Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016

Prílohou DP podľa § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sú doklady uvedené v tlačive DP. Povinnými prílohami DP, aj keď ich daňovník nevypĺňa, sú:

• príloha k § 30c ZDP, v ktorej sa uvádza počet projektov na výskum a vývoj, pričom každý projekt predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov),
• príloha k IV. časti, v ktorej sa uvádzajú ďalší prijímatelia podielovej dane, každá strana predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov).

Na vyplnenie DP slúži poučenie, ktoré bolo vydané oznámením MF SR č. MF/020689/2016-721 zo dňa 29. novembra 2016. Poučenie doplňuje predtlač jednotlivých riadkov priznania a nenahrádza znalosť zákona. Tlačivo obsahuje aj Potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Príklad na vyplnenie daňového priznania

I. časť – Údaje o daňovníkovi

V záhlaví DP (riadok 01 a 02) daňovník uvádza svoje daňové identifikačné číslo a IČO. Na riadku 03 uvedie trojmiestny kód právnej formy daňovníka, ktorý sa nachádza v poučení DP. V záhlaví vyznačí tiež druh DP a zdaňovacie obdobie, za ktoré sa DP podáva. Na riadku 04 uvedie daňovník kód SK ­NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na webovej stránke www.statistics.sk. V kolónke Hlavná prevažná činnosť sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období dosiahol daňovník najvyšší príjem.

V I. časti DP sa uvádzajú identifikačné údaje o PO. Uvedie sa tu tiež uplatnenie osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP, ďalej obmedzená daňová povinnosť daňovníka, ekonomické, personálne alebo iné prepojenie so závislými osobami.

Daňovník v tejto časti DP na účely určenia výšky daňovej licencie podľa § 46b ZDP tiež vyznačí, či k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty, či jeho ročný obrat presiahol 500 000 € a či uplatňuje zníženie daňovej licencie podľa § 46b ods. 3 ZDP na polovicu.

Daňovník tiež vyznačí skutočnosť, že daňovú licenciu neplatí z dôvodov uvedených v § 46b ods. 7 ZDP.

Ak daňovník uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 ZDP, zaškrtne pole na prvej strane a zároveň vyplní riadok 810, t. j. uvedie sumu daňovej licencie, ktorú by teoreticky platil, ak by v príslušnom zdaňovacom období vykázal daňovú stratu alebo daň nižšiu ako je ustanovená výška daňovej licencie.

Na riadkoch 13 až 17 v I. časti DP uvedie daňovník údaje o umiestnení stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky, za ktorú sa vypočíta základ dane alebo daňová strata.

V prípade, že za daňovníka podáva DP podľa § 49 ods. 6 ZDP jeho právny nástupca, tento uvádza na riadku 05 názov daňovníka a rovnako na riadku 01 daňové identifikačné číslo daňovníka.

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť Gama, s. r. o., v I. ­časti DP vyplnila, okrem identifikačných údajov, aj ďalšie skutočnosti.

Uviedla, že:

• uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP,
• je platiteľom DPH k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia,
• ročný obrat za zdaňovacie obdobie presiahol 500 000 €,
• uplatňuje započítanie daňovej licencie podľa § 46b ods. 5 ZDP.

II. a III. časť – Výpočet základu dane a dane a tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

Riadok 100 – výsledok hospodárenia (VH) pred zdanením (zisk +, strata –) alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (§ 17 ods. 1 ZDP)

Riadok 100 nadväzuje na ustanovenie § 17 ods. 1 ZDP, podľa ktorého pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty:

• daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],
• daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vychádza z VH [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP],
• daňovník vykazujúci VH v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo vychádza z tohto VH upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom predpise vydanom MF SR, alebo z VH, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. c) ZDP],
• daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) ZDP], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodne sa zisťovať základ dane z účtovníctva, vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak ZDP neustanovuje inak.

Daňovníci účtujúci v sústave po­dvojného účtovníctva na riadku 100 uvádzajú VH pred zdanením (zisk alebo strata) zistený v účtovníctve ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady, okrem účtov 591, 592, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. K riadku 100 daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyplní pomocnú tabuľku F – Doplňujúce údaje (v III. časti DP). Rozdiel riadkov 1 (súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti) a 2 (súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť) musí nadväzovať na údaj na riadku 100. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z VH zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.

Daňovník vykazujúci VH ­podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na riadku 100 uvádza VH upravený spôsobom ustanoveným v opatrení MF SR z 15. februára 2006 č. MF/­011053/­2006-72 v znení opatrenia MF SR z 19. decembra 2006 č. MF/­026217/2006-72 (tabuľka G3 riadok 4). Tento daňovník zároveň vypĺňa tabuľku G1 (nevypĺňa tabuľku F). Ako prílohu DP predkladá prehľad úprav vykonaných podľa citovaného opatrenia z VH vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na upravený VH.

Daňovník, ktorý vykazuje VH v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a pri zisťovaní základu dane vychádza z VH, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva vyplní tabuľku G2. VH z riadku 3 sa uvedie na riadku 100 priznania. Tento daňovník zároveň vypĺňa tabuľku G1 (nevypĺňa tabuľku F). Ako prílohu DP predkladá evidenciu v rozsahu účtovnej závierky, z ktorej by sa vyčíslil VH, ak by účtoval podľa opatrení vydaných MF SR podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve okrem poznámok, pričom ak má povinnosť zatriedenia do veľkostnej skupiny podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona o účtovníctve v rozsahu účtovnej závierky veľkej účtovnej jednotky okrem poznámok.

Vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa na riadku 100 uvedie VH neupravený o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti.

U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, je súčasťou VH uvedeného na riadku 100 aj VH (zisk alebo strata) tejto stálej prevádzkarne. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa § 17 ods. 1 ZDP s výnimkou výdavkov (nákladov), ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch (§ 17 ods. 14 ZDP). Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý zmenil sídlo alebo miesto skutočného vedenia spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie SR, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisťuje základ dane podľa § 17 až § 29 ZDP. Tento základ dane nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby takýto daňovník ako nezávislá osoba vykonával rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup ako pri zahraničných závislých osobách (§ 18 ZDP). Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne, do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku za podmienok bližšie určených v § 17 ods. 7 ZDP. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie sa použijú metódy uvedené v tomto ustanovení ZDP.

Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) má na území SR zriadených viac stálych prevádzkarní, prípadne na území SR dosahuje aj iné príjmy, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, a z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, základ dane sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základov dane z uvedených ostatných druhov príjmov (§ 17 ods. 25 ZDP). Jednotlivé základy dane (daňové straty) stálych prevádzkarní sa uvedú v V. časti DP – Miesto pre osobitné záznamy daňovníka.

Daňovník s obmedzenou ­daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodol sa účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva, prípadne daňovník s obmedzenou daňovou povinnosť, ktorý má príjmy, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, pri zisťovaní základu dane vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak ZDP neustanovuje inak. Zdaniteľný príjem daňovníka sa na území SR zdaňuje v zdaňovacom období, v ktorom daňovník tento príjem „prijal“ (platiteľ príjmu „vyplatil“). Na zistenie základu dane nerezidenta [okrem základu dane zisťovaného podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP], ktorý podnikal v zdaňovacom období na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval zo zdroja na území SR príjmy, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou a príjmy, z ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 ZDP, slúži pomocná tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta. Základ dane alebo daňová strata z riadku 10 sa uvedie na riadku 310 DP. Nazistenie základu dane nerezidenta podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP slúži pomocná tabuľka J – vybrané údaje o príjmoch nerezidenta podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP.

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie na riadku 100 vykazuje:

1. VH v úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 na riadku 1, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
2. rozdiel príjmov a výdavkov v úhr­ne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 na riadku 1, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Na riadku 4 tabuľky C1 a C2 sa uvádza suma pred zdanením vyčíslená ako rozdiel podľa § 17 ods. 16 ZDP, t. j. zisk z predaja majetku. Údaj uvedený na tomto riadku je samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane. Na riadku 5 tabuľky C1 a C2 sa uvádza suma príjmov z nájomného a z reklám pred zdanením. Údaj uvedený na tomto riadku je tiež samostatným údajom, ktorý má len informatívny charakter na účely správcu dane. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F.

Ak je VH zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je VH strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (–).

