Daňové dôsledky zavedenia duálneho vzdelávania

Cieľom zavedenia systému duálneho vzdelávania na Slovensku je zvýšiť flexibilitu školského systému vo vzťahu k potrebám trhu a umožniť zamestnávateľom aktívne sa podieľať na odbornej príprave žiakov s cieľom vychovať si odborne pripravených zamestnancov pre svoju spoločnosť, prípadne odvetvie.

Na dosiahnutie tohto účelu boli vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým bol ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov a druhým bola motivácia pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania.

Obe motivácie boli posilnené novým zákonom o odbornom vzdelávaní a novelizačnými článkami napr. Zákonníka práce a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Z týchto zákonov vyplýva, že zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie.

Z dôvodu väčšej podpory duálneho vzdelávania zo strany zamestnávateľov, ale aj žiakov sú spresnené alebo zavedené rôzne motivačné faktory, a to predovšetkým zo strany rôznych daňových úľav, ktoré sú však účinné až od 1. 9. 2015. Posun účinnosti daňových úprav je z dôvodu, že sú naviazané na nového absolventa strednej odbornej školy, s ktorým zamestnávateľ uzatvára zmluvu podľa zákona o odbornom vzdelávaní ešte pred nástupom do prvého školského ročníka, t. j. školského roka začínajúceho od 1. 9. 2015.

Motivačné faktory sú zohľadnené predovšetkým v nasledovných oblastiach.

Zníženia základu dane zamestnávateľa

Ide práve o úpravu obsiahnutú v § 17 ods. 37 ZDP, kde sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o paušálnu sumu vo výške:

• 1 600 € ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 až 400 hodín ročne a
• 3 200 € ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa nad 400 hodín ročne.

Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzuje strata, ktorá im vznikne z rozdielu súčtu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, pod vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.

Uplatnenia nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku

Daňový výdavok si môžu uplatniť zamestnávatelia poskytujúci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom nielen v duálnom systéme vzdelávania, ale aj ostatným žiakom. Náklady na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové štipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahŕňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.

Zamestnávateľom ­poskytujúcim praktické vyučovanie žiakom v duálnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, podnikové štipendium a odmenu za produktívnu prácu, ak ju žiak bude vykonávať.

Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa povinné, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.

Uplatnenia minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku

Zamestnávateľ si v systéme duálneho vzdelávania bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minimálne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.

Oslobodenia odmeny za produktívnu prácu od zdravotných odvodov

V nadväznosti na presun odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy z § 5 ods. 1 písm. a) do § 5 ods. 1 písm. l) ZDP, nebude sa na tento príjem vzťahovať povinnosť odvodov ani na sociálne ani na zdravotné poistenie.

Podľa § 2 zákona o odbornom vzdelávaní je odborným vzdelávaním a prípravou výchovno-vzdelávací proces, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností, pričom sa člení na teoretické a praktické vyučovanie. Praktickým vyučovaním je organizovaný proces poskytujúci žiakom praktické zručnosti, schopnosti a návyky nevyhnutné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností.

Úpravy uvedené zákonom o odbornom vzdelávaní sa aplikujú pre podmienky žiakov stredných škôl, ktorými sú podľa § 3 ods