Daňové výdavky zamestnávateľa na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

Pri určovaní výdavkov, ktoré je možné pri výpočte daňovej povinnosti odpočítať od zdaniteľných príjmov je daňovník povinný postupovať v prvom rade v súlade so základnou definíciou daňového výdavku, ktorá je určená v § 2 písm. i) ZDP. Podľa tejto definície je daňovým výdavkom každý výdavok (náklad):

• preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
• zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP,

pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Bližšie je zákonná možnosť a spôsob zahrnutia výdavkov do daňových výdavkov vymedzená v ustanoveniach § 19 až § 29 ZDP.

Všeobecne pre daňové výdavky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom je zavedená úprava v § 19 ods. 1 ZDP, podľa ktorej je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.) do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite, s výnimkou prípadov, ak:

• sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce,
• a tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Na uvedené nadväzuje aj § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.

♦ Príklad č. 1:

Do dcérskej spoločnosti zriadenej veľkou nadnárodnou spoločnosťou bol vyslaný manažér na rozbehnutie zriadenej spoločnosti. Ako manažérsky benefit mu bol poskytovaný rodinný dom na bývanie, záhradník a škôlka pre deti. Poskytnutie týchto benefitov bolo dohodnuté v rámci jeho pracovnej zmluvy, pričom hodnota týchto benefitov bola pripočítavaná k jeho mzde a zdaňovaná. Je v spoločnosti výdavok za uhradenie prenájmu rodinného domu, služby záhradníka a škôlka manažérovi uznaným daňovým výdavkom spoločnosti?

V danom prípade sú všetky uvedené benefity daňovými výdavkami firmy. Keďže boli poskytnuté benefity dohodnuté v pracovnej zmluve s manažérom a boli zdaňované v rámci jeho mesačnej mzdy, je možné tieto výdavky uznať do daňových výdavkov spoločnosti.

* * *

Výdavky ako daňové výdavky zamestnávateľa pre zamestnancov v rámci zabezpečenia ich bezpečnosti a ochrany ich zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia sú uvedené priamo v § 19 ods. 2 písm. c) prvý a druhý bod ZDP.

Pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú povinnosti zamestnávateľa upravené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“). Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Zákon o BOZP sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry.

Povinnosti a opatrenia ustanovené zákonom o BOZP sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vzhľadom na povahu činnosti, vzťahujú aj na:

1. ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, nemocnicu pre obvinených a odsúdených, právnickú osobu pri zaradení obvineného a odsúdeného do práce a na obvineného a odsúdeného, ktorý je zaradený do práce,
2. fyzickú osobu, ktorá je podnikateľoma nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh,
3. organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu vykonávajúcu prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych aktivít,
4. vojenský útvar ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,
5. fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore.

Podľa zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení ­nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť:

• vykonávanie zdravotného do­hľadu vrátane lekárskych pre­ventívnych prehliadok vo vzťa­hu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP],
• osobné ochranné ­pracovné prostriedky, a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,
• bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,
• zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom zabezpečovanie pitného režimu je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom,
• poskytovanie umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov potrebných na zabezpečenie telesnej hygieny.

Zdravotný dohľad

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ, tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.