♦ Príklad č. 2:

Spoločnosť Gama, s. r. o., vykázala k 31. 12. 2016 VH pred zdanením – zisk vo výške 45 000 €. VH je rozdiel medzi výnosmi z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 680 000 € a nákladmi z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 635 000 €. Spoločnosť v roku 2016 časť svojej činnosti vykonávala aj prostredníctvom stálej prevádzkarne zriadenej v Rakúsku. Zisk stálej prevádzkarne vo výške 70 000 € je súčasťou VH na riadku 100.

Spoločnosť uvedie na r. 100 DP VH pred zdanením (zisk) vo výške 45 000 €. Súčasne v tabuľke F uvedie na riadku 1 súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti v sume 680 000 € a na riadku 2 súčet nákladov z hospodárskej a finančnej činnosti v sume 635 000 €.

Položky zvyšujúce VH alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (pripočítateľné položky)

Riadok 110 – Sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy, ak nie sú súčasťou r. 100

Sumou neoprávnene ­skracujúcou príjmy je napr. rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb [§ 2 písm. n) ZDP] vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch (§ 17 ods. 5 ZDP), ak tým došlo k zníženiu základu dane alebo zvýšeniu daňovej straty. Ide o rozdiel, ktorý nie je súčasťou VH na riadku 100. Na účely vyčíslenia uvedeného rozdielu u závislej osoby sa použijú metódy vychádzajúce z porovnávania ceny, ktoré sú uvedené v 18 ZDP.

Na tomto riadku sa uvedú aj sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou sumy uvedenej na riadku 100. Ide napr. o prípad nepeňažného príjmu u prenajímateľa, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom (po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa) na technické zhodnotenie prenajatej veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve alebo inom užívacom vzťahu v súlade s osobitnými predpismi a neuhradených prenajímateľom, resp. prípad výdavkov vynaložených nájomcom na vykonané opravy prenajatého majetku nad rámec jeho povinností dohodnutých v nájomnej zmluve v súlade s osobitnými predpismi, ak nájomca tieto zahrnul do daňových výdavkov (§ 17 ods. 20 a 21 ZDP).

♦ Príklad č. 3:

Spoločnosť prenajíma nehnuteľnosť (budovu), na ktorej nájomca vykonal a uviedol do užívania v januári 2014 technické zhodnotenie v sume 17 000 €. Právo odpisovania bolo prenesené na nájomcu, ktorý technické zhodnotenie odpisoval v 4. odpisovej skupine zrýchleným spôsobom odpisovania, od 1. 1. 2015 v 5. odpisovej skupine rovnomerným spôsobom odpisovania. V roku 2016 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a odovzdaniu budovy späť prenajímateľovi.

Spoločnosť (prenajímateľ) od nájomcu technické zhodnotenie neodkúpila, preto podľa § 17 ods. 20 písm. b) ZDP zostatková cena technického zhodnotenia vypočítaná rovnomerným spôsobom odpisovania v sume 15 300 € je v spoločnosti v roku 2016 nepeňažným príjmom, ktorý sa uvedie pri zistení základu dane na riadku 110 DP. U nájomcu zostatková cena technického zhodnotenia nie je uznaným daňovým výdavkom, a to podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP.

Riadok 120 – Sumy podľa § 17 ods. 19 v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 52 ods. 12 a § 17 ods. 19 písm. c) ZDP prijaté v zdaňovacom období, za ktoré sa priznanie podáva, ak nie sú súčasťou r. 100

Podľa § 17 ods. 19 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2014 sa zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania (okrem úrokov z omeškania z úverov prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte prijatých bankami) zahŕňali do základu dane u veriteľa v tom zdaňovacom období, v ktorom bola prijatá ich úhrada. Tieto sumy sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom budú prijaté, aj po 31. decembri 2014.

Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 12 ZDP príjmy, ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu dane až po prijatí úhrady, zaúčtované do výnosov daňovníka do 31. 12. 2003, zahrnú sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom budú prijaté aj po 31. decembri 2003. Ide o položky uvedené v § 23 ods. 16 (zmluvné pokuty, úroky z omeškania a poplatky z omeškania ) a v § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p. účinného do 31. decembra 2003.

Podľa § 17 ods. 19 písm. c) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2015 sa zahrnú do základu dane u veriteľa až po prijatí úhrady príjmy (výnosy) za marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu.

Keďže tieto neprijaté sumy neboli zahrnuté do zdaniteľných príjmov t. j. boli v zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtovalo, odpočítateľnou položkou od VH na riadku 260 DP, v roku 2016 sa prijaté sumy k VH pripočítajú na riadku 120 DP.

♦ Príklad č. 4:

V roku 2014 spoločnosť vyfakturovala svojmu dodávateľovi zmluvnú pokutu za nesplnenie povinnosti, ktorá vyplynula zo zmluvy o dielo, a zúčtovala v prospech účtu 644 sumu 2 000 €. K úhrade zmluvnej pokuty došlo až v januári 2016.

Nakoľko sa zmluvné pokuty podľa § 17 ods. 19 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2014 zahŕňajú do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom sú prijaté, suma 2 000 € sa v roku 2014 od VH odpočítala na riadku 260 DP. Keďže zmluvná pokuta bola zaplatená v roku 2016, suma 2 000 € sa v tomto roku sa na riadku 120 DP k VH pripočíta.

Riadok 130 – Výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo 21a ZDP, alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 ZDP, okrem súm uvedených na r. 140, 150 a 180

Údaj na riadku 130 nadväzuje na riadok 17 pomocnej tabuľky A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami, ktorá je v III. časti DP. Ide o výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP, § 21a ZDP alebo boli vynaložené v rozpore alebo nad rozsah § 19 ZDP.

Tabuľka A – Položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami – III. časť

Položka 1 – Úhrn obstarávacích cien cenných papierov nezahrňovaných do daňových výdavkov podľa podmienok ustanovených v § 19 ods. 2 písm. f) ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2015 a vstupných cien cenných papierov podľa § 25a ZDP nezahrňovaných do daňových výdavkov podľa tohto ustanovenia obstaraných po 31. 12. 2015

Tento riadok vyplnia len tí daňovníci, u ktorých je v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju cenných papierov, úhrn obstarávacích, resp. vstupných cien akcií a úhrn obstarávacích, resp. vstupných cien ostatných cenných papierov vyšší ako úhrn príjmov z predaja. Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. f) ZDP daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov (s výnimkou zmeniek) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, len do výšky úhrnu príjmov z ich predaja. Na riadku 1 tabuľky A sa teda zo základu dane vylúči strata z predaja akcií a strata z predaja ostatných cenných papierov v úhrne za zdaňovacie obdobie.

Na tomto riadku sa neuvedie:

• strata z predaja cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu, ak ich vstupná (obstarávacia) cena nie je vyššia a príjem z ich predaja nie je nižší ako 10 % odchýlka od priemerného kurzu zverejneného burzou cenných papierov v deň nákupu a v deň predaja cenného papiera, alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz,
• strata z predaja dlhopisov, pri ktorých je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby jeho predaja alebo splatnosti,
• strata z predaja cenných papierov u obchodníkov s cennými papiermi.

♦ Príklad č. 5:

Spoločnosť v roku 2016 predala 100 ks akcií, ktoré obstarala v roku 2015. Rozdiel medzi obstarávacou cenou akcií a príjmom z ich predaja v úhrne za zdaňovacie obdobie predstavuje zisk vo výške 3 000 €. V uvedenej úhrnnej sume je započítaný aj predaj 15 kusov akcií, ktoré spoločnosť v roku 2016 predala so stratou vo výške 450 €, t. j. príjem z predaja týchto akcií bol nižší, ako bola ich obstarávacia cena, a to v sume 30 € na akciu.

Podľa § 19 ods. 2 písm. f) ZDP sa porovná úhrn obstarávacích cien akcií k ich celkovým príjmom z predaja. Keďže uvedený rozdiel je kladný (bol dosiahnutý zisk z predaja v úhrne), strata z predaja 15 kusov akcií v sume 450 € nebude vylúčená zo základu dane.

Položka 2 – Obstarávacia cena obchodného podielu alebo zmenky prevyšujúca príjem z predaja [§ 19 ods. 2 písm. g) ZDP] v znení účinnom do 31. decembra 2015 a vstupná cena obchodného podielu alebo zmenky prevyšujúca príjem z predaja obstaraných po 31. decembri 2015

Podľa § 19 ods. 2 písm. g) ZDP, podľa ktorého sa vstupná, resp. obstarávacia cena obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve [s výnimkou obstarávacej (vstupnej) ceny podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí § 19 ods. 2 písm. f) ZDP] pri jeho predaji zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. Pri predaji zmenky, o ktorej sa účtuje ako o cennom papieri, sa obstarávacia (vstupná) cena uzná do daňových výdavkov tiež len do výšky príjmov z predaja. V týchto prípadoch sa každý predaj posudzuje jednotlivo.

Na riadku 2 tabuľky A sa teda vylúči strata z predaja obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve a strata z predaja zmenky, ak bolo o nej účtované ako o cennom papieri.

♦ Príklad č. 6:

Spoločnosť predala v roku 2016 obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zúčtovaný na účte 061 vo výške 30 000 € za cenu 28 000 €. Obchodný podiel spoločnosť nadobudla odplatne v roku 2009.

Obstarávacia cena obchodného podielu zúčtovaná pri jeho predaji na účte 561 sa zahrnie do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel, ktorým je strata z predaja vo výške 2 000 €, je v roku 2016 položkou zvyšujúcou VH v súlade s § 19 ods. 2 písm. g) bod 1 ZDP. Na riadku 2 tabuľky A uvedie spoločnosť sumu 2 000 €.

Položka 3 – Spotreba pohonných látok zaúčtovaná v nákladoch presahujúca sumu určenú na základe spotreby pohonných látok vypočítanej podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP

Na tomto riadku sa uvádza rozdiel medzi zaúčtovanou spotrebou pohonných látok a spotrebou zahrnovanou do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Ak je skutočná spotreba pohonných látok vyššia ako spotreba podľa tohto ustanovenia (napr. v prípade porovnania skutočnej spotreby so spotrebou prepočítanou podľa spotreby uvedenej v osvedčení, či v technickom preukaze alebo v inom doklade), nie je možné časť spotrebovaných pohonných látok vo výške prekračujúcej prepočítanú spotrebu uznať za daňový výdavok. Pri uplatňovaní spotreby pohonných látok formou paušálnych výdavkov (do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok), zaúčtovaná spotreba pohonných látok presahujúca stanovený limit je nedaňovým výdavkom. Skutočná spotreba pohonných látok je daňovým výdavkom v tom prípade, ak je vozidlo vybavené zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla a toto zaznamenáva spotrebu pohonných látok a evidenciu jázd v členení na súkromné a služobné účely.

♦ Príklad č. 7:

Spoločnosť v roku 2016 má na účte 501 zúčtovanú skutočnú spotrebu pohonných látok vo výške 30 300 €.

Náklady na spotrebované pohonné látky spoločnosť uplatnila do daňových výdavkov u osobných automobilov podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii vozidiel, u vozidiel vybavených jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla skutočne spotrebované pohonné látky, a to vo výške 29 960 €. Rozdiel medzi vypočítanou spotrebou a spotrebou zúčtovanou na účte 501 vo výške 340 € je položkou zvyšujúcou VH na riadku 130 DP a uvedie sa na riadku 3 tabuľky A.

Položka 4 – Rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo jej nesplatenej časti a nižším príjmom z jej postúpenia alebo výškou opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ZDP [§ 19 ods. 3 písm. h) ZDP]

Tento riadok vypĺňajú daňovníci, ktorí v zdaňovacom období postúpili pohľadávku v menovitej hodnote (vlastnú), pričom príjem z postúpenia pohľadávky a zároveň aj výška opravnej položky, ktorú by bolo možné vytvoriť k postúpenej pohľadávke, sú nižšie ako menovitá hodnota pohľadávky. Podľa § 19 ods. 3 písm. h) ZDP uznaným daňovým výdavkom je menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky zaúčtovaného príjmu z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 ZDP. Ak súčasťou postúpenej pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia.

♦ Príklad č. 8:

Spoločnosť v roku 2016 evidovala ďalej pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze v menovitej hodnote 7 000 € a príslušenstvo k tejto pohľadávke vo výške 500 €. Konkurz na majetok dlžníka vyhlásil súd dňa 15. 12. 2015. Vo svojom uznesení vyzval veriteľo