Daňová a colná správa od 1. januára 2012 po novom

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 1. decembra 2009 nový procesný zákon pre oblasť správy daní, uverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Daňový poriadok nadobúda účinnosť 1. januára 2012 a je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Konečným zámerom je v priebehu niekoľkých rokov zlúčiť daňové orgány a colnú správu do jednej inštitúcie, ktorá by mala na seba neskôr prevziať aj výber poistných odvodov.

Daňový poriadok od 1. januára 2012 nahrádza zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“).

Od daňového poriadku sa očakáva najmä:

• zvýšenie právnej istoty daňových subjektov – presným špecifikovaním a precizovaním ustanovení zákona,
• odstránenie nejednoznačných a neurčitých pojmov zákona,
• sprehľadnenie podmienok a jednotlivých štádií správy daní najmä jej súčastí, t. j. daňovej kontroly, daňového konania,
• reagovanie správy daní na vývoj a pokrok spoločnosti – využívanie výpočtovej techniky – elektronické doručovanie, elektronická komunikácia daňového subjektu so správcom daní a pod.,
• zvýšenie miery priamočiarosti procesov.

Daňový poriadok a finančná správa

Realizáciou daňového poriadku dôjde k zefektívneniu procesov na strane daňovej správy, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňovej správy vo vzťahu k daňovým subjektom, ale zároveň sa vytvoria širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov. K tomuto cieľu má slúžiť aj rozsiahla elektronizácia správy daní, pre ktorú sa obstaráva nový daňový informačný systém pre zabezpečenie realizácie základných daňových procesov, ktorý bude potrebné vytvoriť v súlade s organizačnou štruktúrou finančnej správy, ktorá vznikne zlúčením daňovej a colnej správy, ako aj prispôsobiť procesy spracovania jednotlivých daňových procesov tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili výkon činností daňovej správy k spokojnosti daňových subjektov.

Zmeny v novom daňovom poriadku oproti právnej úprave v zrušovanom zákone o správe daní boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach daňového subjektu a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovné, bankové poplatky, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daňovou agendou, na cestovné a pod.). Cieľom bolo aj zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, využívať iné administratívne zdroje a existujúce registre, v ktorých sa nachádzajú údaje, aby ich daňový subjekt nemusel druhýkrát odovzdávať daňovej správe, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve týmito, ako aj ďalšími aktivitami je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na cestovanie subjektov na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré súvisia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy, napríklad podanie možno urobiť na ľubovoľnom mieste daňovej správy. Daňový poriadok zároveň obsahuje ustanovenia, podľa ktorých je nutné zachovať nielen vecn