Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2005

Rubrika: Daň z príjmov

Daň z príjmov pre rok 2005 upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Na právny stav roku 2005 vplývajú novely vykonané zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. 538/2004 Z. z., zákonom č. 539/2004 Z. z., zákonom č. 659/2004 Z. z., zákonom č. 68/2005 Z. z., zákonom č. 314/2005 Z. z. a zákonom č. 534/2005 Z. z., kde časť zmien je účinná už od 15. 12. 2005 a časť zmien od 1. 1. 2006, resp. 1. 5. 2006. Posledná novela – zákon č. 660/2005 Z. z. je účinná od 1. 1. 2006 a teda na právny stav roku 2005 nemá vplyv.

Daň z príjmov pre rok 2005 upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Na právny stav roku 2005 vplývajú novely vykonané zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. 538/2004 Z. z., zákonom č. 539/2004 Z. z., zákonom č. 659/2004 Z. z., zákonom č. 68/2005 Z. z., zákonom č. 314/2005 Z. z. a zákonom č. 534/2005 Z. z., kde časť zmien je účinná už od 15. 12. 2005 a časť zmien od 1. 1. 2006, resp. 1. 5. 2006. Posledná novela – zákon č. 660/2005 Z. z. je účinná od 1. 1. 2006 a teda na právny stav roku 2005 nemá vplyv.

Podľa § 49 ods. 2 ZDP daňovník je povinný podať daňové priznanie (DP) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do troch mesiacov od skončenia kalendárneho roka (do 31. marca 2006). Zdaňovacím obdobím môže byť aj hospodársky rok, t. j. iných dvanásť mesiacov ako kalendárny rok, potom je termín podania DP do troch mesiacov po skončení takto individuálne vytýčeného hospodárskeho roka. DP je povinný podať každý, komu vznikla daňová povinnosť, alebo koho daňový úrad na to vyzve tak, ako to vyplýva z § 38 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).

Osobitné pravidlá platia pre nepodnikateľské subjekty (§ 41 ods. 1 ZDP). Daňovníci, ktorí nie založení alebo zriadení na podnikanie podľa § 12 ods. 3 ZDP, nemusia podať DP, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji podľa § 43 ZDP. Občianske združenia nemusia podať DP, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji podľa § 43 ZDP a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP (členské príspevky). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať DP, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji podľa § 43 ZDP, len príjmy oslobodené od dane.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o správe daní DP možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví MF SR. Ide o opatrenie MF SR č. MF/027245/2005-72, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov (uverejnené vo FS č. 11/2005 spolu s oznámením MF SR č. MF/030225/2005-72 o vydaní poučení na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov, ktorého prílohou uvedené poučenia sú). Prílohou DP je účtovná závierka podľa § 17 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), zostavovaná podľa nadväzujúcich účtovných predpisov. V sústave podvojného účtovníctva je to jedenkrát Súvaha, Výkaz ziskov a strát a Poznámky.
 
DP sa predkladá miestne príslušnému správcovi dane podľa sídla právnickej osoby (PO). Správca dane môže na žiadosť daňovníka alebo z vlastného podnetu predĺžiť lehotu na podanie DP najviac o tri mesiace. Ak súčasťou príjmov uvedených v DP sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie DP najviac o šesť mesiacov (§ 49 ods. 3 ZDP).
 
Na základe § 17 ods. 1 písm. b) ZDP pri zisťovaní základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa vychádza z výsledku hospodárenia (zisk alebo strata). Výsledok hospodárenia pred zdanením (r. 100 DP) sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch ÚT 6 a nákladov účtovaných na účtoch ÚT 5okrem účtov 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov a účtov vnútroorganizačných nákladov a vnútroorganizačných výnosov. Takto obsah výsledku hospodárenia pred zdanením definuje opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

Výsledok hospodárenia zo správne vedeného účtovníctva nie je automaticky základom dane. Tlačivo DP (včítane poučenia) je zostavené tak, že vedie daňovníka k správnej mimoúčtovnej transformácii výsledku hospodárenia na základ dane systémom pripočítateľných a odpočítateľných položiek. Napriek tomu je potrebné vychádzať pri zostavovaní DP z úplného znenia platného ZDP.
 
Zoznam jednotlivých položiek, ktorými sa transformuje (zvyšuje alebo znižuje) výsledok hospodárenia pred zdanením na základ dane, už nie je povinnou súčasťou poznámok účtovnej závierky. Odporúčame však tieto údaje dôsledne archivovať, ako aj všetky pomocné evidencie a výpočty k tejto mimoúčtovnej transformácii, aby v prípade daňovej kontroly s časovým odstupom mnohých rokov mohli byť podané daňovému úradu potrebné vysvetlivky. Podľa § 45 zákona o správe daní platí všeobecná premlčacia lehota 5 rokov.
 
Daňovníci – PO platili počas roku 2005 mesačne (štvrťročne) preddavky na daň z príjmov a celoročnú daň vyrovnajú do 31. 3. 2006. Ďalej daňovníci platia za 1. štvrťrok 2006, teda do lehoty na podanie DP (31. 3. 2006) preddavky podľa poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v DP podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, t. j. za rok 2004 (§ 42 ods. 7 ZDP). Potom, ak takto zaplatené preddavky sú nižšie, ako vyplýva z nového DP za rok 2005, daňovník je povinný doplatiť rozdiel do 30 dní po lehote na podanie DP. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky, alebo na základe žiadosti sa daňovníkovi vrátia (§ 42 ods. 9 ZDP).

Vždy, keď suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, daňový úrad môže určiť platenie preddavkov inak ako podľa poslednej známej povinnosti (pozri § 42 ods. 11 ZDP).

Upozorňujem na správne platenie preddavkov za 1. štvrťrok 2006. Je vhodné preveriť právnu oporu platenia preddavkov za obdobie 1. štvrťroka 2006, či je pokryté individuálne stanovenými preddavkami (príp. opätovne požiadať o platenie inak), alebo sa vrátiť k výške preddavkov podľa poslednej známej daňovej povinnosti pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (za rok 2004).
 
Ak preddavok alebo daň neboli zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť sankčný úrok vo výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej v deň vzniku daňového nedoplatku tak, ako to ustanovuje § 35b zákona o správe daní. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Nesprávne priznaná suma dane (rozdiel dane) podlieha pokute podľa § 35 cit. zákona vo výške 3-násobku základnej úrokovej sadzby NBS, resp. v prípade dodatočného DP v polovičnej výške.
 
Pri zostavovaní DP sa vychádza z evidencie, ktorá môže sa viesť v účtovníctve na analytických účtoch, resp. z mimoúčtovnej evidencie vedenej formou rôznych evidencií, evidenčných kariet alebo počítačových zostáv. Dôležitá nie je forma, ale obsah účtovno-daňovej evidencie. Z pragmatických dôvodov je potrebné viesť túto evidenciu priebežne, celoročne, lebo pri spracovaní ročnej závierky a DP vzniká kumulácia práce a časový deficit (predpoklad vzniku chýb). Požiadavka viesť analytickú evidenciu na účely správneho vyčíslenia základu dane z príjmov vyplýva aj z § 4 platných Postupov účtovania v PÚ.

Na číselnom príklade uvádzam postup zostavovania DP dane z príjmov PO. V príklade DP sú použité a vyplnené len také vybrané údaje, ktoré sa podľa skúseností z praxe vyskytujú relatívne najčastejšie. V texte však uvádzam obsahovú charakteristiku aj niektorých ďalších riadkov DP podľa právneho stavu pre rok 2005.

Príklad:
Spoločnosť ALFA, a. s. so sídlom v Prievidzi je podnikateľskou PO so zameraním na výrobno-obchodnú činnosť. Za rok 2005 dosiahla výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 6 424 300 Sk. Prípady, ktoré spoločnosť zaznamenala a je potrebné na ne prihliadať pri transformácii výsledku hospodárenia pred zdanením na základ dane, uvádzam v štruktúre podľa jednotlivých riadkov DP.
(Pozn.: V ďalšom texte v niektorých prípadoch uvádzam aj účtovací predpis MD / D z dôvodu zobrazenia dopadu na výsledok hospodárenia. V účtovacom predpise zámerne z dôvodu zjednodušenia neuvádzam účet 343 – Daň z pridanej hodnoty.)



Výpočet základu dane a dane

Riadok 100
Stojí samostatne v úvode tlačiva DP, čím je zdôraznené, že je východiskom pre ďalší výpočet základu dane formou pripočítateľných položiek (r. 110 až r. 190 sumarizované do r. 200) a odpočítateľných položiek (r. 210 až r. 290 sumarizované do r. 300).
 
Podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP pri zisťovaní základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa vychádza z výsledku hospodárenia pred zdanením, ktorý je v prípade spoločnosti ALFA, a. s., vyčíslený vo výške 6 424 300 Sk. Pri výpočte výsledku hospodárenia pred zdanením odporúčame vychádzať z údajov definitívnej hlavnej knihy.

Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

Riadok 110
K výsledku hospodárenia pred zdanením sa pripočítajú sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy vrátane rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP (nedovolené transferové oceňovanie závislej osoby v rozpore s princípom nezávislého vzťahu) a sumy nepeňažných plnení, o ktorých sa neúčtovalo, teda nie sú súčasťou r. 100.
 
Spoločnosť poskytla do prenájmu budovu, na ktorej nájomca s jej predchádzajúcim písomným súhlasom vykonal technické zhodnotenie (rekonštrukciu podkrovia). V roku 2005 sa nájom skončil s tým, že zostatkovú cenu technického zhodnotenia vo výške 200 000 Sk spoločnosť odmietla odkúpiť od nájomcu. Podľa § 17 ods. 22 ZDP ide o nepeňažný príjem spoločnosti (pripočítateľná položka), lebo spoločnosť v pozícii prenajímateľa bezodplatne získala zhodnotený majetok.
 
[Pozn.: Na tomto riadku by sa vykázal aj nepeňažný príjem prenajímateľa vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na opravu prenajatého majetku nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve (§ 17 ods. 23 ZDP).]
Riadok 120
Podľa § 52 ods. 12 ZDP spoločnosť na ňom mimoúčtovne zdaňuje sumu 120 000 Sk, lebo v roku 2005 prijala jej úhradu. Ide o pohľadávku za sprostredkovateľské služby zaúčtovanú do nedaňových výnosov v roku 2003 (účtovací zápis 311 / 602), pričom sumu výnosov 120 000 Sk z tejto faktúry v roku 2003 spoločnosť správne posúdila ako nedaňový výnos, pretože v roku 2003 neprijala úhradu [§ 23 ods. 3 písm. g) predchádzajúceho zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“].
 
Položky podmienené zaplatením budú „dobiehať“ relatívne dlho podľa individuálnych okolností konkrétnej spoločnosti. Odporúčam otestovať a vypárovať s platbami nielen položky v DP za rok 2003, ale aj za staršie roky, odkedy platila podmienka zaplatenia (od roku 1999 včítane).
 
Spoločnosť v minulom roku 2004 zaúčtovala pohľadávku za zmluvnú pokutu(účtovací zápis 311 / 644) a nezaplatené výnosy z tejto pohľadávky vo výške 70 000 Sk posúdila ako nedaňové výnosy (odpočítateľnú položku) podľa § 17 ods. 21 ZDP. V roku 2005 prijala na bankový účet úhradu pohľadávky, preto suma 70 000 Sk je na r. 120 pripočítateľnou položkou.
 
Upozorňujem, že tieto položky je potrebné primerane zdokumentovať (napr. formou osobitnej tabuľky) a prijaté úhrady riadne vypárovať (napr. uviesť číslo bankového účtu a číslo výpisu, na ktorý úhrada pohľadávky prišla). Prípadná opačná úprava z toho istého vecného dôvodu sa vykonáva na r. 260 (odpočítateľná položka).
Riadok 130
Predstavuje kumuláciu nedaňových nákladov (okrem položiek, ktoré majú vecnú náplň na r. 140, r. 150 a r. 180) tak, že sa uvedú nedaňové náklady najmä podľa § 21 a § 19 ZDP. Suma uvedená v tomto riadku je ďalej rozpísaná v pomocnej tabuľke A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami (pozri ďalej); suma uvedená na r. 130 DP (1 807 900 Sk) musí byť teda zhodná so sumou uvedenou na r. 15 tabuľky A.
Riadok 140
Aj v roku 2005 sú niektoré nákladové položky podmienené zaplatením (§ 17 ods. 21 a § 19 ods. 4 ZDP), hoci v menšom rozsahu, ako to bolo do roku 2003. Podmienka zaplatenia sa testuje do konca zdaňovacieho obdobia (31. 12. 2005), teda nie je tu žiadne prekleňovacie obdobie (v minulosti to bolo do konca januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia).
 
Spoločnosť zaúčtovala nákladový úrok z omeškania (účtovací zápis 544 / 321), ktorý nezaplatila do konca roku 2005, preto podľa § 17 ods. 21 ZDP ide o nedaňový náklad. Tento záväzok v sume 20 000 Sk sa stane mimoúčtovne daňovým nákladom v zdaňovacom období, keď ho spoločnosť zaplatí.
 
Ďalej zaúčtovala v roku 2005 nákladovú faktúru za sprostredkovanie (účtovací zápis 518 / 321), ktoré jej fakturovala fyzická osoba (FO) v sume 80 000 Sk. Faktúru v roku 2005 nezaplatila, preto je to podľa § 19 ods. 4 ZDP nedaňový náklad. Táto položka sa taktiež stane mimoúčtovne daňovým nákladom v zdaňovacom období, keď ju spoločnosť zaplatí.
 
V roku 2005 tiež zaúčtovala nákladovú faktúru za nájomné (účtovací zápis 518 / 321), ktoré jej fakturovala PO v sume 120 000 Sk. Tento náklad je daňovým nákladom v súlade s účtovníctvom, hoci faktúra do konca roku 2005 nebola zaplatená, lebo ide o PO (podmienka zaplatenia sa týka nájomného plateného FO).
Riadok 150
Spoločnosť prevádzkuje významnú množinu odpisovaného majetku. Z dôvodu vernosti zobrazenia predmetu účtovníctva vykonáva rozdielne účtovné a daňové odpisovanie hmotného majetku. Účtovné odpisy hmotného majetku zahrnuté vo výsledku hospodárenia na r. 100 DP a zaúčtované v účtovníctve spoločnosti sú v čiastke 3 200 000 Sk a daňové odpisy podľa ZDP sú vyčíslené v sume 2 800 000 Sk, takže rozdiel predstavuje pripočítateľnú položku 400 000 Sk.

V dlhodobom nehmotnom majetku má vložené know-how (účet 014 – Oceniteľné práva), ktoré prijala ako nepeňažný vklad do základného imania. Ide o majetok vylúčený z daňového odpisovania, preto jeho odpisy nie sú zahrnuté v množine daňových odpisov na účely kvantifikácie rozdielu účtovných odpisov a daňových odpisov na tomto riadku DP [§ 23 ods. 2 písm. b) ZDP].
 
Upozorňujem, že na účely vyčíslenia rozdielu na r. 150 z logiky veci sa musí narábať s porovnateľnými množinami majetku. V praxi sa stretávame s tým, že za účtovné odpisy sa automaticky považuje zostatok syntetického účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku. V sume účtovných odpisov na účely tohto výpočtu nemôžu byť odpisy tzv. drobného dlhodobého nehmotného majetku (čiže v jednotkovej cene do 50 000 Sk), tzv. drobného dlhodobého hmotného majetku (čiže v jednotkovej cene do 30 000 Sk) a dlhodobého nehmotného majetku, lebo tieto sú bez úprav zároveň účtovným aj daňovým nákladom [§ 17 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 8 ZDP].

Zdôrazňujem tiež nadväznosť r. 150 na tabuľku B – Odpisy hmotného majetku, kde na r. 1 tejto tabuľky daňovník uvádza odpisy hmotného majetku zahrnuté do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, na r. 2 uvádza účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku a na r. 3 výšku odpisov, ktoré neboli zahrnuté do daňových výdavkov z dôvodu prerušenia odpisovania hmotného majetku podľa § 22 ods. 9 ZDP.

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa uznávajú na daňové účely daňové odpisy, preto rozdiel medzi daňovými odpismi a účtovnými odpismi je jednou z typických pripočítateľných, resp. odpočítateľných položiek k základu dane. Ak by bol tento rozdiel opačný, t. j. ak by boli daňové odpisy vyššie ako účtovné odpisy, potom by sa táto suma odpočítala od základu dane na r. 250.
Riadok 160
Uvádzajú sa tu pripočítateľné položky zvyšujúce základ dane z dôvodu precenenia derivátov a cenných papierov a kurzové rozdiely vyplývajúce z uplatnenia § 17 ods. 17 ZDP. Spoločnosť má kurzové rozdiely, lebo obchoduje aj v cudzej mene.

Podľa § 24 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ aj kurzové rozdiely účtované ku dňu účtovnej závierky (tzv. nerealizované kurzové rozdiely) sa účtujú výsledkovo (účty
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály