Portál časopisov
Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Online časopis

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013

Dátum: Rubrika: Daň z príjmov

Podanie daňového priznania (DP) k dani z príjmov je zákonnou povinnosťou každého daňovníka, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Za zdaňovacie obdobie roka 2013 podávajú daňovníci DP do 31. marca 2014 na novom tlačive, ktoré bolo aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Základný princíp tlačiva zostáva nezmenený. V tlačive daňového priznania bola pridaná nová VII. časť – Podiely na zisku (dividendy), ktoré podliehajú zdaneniu podľa § 51d ZDP, doplnil sa riadok 860, na ktorom sa uvádza daň z dividend uvedená v VII. časti DP a upravila sa tabuľka pre potreby dodatočného DP na riadkoch 920 až 970.

Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona č. 431/2004 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie DP ju uložiť do registra podľa zákona o účtovníctve. Prílohou DP sú aj doklady uvedené v tlačive DP.

Podávanie DP k dani z príjmov právnickej osoby (PO) za zdaňovacie obdobie roka 2013 legislatívne upravujú:

  • zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý upravuje povinnosť podať DP a určuje spôsob a formu jeho podania,
  • ZDP, ktorý určuje spôsob zistenia základu dane a daňovej povinnosti, ako aj lehoty na podávanie DP a zaplatenie dane.

Kto podáva DP

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku DP je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva zo ZDP, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. DP k dani z príjmov PO za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je podľa § 41 ods. 1 ZDP povinný podať každý daňovník tejto dane. Podľa § 2 písm. d) ZDP týmto daňovníkom je PO, ktorá má na území SR svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Povinnosť podať DP priznanie sa vzťahuje aj na zahraničné PO, ak majú príjmy zo zdrojov na území SR (§ 16 ZDP), z ktorých sa daň nevyberá zrážkou.

Povinnosť podať DP nemajú (§ 41 ods. 1 ZDP):

  • daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku SR, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP,
  • občianske združenia v tom prípade, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) ZDP,
  • rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, len príjmy oslobodené od dane,
  • registrované cirkevné a náboženské spoločnosti, ak majú príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) ZDP a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP.

Lehoty na podanie daňového priznania

V súlade s § 49 ods. 2 ZDP sa DP podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Za zdaňovacie obdobie roka 2013 je daňovník povinný podať DP najneskôr do 31. marca 2014 a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.

Túto lehotu na podanie DP si môže PO (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii) predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace, t. j. do 30. júna 2014, a to na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie DP. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá DP, a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

Ak ide o daňovníka, ktorý dosiahol v roku 2013 aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii), táto lehota sa predĺži podaním oznámenia najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t. j. najneskôr do 30. septembra 2014, a to za predpokladu, že daňovník túto skutočnosť uvedie v oznámení o predĺžení lehoty na podanie DP. V oznámení daňovník tiež uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá DP a v tejto novej lehote je aj daň splatná. Ak následne v podanom DP daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uloží daňovníkovi pokutu za oneskorené podanie DP.

Daňovník v konkurze alebo v likvidácii môže o predĺženie lehoty správcu dane požiadať, a to najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP. Správca dane môže na základe takejto žiadosti rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie DP najviac o tri kalendárne mesiace, t. j. najneskôr do 30. júna 2014. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

Lehota na podanie DP je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty DP:

  • Odovzdané správcovi dane.
  • Odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku.
  • Prijaté elektronickými prostriedkami na adresu elektronickej podateľne, ak je priznanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo jeho podanie je urobené v súlade s dohodou podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. Ak je DP podané elektronickými prostriedkami a nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo nie je urobené v súlade s dohodou o elektronickom doručovaní podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku, alebo je podanie urobené telefaxom, lehota je zachovaná, ak je najneskôr v piaty pracovný deň od jeho odoslania doručené aj v písomnej forme (§ 13 ods. 6 daňového poriadku).

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné DP. V takomto prípade správca dane berie do úvahy opravné DP a na predtým podané DP sa neprihliada. Podávanie opravných DP priznaní upravuje § 16 ods. 1 a 6 daňového poriadku. Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie DP, podáva dodatočné DP. Podanie dodatočného DP upravuje § 16 ods. 2 až 6 daňového poriadku.

Za nepodanie DP v stanovenej lehote uloží správca dane daňovníkovi pokutu, a to:

  • ak právnická osoba nepodá DP v zákonom ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve, bude mu uložená pokuta od 30 € do 16 000 €,
  • ak daňový subjekt nepodá DP v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu od 60 € do 32 000 €.

Ak daňový subjekt daň priznanú v DP nezaplatí v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. V prípade podania dodatočného DP uloží správca dane daňovníkovi pokutu podľa § 155 daňového poriadku.

Spôsob podania daňového priznania

Podľa § 15 ods. 4 a 5 daňového poriadku DP možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie MF SR a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Vzor DP k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 je nový a je ustanovený opatrením MF SR č. MF/20226/2013–721, ktoré je vyhlásené uverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov pod č. 424/2013. Vzor tlačiva DP k dani z príjmov PO vydaný MF SR pod č. MF/20231/2013–721 bol uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2013. Súčasne v tomto Finančnom spravodajcovi bolo uverejnené aj poučenie na vyplnenie DP (oznámenie MF SR č. MF/257/30/2013–721) a vzor potvrdenia o podaní DP (oznámenie MF SR č.MF/257/32/2013–721).

Tlačivá DP poskytujú daňové úrady. Tlačivá možno získať aj na portáli Finančnej správy SR www.financnasprava.sk. Na portáli finančnej správy si môžu daňové subjekty (aj neregistrované) daňové priznanie vyplniť a vytlačiť vo formáte zverejnenom vo Finančnom spravodajcovi, v ktorom sa predkladá na daňový úrad. Autorizovaným používateľom sa poskytuje možnosť elektronického doručenia DP správcovi dane (daňovému úradu). V samotnej aplikácii sú zapracované riadkové kontroly, dosadzovanie odporúčanej hodnoty a aplikácia tiež umožňuje import a export do formátu XML. DP sa podáva daňovému úradu v jednom exemplári. Prílohou DP sú podľa § 49 ods. 1 ZDP aj doklady uvedené v tlačive DP.

Vyplnenie tlačiva daňového priznania

Údaje v daňovom priznaní sa vypĺňajú paličkovým písmom (podľa vzoru uvedeného v priznaní), písacím strojom alebo tlačiarňou, a to čiernou alebo tmavomodrou farbou. Číselné údaje sa zarovnávajú vpravo, ostatné údaje sa píšu zľava. Nevyplnené riadky sa ponechávajú prázdne. Sumy v DP sa uvádzajú v eurách, s presnosťou na eurocenty, so zaokrúhlením podľa § 47 ZDP.

Prvá časť DP obsahuje identifikačné údaje o PO. Druhá a tretia časť DP slúži daňovníkovi na zistenie základu dane a určenie výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu. Štvrtá časť DP obsahuje vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov, v ktorom je daňovník oprávnený vyhlásiť, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 %, resp. 1,5 % sa má poukázať ním určenej PO. V piatej časti DP je miesto pre osobitné záznamy daňovníka, vyhlásenie, že všetky údaje v DP sú správne a úplné a miesto pre odtlačok pečiatky a podpis príslušnej osoby. Ak nepostačuje miesto na osobitné záznamy, prípadné vysvetlivky a poznámky daňovník uvádza na osobitnej prílohe. Šiesta časť DP obsahuje žiadosť o vrátenie daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku. Siedma časť DP je určená na výpočet dane zo samostatného základu dane, ktorý tvoria podiely na zisku (dividendy) podliehajúce zdaneniu podľa § 51d ZDP.

I. časť – Údaje o daňovníkovi

V záhlaví DP (riadok 01 a 02) daňovník uvádza svoje daňové identifikačné číslo a IČO. Na riadku 03 uvedie trojmiestny kód právnej formy daňovníka, ktorý sa nachádza v poučení DP. Vyznačí tu tiež druh DP a zdaňovacie obdobie, za ktoré sa DP podáva. Na riadku 04 uvedie daňovník kód SK NACE Rev. 2 podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností. Klasifikáciu kódov SK NACE možno nájsť na webovej stránke www.statistics.sk. V kolónke „Hlavná prevažná činnosť“ sa uvádza názov činnosti, z ktorej v zdaňovacom období dosiahol daňovník najvyšší príjem.

Na riadkoch 05 až 12 sa uvádza obchodné meno alebo názov daňovníka a jeho sídlo. Uvedie sa tu tiež obmedzená daňová povinnosť daňovníka, ekonomické a personálne prepojenie so zahraničnými osobami a údaje o umiestnení stálej prevádzkarne na území SR. Umiestnenie stálej prevádzkarne na území SR, za ktorú sa vypočíta základ dane alebo daňová strata, sú určené riadky 13 až 17 DP. Riadky na vyznačenie uplatnenia osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane alebo ukončenie uplatňovania osobitného spôsobu zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 ZDP sa použijú v DP za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. 12. 2013.

II. časť – Výpočet základu dane a dane

III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov

Riadok 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk +, strata –) alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami (§ 17 ods. 1 ZDP)

Riadok 100 nadväzuje na ustanovenie § 17 ods. 1 ZDP, podľa ktorého pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty:

  • daňovník účtujúci v sústave po­dvoj­ného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],
  • daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP],
  • daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo vychádza z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom predpise vydanom MF SR, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 1 písm. c) ZDP],
  • daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) ZDP], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodne sa zisťovať základ dane z účtovníctva, vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak ZDP neustanovuje inak.

Daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva na riadku 100 uvádzajú výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk alebo strata) zistený v účtovníctve ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady, okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. Výsledok hospodárenia je súčtom výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, finančnej činnosti a z mimoriadnej činnosti. K riadku 100 daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vyplní pomocnú tabuľku F – Doplňujúce údaje (v III. časti DP). Rozdiel riadkov 1 (súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov) a 2 (súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov) musí byť totožný s údajom na riadku 100. Túto tabuľku vypĺňa aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.

Daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na riadku 100 uvádza výsledok hospodárenia upravený spôsobom ustanoveným v opatrení MF SR č. MF/011053/2006–72 v znení neskorších opatrení. Za týmto účelom vypĺňa pomocnú tabuľku G3 (v III. časti DP), v ktorej sa uvedie na riadku 1 výsledok hospodárenia vykázaný v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (tabuľka G1 riadok 3), na riadkoch 2 a 3 položky zvyšujúce a znižujúce výsledok hospodárenia podľa opatrenia MF SR a na riadku 4 upravený výsledok hospodárenia. Prehľad úprav vykonaných podľa opatrenia MF SR sa uvedie v V. časti priznania – Miesto na osobitné záznamy daňovníka. Tento daňovník zároveň vypĺňa tabuľku G1 (v III. časti DP) a nevypĺňa tabuľku F. Údaj z riadku 4 tabuľky G3 musí byť totožný s údajom na riadku 100.

Daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva vyplní tabuľku G2 (v III. časti DP), pričom na riadku 1 a 2 uvedie súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov a nákladov a na riadku 3 výsledok hospodárenia vykázaný podľa evidencie v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva podľa § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Výsledok hospodárenia z riadku 3 sa uvedie na riadku 100 priznania. Tento daňovník zároveň vypĺňa tabuľku G1 (nevypĺňa tabuľku F).

U daňovníka so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR, ktorý časť svojej činnosti vykonáva na území iného štátu prostredníctvom stálej prevádzkarne, je súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 aj výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) tejto stálej prevádzkarne. Pri jeho zistení sa postupuje podľa § 17 ods. 1 ZDP s výnimkou výdavkov (nákladov), ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch (§ 17 ods. 14 ZDP). Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý zmenil sídlo alebo miesto skutočného vedenia spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie SR, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

Daňovník, ktorý je zahraničnou závislou osobou [§ 2 písm. r) ZDP] a uskutočňuje transakcie so závislými osobami v zahraničí, k riadku 100 vyplní tabuľku I – Transakcie zahraničných závislých osôb (v III. časti DP).Podrobný popis k jednotlivým riadkom tabuľky I je uvedený v poučení na vyplnenie DP.

Vo verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa na riadku 100 uvedie výsledok hospodárenia neupravený o nárok na podiel na zisku, či o povinnosť k úhrade straty vo vzťahu k spoločníkom alebo komplementárom.

Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie na riadku 100 vykazuje:

  1. výsledok hospodárenia v ­úhrne z hlavnej nezdaňovanej a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti uvedený v tabuľke C1 na riadku 1 (súčet riadkov 2 a 3), ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
  2. rozdiel príjmov a výdavkov v úhrne z nezdaňovanej a zdaňovanej činnosti uvedený v tabuľke C2 na riadku 1 (súčet riadkov 2 a3), ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.

Na riadku 4 a 5 tabuľky C1 a C2 sa uvádzajú údaje, ktoré majú len informatívny charakter pre účely správcu dane. Tento daňovník nevypĺňa tabuľku F.

Daňovník s obmedzenou ­daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 ZDP. Tento základ dane nemôže byť nižší, ako by bol dosiahnutý, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup ako pri zahraničných závislých osobách (§ 18 ZDP). Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne, do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku za podmienok bližšie určených v § 17 ods. 7 ZDP. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie sa použijú metódy uvedené v tomto ustanovení ZDP.

Ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) má na území SR zriadených viac stálych prevádzkarní, prípadne na území SR dosahuje aj iné príjmy, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne a z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, základ dane sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základov dane z uvedených ostatných druhov príjmov (§ 17 ods. 25 ZDP). Jednotlivé základy dane (daňové straty) stálych prevádzkarni sa uvedú v V. časti daňového priznania – Miesto pre osobitné záznamy daňovníka.

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a nerozhodol sa účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva, prípadne daňovník s obmedzenou daňovou povinnosť, ktorý má príjmy, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, pri zisťovaní základu dane vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Na zistenie základu dane nerezidenta [okrem základu dane zisťovaného podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) ZDP], ktorý podnikal v zdaňovacom období na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo dosahoval zo zdroja na území SR príjmy, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou a príjmy, z ktorých daň vybranú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 a 7 ZDP, slúži pomocná tabuľka H – Výpočet základu dane nerezidenta (v III. časti DP). Podrobný popis k jednotlivým riadkom tabuľky H je uvedený v poučení na vyplnenie DP. Základ dane takéhoto daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vypočíta na riadku 6 tabuľky H ako úhrn základu dane z riadku 1 a príjmov na riadkoch 2 až 5 znížený o úhrn výdavkov na riadkoch 2 až 5 tabuľky. Základ dane alebo daňová strata z riadku 6 sa uvedie na riadku 310 daňového priznania.

Ak je výsledkom hospodárenia zisk, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami kladný, riadok 100 sa označí znamienkom plus (+). Ak je výsledkom hospodárenia strata, alebo ak je rozdiel medzi príjmami a výdavkami záporný, riadok 100 sa označí znamienkom mínus (–).

♦ Príklad č. 1:

Spoločnosť Trend, a. s., ­vykázala k 31. 12. 2013 výsledok hospodárenia pred zdanením – zisk vo výške 320 000 €, z toho:

  • z hospodárskej činnosti 260 000 €,
  • z finančnej činnosti 40 000 €,
  • z mimoriadnej činnosti 20 000 €.

Výsledok hospodárenia je rozdiel medzi prevádzkovými, finančnými a mimoriadnymi výnosmi vo výške 3 150 000 € a prevádzkovými, finančnými a mimoriadnymi nákladmi vo výške 2 830 000 €. Spoločnosť v roku 2013 časť svojej činnosti vykonávala aj prostredníctvom stálej prevádzkarne zriadenej v Nemecku. Zisk stálej prevádzkarne vo výške 105 000 € je súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100.

Spoločnosť uvedie na r. 100 daňového priznania výsledok hospodárenia pred zdanením (zisk) vo výške 320 000 €. Súčasne v tabuľke F uvedie na riadku 1 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 3 150 000 € a na riadku 2 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 2 830 000 €.

* * *

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami zistený v účtovníctve sa na základ dane alebo daňovú stratu upraví:

  • zvýšením o sumy, ktoré nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške (§ 19 a § 21 ZDP),
  • zvýšením o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrňované do základu dane,
  • znížením o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrnú do základu dane.

Položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

Riadok 110 – Sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy vrátane rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP a sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou riadku 100

Sumou neoprávnene skracujúcou príjmy je napr. rozdiel, ktorý vznikne v dôsledku stanovenia odlišných cien za poskytnuté tovary, služby, pôžičky a úvery pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami [§ 2 písm. r) ZDP] v porovnaní s cenami za podobné obchodné transakcie dohodnuté medzi nezávislými osobami (§ 17 ods. 5 ZDP), ak tým došlo k zníženiu základu dane. Ide o rozdiel, ktorý nie je súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100. Na účely vyčíslenia uvedeného rozdielu u zahraničnej závislej osoby sa použijú metódy vychádzajúce z porovnávania ceny, ktoré sú uvedené v 18 ZDP.

Na tomto riadku sa uvedú aj sumy nepeňažných plnení, ak nie sú súčasťou sumy uvedenej na riadku 100. Ide napr. o prípad nepeňažného príjmu u prenajímateľa vo výške výdavkov vynaložených nájomcom (po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa) na technické zhodnotenie prenajatej veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, resp. prípad výdavkov vynaložených nájomcom na vykonané opravy prenajatého majetku nad rámec jeho povinností dohodnutých v nájomnej zmluve v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov, ak nájomca tieto zahrnul do daňových výdavkov (§ 17 ods. 20 a 21 ZDP).

♦ Príklad č. 2:

Spoločnosť Trend, a. s., prenajíma budovu, na ktorej nájomca s jej súhlasom vykonal v roku 2011 technické zhodnotenie (stavebné úpravy) v sume 17 000 €. Právo odpisovania bolo prenesené na nájomcu, ktorý technické zhodnotenie odpisoval v 4. odpisovej skupine zrýchleným spôsobom odpisovania. V roku 2013 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a odovzdaniu budovy späť vlastníkovi.

Keďže akciová spoločnosť pri skončení nájmu neuhradila nájomcovi výdavky na technické zhodnotenie, podľa § 17 ods. 20 písm. b) ZDP v zdaňovacom období, v ktorom došlo ku skončeniu nájmu, je zostatková cena technického zhodnotenia vypočítaná rovnomerným spôsobom odpisovania v sume 15 300 € nepeňažným príjmom prenajímateľa. Na riadku 110 DP spoločnosť Trend, a. s., preto uvedie sumu 15 300 €.

* * *

Riadok 120 – Sumy podľa § 17 ods. 19 a § 52 ods. 12 ZDP prijaté v zdaňovacom období, za ktoré sa priznanie podáva, ak nie sú súčasťou riadku 100

Podľa § 17 ods. 19 ZDP sa zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania (okrem úrokov z omeškania z úverov prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte prijatých bankami) zahrnú do základu dane u veriteľa v tom zdaňovacom období, v ktorom bola prijatá ich úhrada. Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 12 ZDP príjmy, ktoré sa podľa predchádzajúceho zákona zahŕňali do základu dane až po prijatí úhrady, zaúčtované do výnosov daňovníka do 31. 12. 2003, zahrnú sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom budú prijaté aj po 31. 12. 2003. Ide o položky uvedené v § 23 ods. 16 a v § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) účinného do 31. decembra 2003. V súlade s uvedeným sa na riadku 120 uvedú zmluvné pokuty a úroky z omeškania zaúčtované do výnosov v rokoch 2000 až 2012 a poplatky z omeškania zaúčtované do výnosov v rokoch 2002 až 2012, ak boli prijaté v roku 2013, resp. sumy položiek vymedzených v § 24 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré boli zaúčtované do výnosov v rokoch 2001 až 2003 a boli prijaté v roku 2013. Podľa § 52e ods. 6 ZDP príjmy (výnosy), o ktorých sa účtovalo do 31. 12. 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor.

♦ Príklad č. 3:

Spoločnosť Trend, a. s., v roku 2012 vyfakturovala svojmu ­dodávateľovi zmluvnú pokutu za porušenie podmienok dohodnutých v zmluve a v prospech účtu 644 zaúčtovala sumu 15 000 €. K úhrade zmluvnej pokuty došlo až vo februári 2013.

Keďže sa zmluvná pokuta podľa § 17 ods. 19 ZDP zahrnie do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom je prijatá, suma 15 000 € odpočítaná od výsledku hospodárenia v roku 2012 na riadku 260 DP sa v roku 2013 na riadku 120 DP k výsledku hospodárenia pripočíta. Na riadku 120 DP sa teda uvedie suma 15 000 €.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály