Daňové súvislosti použitia obchodného majetku aj na súkromné účely

Obchodným majetkom v zmysle § 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v  znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sa rozumie súhrn majetkových hodnôt – vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby (FO) s príjmami z podnikania, zo samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (podľa § 6 ZDP) a využívajú sa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie uvedených príjmov, ktoré FO účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Použitie obchodného majetku na súkromné účely má zásadný dopad na problematiku daňovej uznateľnosti nákladov súvisiacich s prevádzkovaním predmetu obchodného majetku a daňovej uznateľnosti odpisov a v prípade platiteľov DPH aj na problematiku odpočítania dane.

Daňová uznateľnosť prevádzkových výdavkov

V prípade, že podnikateľ má určitý predmet zahrnutý do obchodného majetku (účtuje, resp. vedie evidenciu o danom predmete ako o obchodnom majetku), pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) ZDP sú daňovým výdavkom všetky výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (za podmienky ich zaúčtovania v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovania v evidencii v prípade príjmov z prenájmu). ZDP pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových výdavkov v prípade automobilu pri pracovných cestách a spotrebovaných pohonných hmotách. Zároveň je potrebné brať do úvahy § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, v zmysle ktorého sa nepovažujú za daňový výdavok výdavky na osobnú spotrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka. Použitie predmetu zaradeného v obchodnom majetku na súkromné účely je potrebné posudzovať práve v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže takéto použitie obchodného majetku je použitím na osobnú potrebu.

Príklad č. 1: 
Živnostník sa zaoberá predajom šperkov a drahých kovov, pričom svoje predajne má na území celého Slovenska. Z tohoto dôvodu veľa cestuje s cieľom zásobovania predajní. Môže si zahrnúť nákup zbrane do svojich výdavkov ovplyvňujúcich základ dane?

Podľa ZDP sa do daňových výdavkov nesmú zahrnúť výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka, ochranu jeho majetku nevloženého do podnikania, blízkych osôb daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka. V danom prípade je nutné poznať účel využitia zbrane. Ak živnostník bude zbraň používať v súvislosti s podnikaním na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže si zahrnúť do daňových výdavkov celkovú hodnotu zbrane (napr. na ochranu majetku vloženého do podnikania – v danom prípade na ochranu drahých kovov a šperkov pri ich rozvoze po území SR). Je vecou názoru, či táto zbraň je využívaná aj na ochranu osoby daňovníka. Podľa nášho názoru možno výdavok spojený s obstaraním zbrane v danom prípade považovať za daňový výdavok práve z toho dôvodu, že je využívaná výlučne na ochranu obchodného majetku.

Možno teda konštatovať, že ak podnikateľ použije určitý predmet zahrnutý do obchodného majetku aj na súkromné účely, nie je možné zahrnúť výdavky prislúchajúce tomuto účelu použitia medzi výdavky daňové. V takomto prípade je potrebné nájsť vhodné kritérium na rozčlenenie vynaložených výdavkov na dve časti:

• výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (daňový výdavok),
• výdavky vynaložené v súvislosti so súkromným použitím (nedaňový výdavok).

Príklad č. 2:
Podnikateľ – FO, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Používa ho však aj na súkromné cesty počas víkendov. Akým spôsobom má zahŕňať výdavky na prevádzku automobilu do daňových výdavkov? Ako má tieto výdavky uvádzať do peňažného denníka?

V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že automobil je iba sčasti používaný na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Je preto nutné z daňových výdavkov vyčleniť všetky výdavky súvisiace s uskutočňovanými súkromnými cestami. Výdavky na osobnú potrebu daňovníka totiž v zmysle § 21 ods. 1 písm. i) ZDP nie sú daňovými výdavkami. S cieľom preukázateľnosti výdavkov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou a vylúčením výdavkov vynaložených na osobnú potrebu daňovníka je potrebné viesť evidenciu o jazdách. Môže slúžiť ako vhodný prostriedok na stanovenie správneho pomeru daňových a nedaňových výdavkov. Ak napr. podnikateľ celkove za mesiac január 2005 podľa evidencie jázd najazdil 890 km, z toho 650 km na účely podnikania a zvyšných 240 km na účely súkromných ciest, je možné jednoznačne určiť pomer zahrnovania spotrebovaných prevádzkových výdavkov do daňových výdavkov. Z evidencie je zrejmé, že v mesiaci január 2005 najazdil 73 % jázd na účely podnikania a 27 % na osobnú potrebu. V takomto pomere sa rozdelia napríklad spotrebované pohonné látky. V prípade iných výdavkov dlhodobejšieho charakteru (zákonné poistné, havarijné poistné, oprava, údržba a pod.) je vhodné uvedený pomer vysledovať v dlhodobejšom časovom horizonte, napr. za celý kalendárny rok.

Je logické, že podnikateľ účtuje o obstaraní všetkých výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného automobilu vo svojom peňažnom denníku. Je však nutné, aby daňovník v rámci druhového členenia výdavkov rozdelil vynaložené výdavky na výdavky súvisiace s podnikateľskou činnosťou (ako výdavky ovplyvňujúce základ dane) a na výdavky vynaložené na osobnú potrebu (ako výdavky neovplyvňujúce základ dane) v súlade so zisteným pomerom. Toto členenie je možné účtovať už v okamihu účtovania o konkrétnom vý