Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DP alebo daňové priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať každý daňovník tejto dane s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 3 ZDP), ak má iba príjmy uvedené v § 41 ods. 1 ZDP.

V súlade s § 49 ods. 2 ZDP sa DP podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu alebo deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok, štátny sviatok), posledným dňom lehoty na podanie DP je najbližší nasledujúci pracovný deň. Za zdaňovacie obdobie ukončené k 31. 12. 2018 je termín na podanie DP najneskôr do 1. apríla 2019. V tejto lehote je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Podľa § 49 ods. 3 ZDP si daňovník môže predĺžiť lehotu na podanie DP na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane v lehote na podanie DP najviac o tri celé kalendárne mesiace, t. j. najneskôr do 30. júna 2019, a ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t. j. najneskôr do 30. septembra 2019. Oznámenie podáva daňovník na tlačive, ktorého vzor určilo a na svojom webovom sídle uverejnilo finančné riaditeľstvo. Daňovník v likvidácii alebo v konkurze musí podľa § 49 ods. 3 písm. c) ZDP o predĺženie lehoty správcu dane požiadať, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP. Správca dane môže na základe takejto žiadosti rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie DP najviac o tri kalendárne mesiace, t. j. najneskôr do 30. júna 2019.

Lehota na podanie daňového priznania je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty priznanie odovzdané správcovi dane alebo odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku alebo prijaté elektronickými prostriedkami na adresu elektronickej podateľne. Daňové subjekty s povinnosťou doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami sú povinné podávať DP na štruktúrovanom tlačive len prostredníctvom portálu finančnej správy. Povinnosť doručovať DP správcovi dane elektronicky má podľa § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri.

Pred uplynutím lehoty na podanie DP môže daňovník podať opravné daňové priznanie. V takomto prípade správca dane berie do úvahy opravné DP a na predtým podané DP sa neprihliada. Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie DP, podáva dodatočné daňové priznanie. Podávanie opravných daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 daňového poriadku.

Na účely podania DP je daňovník povinný podľa § 49 ods. 11 ZDP zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra v súlade so zákonom o účtovníctve.

Tlačivo daňového priznania

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 sa podáva na novom tlačive vydanom Ministerstvom financií SR pod č. MF/011703/2018-721. Vzor daňového priznania bol ustanovený opatrením MF SR č. MF/010685/2018-721 a je uverejnený vo Finančnom spravodajcovi – príspevok č. 25/2018. Opatrenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2019.

Prílohou daňového priznania sú podľa § 49 ods. 1 ZDP doklady uvedené v tlačive DP. Prílohami daňového priznania, aj keď ich daňovník nevypĺňa, sú Príloha k § 13a a § 13b zákona, Príloha k § 30c zákona a Príloha k VI. časti DP, v ktorej sa uvádzajú ďalší prijímatelia podielovej dane.

Na vyplnenie daňového priznania slúži poučenie. Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona.

Príklad na vyplnenie daňového priznania s výkladom k jednotlivým riadkom daňového priznania

I. časť – Údaje o daňovníkovi

V I. časti DP sa uvádzajú identifikačné údaje o právnickej osobe. Uvedie sa tu tiež uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP, obmedzená daňová povinnosť daňovníka, ekonomické a personálne prepojenie so závislými osobami, uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 13a alebo § 13b ZDP. Daňovník, ktorý uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2017 (označené v tejto časti daňového priznania) a daňovník, u ktorého je zdaňovacím obdobím hospodársky rok končiaci v roku 2018, uvádzajú tiež údaje na účely určenia výšky daňovej licencie podľa § 46b ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2017.

Podľa prechodného § 52zk ZDP sa ustanovenie § 46b – Daňová licencia právnickej osoby v znení účinnom do 31. decembra 2017 naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b ZDP v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.

Vzhľadom na uvedené, daňovník v I. časti daňového priznania na účely určenia výšky daňovej licencie podľa § 46b ZDP vyznačí, či k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty, či jeho ročný obrat presiahol 500 000 €, či uplatňuje zníženie daňovej licencie podľa § 46b ods. 3 ZDP na polovicu. Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorý končí v priebehu kalendárneho roka 2018, tiež vyznačí skutočnosť, že daňovú licenciu neplatí iba z dôvodov uvedených v § 46b ods. 7 ZDP. Ak daňovník uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 52zk ZDP a § 46b ods. 5 ZDP, zaškrtne pole na prvej strane a zároveň vyplní riadok 810, t. j. uvedie sumu daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil (podľa kritérií, ktoré spĺňa k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva priznanie), ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie. Započítanie daňovej licencie vykoná daňovník v riadkoch 910 až 1000 a vyplní tabuľku K.

