesto v ust. § 49a ods. 1 nasledovne: „Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.“

Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že „ide o pracovné miesto na plný pracovný úväzok, na ktoré sú zaradení dvaja zamestnanci (poprípade aj viac zamestnancov – kombinácie sa neobmedzujú), ktorí si majú rozdeliť pracovný čas a úlohy, ktoré vyplývajú z tohto pracovného miesta. Zamestnávateľ zasahuje len v prípade, ak nedôjde k dohode.“

Názov „job sharing“ je odvodený od anglického job a share. Ide o pracovnoprávny režim, pre ktorý je typické, že sa o jedno pracovné miesto (ang. job) delia, resp. ho „zdieľajú“ (ang. share) dvaja alebo viacerí zamestnanci, ktorí sa dobrovoľne rozhodli prevziať spoločnú zodpovednosť za výkon práce na jednom pracovnom mieste na plný úväzok a pracovný čas (vrátane pracovnej náplne) prislúchajúci tomuto pracovnému miestu si rozdelili na základe vzájomnej dohody.

Dôvody vzniku atypických foriem zamestnávania