Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Daňové výdavky až po zaplatení v roku 2015

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorá je platná od 1. 1. 2015 sa podnikateľom obme­dzila možnosť znižovať základ dane pomocou niektorých daňových výdavkov. Vybrané daňové výdavky môžu u podnikateľov znížiť základ dane až po zaplatení, niektoré už vôbec nebude možné do daňových výdavkov dať (napríklad zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania). V príspevku sa budeme venovať výdavkom, ktoré môžu u podni­kateľa ovplyvniť základ dane až po zaplatení. Podnikateľ, ktorý chce uplatniť takéto výdavky do daňových výdavkov a tým znížiť základ dane za rok 2015, ich musel do konca roku 2015 skutočne zaplatiť.

Zmena v zákone o dani z príjmov platná od 1. 1. 2015

Novelizáciou ZDP došlo s platnosťou od 1. 1. 2015 ku zmene v zahrňovaní výdavkov po zaplatení do základu dane (ďalej len „ZD“) takto:

  • celá problematika daňových výdavkov až po zaplatení sa sústredila do jedného ustanovenia, ktorým je § 17 ods. 19 ZDP,
  • rozšíril sa okruh výdavkov, ktoré môže podnikateľ zahrnúť do ZD až po zaplatení.

Od 1. 1. 2015 sú výdavky (náklady), ktoré je možné zahrnúť do ZD, t. z. do daňových výdavkov až po zaplatení, podľa § 17 ods. 19 ZDP:

  • Kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu u ich dlžníka.
  • Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku uhrádzané fyzickej osobe a aj právnickej osobe. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
  • Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do ZD po prijatí platby.
  • Odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj, ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku SR, poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu.
  • Výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinnosti ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takého povinnosti vznikli.
  • Výdavky (náklady) na poradenské a právne služby.
  • Výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, zahrnované do ZD rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené.

Podľa prechodného ustanovenia § 52zd ods. 2 ZDP sa uvedené po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2015.

Kompenzačné platby

Kompenzačné platby, ktoré sú vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v z. n. p. sa zahrnú do ZD, podľa § 17 ods. 19 písm. a) ZDP až po zaplatení. Povinnosť úhrady kompenzačnej platby svojmu odberateľovi sa vzťahuje na osoby, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť, t. j. na regulované subjekty (ďalej RS). Povinnosť platby sa vzťahuje na RS vtedy, ak príslušný RS nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo. Štandardy kvality, výšku a spôsob výpočtu kompenzačnej platby za ich nedodržanie sú ustanovené v príslušných vyhláškach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre jednotlivé regulované činnosti.

Dlžník, napríklad dodávateľ elektrickej energie (RS) zahrnie kompenzačnú platbu do daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú ZD v tom zdaňovacom období, v ktorom bude skutočne zaplatená. U veriteľa, napríklad podnikateľa, ktorý elektriku odoberá, je kompenzačná platba zdaniteľným príjmom (výnosom) v čase jej vzniku pri účtovaní v podvojnom účtovníctve (ďalej PÚ) alebo v čase prijatia platby pri účtovaní v jednoduchom účtovníctve (ďalej JÚ), pri vedení daňovej evidencie alebo pri uplatnení paušálnych výdavkov.

V súvislosti s kompenzačnými platbami bol doplnený § 43 ods. 3 písm. m) ZDP, podľa ktorého sa prijímateľovi táto platba zdaňuje daňou vyberanou zrážkou, ktorú je povinný uplatniť vyplácajúci, t. z. RS.

♦ Príklad č. 1:

RS, ktorý dodáva elektriku obchodnej spoločnosti, nedodržal pri dodávke stanovený štandard kvality a preto mu vznikla povinnosť vyplatiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške 120 €.

RS vznikla povinnosť vyplatiť spoločnosti kompenzačnú platbu vo výške 120 €. RS zdaní platbu, podľa § 43 ods. 3 písm. m) ZDP, zrážkovou daňou 19 %, čo je 22,80 € (120 x 19 / 100) a odberateľovi uhradí kompenzačnú platbu vo výške 97,20 € (120 – 22,80). Daň 22,80 € odvedie RS správcovi dane. Pri stanovení ZD za rok 2015 bude daňovým výdavkom výdavok vo výške 120 € vtedy, ak RS obe platby (kompenzačnú platbu a aj daň) uhradí do 31. 12. 2015.

Nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku

Do 31. 12. 2014 sa podmienka zaplatenie nájomného vzťahovala len na fyzické osoby. Od 1. 1. 2015 sa podmienka zaplatenia rozšírila, podľa § 17 ods. 19 písm. b) ZDP, aj na výdavky na nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku v prospech právnických osôb. Zároveň platí, že zaplatené nájomné fyzickou osobou sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. T. z., že pri nájomnom, ktoré zaplatí

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály