Daňová kontrola a opakovaná daňová kontrola (1. časť)

Daňová kontrola (§ 15) a opakovaná daňová kontrola (§ 15b) sú upravené v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“). Pri opakovanej daňovej kontrole sa uplatňuje postup upravený v § 15 cit. zákona, t. j. ako pri daňovej kontrole, preto budem v texte používať pojem len daňová kontrola, okrem prípadov, kde bude nevyhnutné použiť aj pojem opakovaná daňová kontrola.

Daňová kontrola je jednou z rozhodujúcich činností správcu dane v rámci výkonu správy daní, na základe ktorej správca dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Daňová kontrola je jedným z procesných nástrojov, ktorým si správca dane má možnosť zistiť, či daňový subjekt správne stanovil daňový základ, či priznaná daň daňovým subjektom v ním podanom daňovom priznaní bola správne vypočítaná v súlade s jednotlivými hmotnoprávnymi daňovými zákonmi (napr. zákonom č. 595/2003 Z. z o dani z príjmov v z. n. p. – ďalej len „ZDP“, zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“, jednotlivými zákonmi o spotrebných daniach, zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. – ďalej len „zákon o miestnych daniach“), ako aj iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie tohto účelu, a to nadväzne aj na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane (spotrebné dane) alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (daň z pridanej hodnoty) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu (daň z príjmov) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane (spotrebné dane). Ustanovenia zákona o správe daní sa vzťahujú aj na kontrolu uplatňovania zamestnaneckej prémie (daň z príjmov).

Daňovú kontrolu a opakovanú daňovú kontrolu vykonáva správca dane, ktorým je daňový alebo colný úrad alebo obec. Príslušnosť správcu dane ku konkrétnej dani ukladá osobitný hmotnoprávny daňový zákon.

Správca dane, ktorým je daňový úrad môže vykonať daňovú kontrolu osobitne na jednotlivých daniach, a to:

• na dani z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, alebo závislej činnosti a uplatnení daňového bonusu a zamestnaneckej prémie (v súčasnosti je platný ZDP),
• na dani z pridanej hodnoty vrátane zistení oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (v súčasnosti je platný zákon o DPH),
• na dani z motorových vozidiel (v súčasnosti je platný zákon o miestnych daniach),
• na dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ak daňová povinnosť vznikla do konca roku 2004 a nezaniklo právo vyrubiť daň (v súčasnosti je ešte platný zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.),
• aj v prípade, ak daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť k dani z príjmov a nie je povinný registrovať sa u správcu dane (napríklad úrok zo sporenia, výhry v lotériách a iných podobných hrách, ceny zo súťaží).

Správca dane, ktorým je daňový úrad, môže vykonať daňovú kontrolu na jednotlivých daniach alebo aj súčasne na všetkých daniach, na ktorých je daňový subjekt zaregistrovaný u tohto správcu dane – daňového úradu.

Daňovú kontrolu a opakovanú daňovú kontrolu vykonáva daňový úrad v obvode svojej územnej pôsobnosti, ktorú ustanovuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v z. n. p. (ďalej len „zákon o daňových orgánoch“) Miestna príslušnosť pre správu daní je určená taxatívne v § 3 zákona o správe daní, pričom vychádza zo sídla, trvalého pobytu, miesta umiestnenia stálej prevádzkarne, miesta, kde sa obvykle zdržuje daňový subjekt a pod., ale zároveň umožňuje aj inú úpravu ustanovenú osobitnými hmotnoprávnymi daňovými zákonmi, ktoré majú vo vzťahu k tomuto procesnému zákonu prioritné uplatnenie, napr. daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že ak miestna príslušnosť je upravená v hmotnoprávnom daňovom zákone, daňový subjekt sa riadi ustanoveniami príslušného hmotnoprávneho daňového zákona.

Podľa § 3 zákona o daňových orgánoch Daňové riaditeľstvo SR sa zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet Ministerstva financií SR a je zamestnávateľom zamestnancov daňových orgánov (DR SR a daňové úrady). Podľa § 4 cit. zákona daňové úrady sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo viacerých obcí, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon zároveň upravuje sídla, v ktorých daňové úrady pôsobia. Územné obvody v pôsobnosti daňových úradov sú uvedené v prílohe k tomuto zákonu. Z uvedeného je zrejmé, že v zákone nie je priamo ustanovená miestna príslušnosť zamestnancov daňových úradov, tak ako je ustanovená územná pôsobnosť daňových úradov a miestna príslušnosť daňových úradov, v rámci ktorých môžu daňové úrady vykonávať činnosti upravené zákonom o daňových orgánoch alebo zákonom o správe daní, alebo hmotnoprávnym daňovým zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. predmetom tohto zákona je upraviť štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby. Výkon štátnej služby sa realizuje v rozsahu pôsobnosti, ktoré sú upravené osobitnými predpismi a týmito predpismi sú zákon o daňových orgánoch a zákon o správe daní. Podľa § 1a písm. j) zákona o správe daní zamestnancom správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je:

1. DR SR,
2. colný úrad alebo Colné riaditeľstvo SR alebo
3. obec.

Vyššie uvedené navádza na záver, že daňovú kontrolu u daňového subjektu s miestnou príslušnosťou k určitému daňovému úradu na základe písomného poverenia DR SR môže vykonať aj zamestnanec, ktorý má miesto výkonu práce na inom daňovom úrade. Ak by daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci z iného daňového úradu (na základe poverenia vydaného riaditeľom daňového úradu po predchádzajúcom súhlase DR SR) formálne by aj naďalej konal miestne príslušný daňový úrad, avšak v skutočnosti daňovú kontrolu by vykonávali zamestnanci iného daňového úradu.

Uvedený záver však nie je v súlade s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 118/08-61), podľa ktorého je právom účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ustanovení