Na riadkoch 13 až 17 v I. časti daňového priznania uvedie daňovník údaje o umiestnení stálej prevádzkarne na území SR, za ktorú sa vypočíta základ dane alebo daňová strata.

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť Alfa, s. r. o., v I. časti daňového priznania uviedla svoje identifikačné údaje.

Okrem identifikačných údajov musí uviesť aj nasledujúce skutočnosti, a to že:

• uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 ZDP,
• je ekonomicky, personálne alebo inak prepojenou osobou,
• je platiteľom DPH k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

II. a III. časť – Výpočet základu dane a dane a tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

Riadok 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk +, strata -) alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (§ 17 ods. 1 ZDP)

Pri zisťovaní základu dane sa v súlade s § 17 ods. 1 ZDP vychádza z výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva na riadku 100 uvádzajú výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk alebo strata) zistený v účtovníctve. K riadku 100 daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyplní pomocnú tabuľku F – Doplňujúce údaje (v III. časti DP). Rozdiel riadkov 1 (súčet prevádzkových a finančných výnosov) a 2 (súčet prevádzkových a finančných nákladov) musí byť totožný s údajom na riadku 100.

Ak slovenský rezident časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, je súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) tejto stálej prevádzkarne. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa § 17 ods. 1 ZDP s výnimkou výdavkov (nákladov), ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch (§ 17 ods. 14 ZDP).

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na riadku 100 uvádza výsledok hospodárenia upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP (tabuľka G 2 riadok 3 alebo tabuľka G 3 riadok 4). Daňovník vyplňujúci tabuľku G 2 predkladá ako prílohu priznania evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by vyčíslil výsledok hospodárenia, ak by účtoval podľa opatrení vydaných MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok. Daňovník vyplňujúci tabuľku G 3 predkladá ako prílohu priznania prehľad úprav vykonaných podľa opatrenia MF SR č. MF/011053/2006-72 z 15. februára 2006, ktorým sa ustanovuje spôsob úpravy výsledku hospodárenia vykázaného daňovníkom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo v znení opatrenia MF SR č. MF/026217/2006-72 a opatrenia MF SR č. MF/006689/2015-721 v rámci transformácie výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený výsledok hospodárenia (tabuľka G 3 riadok 4).

Daňovník – nerezident [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisťuje základ dane ako tuzemská právnická osoba podľa § 17 až § 29 ZDP. Postup pri určovaní základu dane stálej prevádzkarne takéhoto daňovníka je uvedený v § 17 ods. 7 ZDP. Ak daňovník – nerezident má na území SR zriadených viac stálych prevádzkarní, prípadne na území SR dosahuje aj iné príjmy, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, a z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, základ dane sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základov dane z uvedených ostatných druhov príjmov (§ 17 ods. 25 ZDP). Jednotlivé základy dane (daňové straty) stálych prevádzkarní sa uvedú v VII. časti daňového priznania – Miesto pre osobitné záznamy daňovníka.

Na zistenie základu dane nerezidenta [okrem základu dane zisťovaného podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP] slúži pomocná tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta. Základ dane alebo daňová strata z riadku 10 sa uvedie na riadku 301 daňového priznania. Tento nerezident vypĺňa pomocnú tabuľku J – vybrané údaje o príjmoch nerezidenta podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP.

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie na riadku 100 vykazuje:

• výsledok hospodárenia v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 na riadku 1, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
• rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 na riadku 1, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Na riadku 4 a 5 tabuľky C1 a C2 sa uvádzajú samostatné údaje, ktoré majú len informatívny charakter na účely správcu dane. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F.

Daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v tuzemsku aj v zahraničí vypĺňa tabuľku I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) ZDP.

Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (–).

♦ Príklad č. 2:

Spoločnosť Alfa, s. r. o., vykázala k 31. 12. 2018 výsledok hospodárenia pred zdanením – zisk vo výške 60 000 €.

Výsledok hospodárenia je rozdiel medzi výnosmi z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 485 000 € a nákladmi z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 425 000 € (riadok 3 tabuľky F). Spoločnosť v roku 2018 časť svojej činnosti vykonávala aj prostredníctvom stálej prevádzkarne zriadenej v Nemecku. Zisk stálej prevádzkarne vo výške 95 000 € je súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100. Na riadku 100 sa uvedie suma 60 000 €.

* * *

Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

Riadok 110 – Sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy vrátane rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP a sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou riadku 100

Sumou neoprávnene skracujúcou príjmy je napr. u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) ZDP rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách (§ 17 ods. 5 ZDP), pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Ide o rozdiel, ktorý nie je súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100.

Na tomto riadku sa uvedú aj sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou sumy uvedenej na riadku 100. Ide napr. o nepeňažný príjem u prenajímateľa, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom (po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa) na technické zhodnotenie prenajatej veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, resp. vo výške výdavkov vynaložených nájomcom na vykonané opravy prenajatého majetku nad rámec jeho povinností dohodnutých v nájomnej zmluve v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov, ak nájomca tieto zahrnul do daňových výdavkov (§ 17 ods. 20 a 21 ZDP).

♦ Príklad č. 3:

V roku 2018 došlo k skončeniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej spoločnosť Alfa, s. r. o., prenajímala nehnuteľnosť. Nájomca na prenajatej nehnuteľnosti vykonal technické zhodnotenie, ktorého zostatková cena pri skončení nájmu bola vo výške 10 000 €.

Spoločnosť sa s nájomcom nedohodla na odplatnom prevode technického zhodnotenia, preto zostatková cena technického zhodnotenia je nepeňažným príjmom spoločnosti, o ktorý sa zvýši aj vstupná cena nehnuteľnosti. V účtovníctve sa bezodplatne nadobudnuté technické zhodnotenie, ktoré zvyšuje obstarávaciu cenu nehnuteľnosti, ocení reálnou hodnotou. Nepeňažný príjem vo výške 10 000 € sa uvedie na riadku 110.

* * *

Riadok 130 – Výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo § 21a ZDP alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP, okrem súm uvedených na riadku 140, 150 a 180 (tabuľka A – III. časť)

Údaj na riadku 130 nadväzuje na riadok 17 pomocnej tabuľky A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami, ktorá je v III. časti daňového priznania. Ide o výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 a § 21a ZDP alebo boli vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 ZDP.

Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami – III. časť

A1 – Úhrn obstarávacích cien cenných papierov nezahrňovaných do daňových výdavkov podľa podmienok § 19 ods. 2 písm. f) zákona v znení účinnom do 31. decembra 2015 a vstupných cien cenných papierov podľa § 25a ZDP nezahrňovaných do daňových výdavkov obstaraných po 31. decembri 2015.

Uvádza sa tu strata z predaja cenných papierov v úhrnnej výške za zdaňovacie obdobie. Podľa § 19 ods. 2 písm. f) ZDP daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných (obstarávacích) cien akcií a úhrnu vstupných (obstarávacích) cien ostatných cenných papierov (s výnimkou zmeniek) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, len do výšky úhrnu príjmov z ich predaja. Úhrn vstupných (obstarávacích) cien akcií a úhrn vstupných (obstarávacích) cien ostatných cenných papierov sa sleduje osobitne.

Na tomto riadku sa neuvedie:

• v súlade s § 52zn ods. 18 ZDP strata z predaja akcií obstaraných do 31. 12. 2017 (v prípade hospodárskeho roka do konca zdaňovacieho obdobia bezprostredne predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. 12. 2017), s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu, ak ich vstupná (obstarávacia) cena nie je vyššia a príjem z ich predaja nie je nižší ako 10 % odchýlka od priemerného kurzu zverejneného burzou cenných papierov v deň nákupu a v deň predaja cenného papiera, alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz,
• strata z predaja dlhopisov, pri ktorých je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby jeho predaja alebo splatnosti,
• strata z predaja cenných papierov u obchodníkov s cennými papiermi.

♦ Príklad č. 4:

Spoločnosť Alfa, s. r. o., v roku 2018 predala dlhopis za 1 200 €, obstarávacia cena dlhopisu bola 1 500 €. Do doby predaja dlhopisu spoločnosť zaúčtovala výnosy z dlhopisu vo výške 200 €. Z predaja dlhopisu dosiahla spoločnosť stratu vo výške 300 €.

Do daňových výdavkov môže spoločnosť zahrnúť obstarávaciu cenu predaného dlhopisu až do výšky príjmu z jeho predaja zvýšeného o výnos z dlhopisu zahrnutého do základu dane, t. j. do výšky 1 400 € (1 200 + 200). Strata vo výške 100 € nie je daňovo uznaná.

* * *

A2 – Obstarávacia cena obchodného podielu alebo zmenky prevyšujúca príjem z predaja [§ 19 ods. 2 písm. g) ZDP] v znení účinnom do 31. decembra 2015 a vstupnej ceny obchodného podielu alebo zmenky podľa § 25a ZDP prevyšujúcej príjem z predaja [§ 19 ods. 2 písm. g) ZDP] obstaraných po 31. decembri 2015

Tento riadok nadväzuje na § 19 ods. 2 písm. g) ZDP, podľa ktorého sa vstupná (obstarávacia) cena obchodného podielu na obchodnej spoločnosti o alebo družstve pri jeho predaji zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. V tomto prípade sa každý predaj posudzuje jednotlivo. Na riadku 2 tabuľky A sa teda vylúči strata z predaja obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve a strata z predaja zmenky, ak bolo o nej účtované ako o cennom papieri.

♦ Príklad č. 5:

Spoločnosť Alfa, s. r. o., predala v roku 2018 obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zúčtovaný na účte 061 vo výške 30 000 € za cenu 29 000 €. Obchodný podiel spoločnosť nadobudla odplatne v roku 2013.

Obstarávacia cena obchodného podielu zúčtovaná pri jeho predaji na účte 561 sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel, ktorým je strata z predaja vo výške 1 000 €, je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

* * *

A3 – Spotreba pohonných látok zaúčtovaná v nákladoch presahujúca sumu určenú na základe spotreby pohonných látok vypočítanej podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP

Na tomto riadku sa uvádza rozdiel medzi zaúčtovanou spotrebou pohonných látok a spotrebou zahrnovanou do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Ak skutočná spotreba pohonných látok je vyššia ako spotreba podľa tohto ustanovenia (napr. v prípade porovnania skutočnej spotreby so spotrebou prepočítanou podľa spotreby uvedenej v osvedčení, či v technickom preukaze alebo v inom doklade), nie je možné časť spotrebovaných pohonných látok vo výške prekračujúcej prepočítanú spotrebu uznať za daňový výdavok. Pri uplatňovaní spotreby pohonných látok formou paušálnych výdavkov (do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok), zaúčtovaná spotreba pohonných látok presahujúca stanovený limit je nedaňovým výdavkom. Skutočná spotreba pohonných látok je daňovým výdavkom v tom prípade, ak je vozidlo vybavené zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla a toto zaznamenáva spotrebu pohonných látok a evidenciu jázd v členení na súkromné a služobné účely.

♦ Príklad č. 6:

Spoločnosť Alfa, s. r. o., v roku 2018 má na účte 501 zúčtovanú skutočnú spotrebu pohonných látok vo výške 30 300 €.

Náklady na spotrebované pohonné látky spoločnosť uplatnila do daňových výdavkov v celkovej výške 27 630 €. Rozdiel medzi spotrebou vypočítanou podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP a spotrebou zúčtovanou na účte 501 vo výške 2 670 € je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

* * *

A4 – Rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo jej nesplatenej časti a nižším príjmom z jej postúpenia alebo výškou opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ZDP; ak súčasťou postúpenej pohľadávky je aj jej príslušenstvo, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, uvedie sa aj rozdiel medzi hodnotou príslušenstva a nižším príjmom z jeho postúpenia [§ 19 ods. 3 písm. h) ZDP]

Pri postúpení pohľadávky je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP menovitá hodnota pohľadávky len do výšky zaúčtovaného príjmu z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 ZDP. Ak súčasťou postúpenej pohľadávky je aj jej príslušenstvo, potom daňovým výdavkom je aj hodnota príslušenstva, ak bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, najviac však do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia.

♦ Príklad č. 7:

Spoločnosť Alfa, s. r. o., v októbri 2018 postúpila pohľadávku v menovitej hodnote 7 000 € inej spoločnosti za cenu 3 000 €. Ide o pohľadávku za poskytnuté služby splatnú v septembri 2016. Keďže pohľadávka je v čase postúpenia po splatnosti viac ako 720 dní, ale menej ako 1 080 dní, bolo by možné k tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 písm. b) ZDP vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. vo výške 3 500 €.

Pretože príjem z postúpenia je nižší ako možnosť tvorby opravnej položky, do daňových výdavkov je možné zahrnúť menovitú hodnotu pohľadávky zúčtovaná na účte 546 do výšky opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná, t. j. do výšky 3 500 €. Rozdiel vo výške 3 500 € je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

* * *