Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Daňové úniky v oblasti nepriamych daní

Dátum: Rubrika: Daň z pridanej hodnoty

Dane sa vplyvom pretrvávajúcej krízy dostávajú do popredia európskej diskusie. Z pohľadu verejných financií predstavujú daňové úniky a obchádzanie daňovej povinnosti stratu príjmov štátneho rozpočtu. Tým sú zvýhodnené niektoré subjekty, nie však na základe ich konkurencieschopnosti, ale na základe nižších nákladov z dôvodu neplatenia daní. Takýto úbytok príjmov v štátnom rozpočte musí byť pri daných výdavkoch kompenzovaný vyššími daňami.

Boj proti daňovým podvodom a únikom je hlavnou prioritou nielen na štátnej úrovni, ale aj nadnárodnej v snahe ochrániť príjmy štátu v čase ozdravovania verejných financií. Vo všeobecnosti daňový únik znamená nelegálne úkony, pri ktorých sa zamlčí alebo opomenie povinnosť zaplatiť daň, t. j. daňovník zamlčí daňovým orgánom príjem alebo informácie, v dôsledku čoho zaplatí nižšiu daň, než akú je zo zákona povinný zaplatiť. Je nespravodlivý voči občanom, ktorí tvrdo pracujú a platia svoju časť daní, aby mohla spoločnosť fungovať a voči podnikom, ktoré svoje dane platia a stretávajú sa s tvrdou konkurenciou, lebo iné firmy dane neplatia.

Prioritou Slovenskej republiky je zefektívnenie výberu daní, predovšetkým dane z pridanej hodnoty (DPH). Efektívnosť výberu DPH je v porovnaní s európskym priemerom v Slovenskej republike nižšia. Na konci roka 2011 bola na Slovensku 57,4 %, pričom priemer EÚ je na úrovni 72 % (údaje Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR). Indikátor efektívnosť výberu DPH porovnáva skutočný výber s efektívnym výberom a počíta sa ako podiel skutočného výberu DPH na efektívnom výbere DPH. Medzi rokmi 2005 až 2009 sa zhoršil o 13 percentuálnych bodov (údaje Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR). Cieľom Slovenskej republiky by malo byť zvýšiť efektivitu výberu DPH na priemernú úroveň EÚ. Zmena legislatívy však môže spôsobiť pokles výnosu DPH, čím by vzrástli daňové výdavky. Preto treba postupovať obozretne a so zreteľom na dané skutočnosti.

Finančná správa plánuje zasiahnuť proti špekulantom či už predajcom alebo kupujúcim s DPH pri predaji poľnohospodárskych komodít ale aj stavebnín. Mali by obchodovať bez fakturovania DPH. Tým by zanikli aj nadmerné odpočty dane. Nasledujúci príklad znázorňuje súčasný systém fungovania pri výpočte DPH, a následne je vysvetlený nový systém fungovania.

♦ Príklad č. 1:
V súčasnosti, za predpokladu že obchodníci sú všetci platcovia DPH (20 %) a obchodujú v tuzemsku, t. j. v rámci Slovenskej republiky, sa odvod dane do štátneho rozpočtu vypočíta nasledovne: Predpokladajme, že farmár, ktorý nemá žiadne vstupy, pestovaním pšenice dosiahol pridanú hodnotu (PH) 10 jednotiek. Predal ju mlynárovi, ktorý ju zomlel na múku a na ňu si dal pridanú hodnotu 20 jednotiek. Pekár odoberá múku od mlynára na pečenie pečiva. Jeho pridaná hodnota je 30 jednotiek. Obchodník, ktorý nakúpi pečivo od pekára a následne ho predá, si dáva obchodnú prirážku 40 jednotiek.

Príslušný stupeňNákupná cena bez DPHDaň na vstupeNákupná cena s DPHPridaná hodnotaClo, spotrebná daňZáklad daneDaň na výstupePredajná cena s DPHZúčtovanie so štátnym rozpočtom
1. farmár 10 0  10  2  12 2
2. mlynár 10 2 12 20 0  30  6  36 4
3. pekár 30  6 36 30 0  60 12  72 6
4. obchodník 60 12 72 40 0 100 20 120 8
Spolu daň 20

Farmár, ktorý na dani odvedie 2 € (základ dane x sadzba dane / 100, t. j. 10 x 20 / 100), predá pšenicu za 12 € (základ dane + daň na výstupe) mlynárovi, ktorý ju zomelie na múku, kde pridaná hodnota mlynára je 20 €. Od farmára dostal faktúru, kde farmárova predajná cena s DPH je jeho nákupnou cenou s DPH. Základ dane bude potom pridaná hodnota + nákupná cena bez DPH, t. j. 30 jednotiek. Z toho daň 20 % je 6 € a predajná cena s DPH je základ dane + daň na výstupe. Zúčtovanie so štátnym rozpočtom je daň na výstupe – daň na vstupe, t. j. 6 € – 2 € = 4 €. Múku kúpi pekár za 36 €. Keďže aj on je platcom DPH, pekárova daň na vstupe je totožná s mlynárovou daňou na výstupe. Pekár predáva pečivo za 72 € a obchodník si dáva naň prirážku 40 €. Do štátneho rozpočtu odvedie po odpočítaní dane na vstupe 8 €. Cena, za ktorú nakupuje spotrebiteľ je 120 € a do štátneho rozpočtu sa odvedie 20 €.

Obchodník, ktorý predáva pečivo a platí DPH tak odvádza do štátneho rozpočtu určitú časť z predajnej ceny tovaru. Komplikácia vzniká, ak konkurenti nepriznajú daň a tak môžu tovar ponúknuť lacnejšie. Ak by sa to nedialo, potom by podnikanie bolo spravodlivé. V neposlednom rade stráca aj štát

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály