Daňové výdavky na vzdelávanie zamestnancov

Pri určovaní výdavkov, ktoré je možné pri výpočte daňovej povinnosti odpočítať od zdaniteľných príjmov je daňovník povinný postupovať v prvom rade v súlade so základnou definíciou daňového výdavku, ktorá je určená v § 2 písm. i) ZDP. Podľa tejto definície je daňovým výdavkom každý výdavok (náklad):

• preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
• zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP,

pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Bližšie je zákonná možnosť a spôsob zahrnutia výdavkov do daňových výdavkov vymedzená v ustanoveniach § 19 až 29 ZDP.

Všeobecne pre daňové výdavky zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom je zavedená úprava v § 19 ods. 1 ZDP, podľa ktorej je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy [napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“)] do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite, s výnimkou prípadov, ak:

• sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce,
• a tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Na uvedené nadväzuje aj § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.

Daňové výdavky na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov

V prípade, ak pôjde o posúdenie výdavku na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov ako daňového výdavku zamestnávateľa je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP. Podľa citovaného ustanovenia, daňovým výdavkom, ktorý možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia.

Základnou a prvoradou podmienkou pre uznateľnosť výdavkov na vzdelávanie zamestnancov je to, že ide o také vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou podnikateľa a pracovným zaradením zamestnanca. Zákon o dani z príjmov nedefinuje pojmy „vzdelávanie“ a „rekvalifikácia“. Tieto pojmy sú zadefinované v iných právnych predpisoch.

Ďalšie resp. celoživotné vzdelávanie je vymedzené zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o celoživotnom vzdelávaní“). Celoživotné vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných, stredných a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Zákon o celoživotnom vzdelávaní sa nevzťahuje na prípravu špeciálnych odborných činností vyžadujúcich osobitnú spôsobilosť, napr. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p., zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v z. n. p.

Celoživotným vzdelávaním podľa citovaného zákona sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti.

Druhmi ďalšieho vzdelávania sú:

• ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,
• rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie – odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré fyzická osoba získala kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,
• kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,
• záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

O zvyšovanie kvalifikácie ide v prípade, ak zamestnanec má získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Zvýšením kvalifikácie sa rozumie aj jej získanie alebo rozširovanie. Ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni, a to získavaním nových poznatkov, zvýšením stupňa vzdelania, získaním certifikátu a pod. čo znamená, že ak zamestnanec tento predpoklad alebo tieto požiadavky nespĺňal, ale štúdiom ich získal, ide o zvyšovanie kvalifikácie.

Poznámka: V prípade zvyšovania kvalifikácie zamestnancov sa pri posúdení ich nárokov v pracovnoprávnom vzťahu postupuje podľa § 140 Zákonníka práce.

Zvyšovaním kvalifikácie je aj zvýšenie stupňa vzdelania. Ide o prípady, v ktorých napr. zamestnanec, ktorý má ukončené úplné stredné vzdelanie získa štúdiom na vysokej škole v bakalárskom študijnom programe vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo zamestnanec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa napr. v magisterskom študijnom programe alebo v inžinierskom študijnom pro­grame.

Pri prehlbovaní kvalifikácie ide o vzdelávanie, pri ktorom sa udržuje, prehlbuje a obnovuje kvalifikácia, ktorá už bola dosiahnutá, t. j. fakticky ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca, potrebných k výkonu práce podľa pracovnej zmluvy k výkonu jeho činnosti. Ide napr. o prípady, ak sa účtovníčka zúčastňuje na seminároch k zmenám účtovných predpisov.

Poznámka: V prípade prehlbovania kvalifikácie povinnosť zamestnancov zúčastňovať sa na tomto stupni kvalifikácie nariadenej zamestnávateľom je ustanovená v § 154 Zákonníka práce.

Ako už bolo uvedené možnosť uplatnenia výdavkov zamestnávateľa na vzdelávanie svojich zamestnancov do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZD