Daň z pozemkov v príkladoch

Daň z nehnuteľností upravoval zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z nehnuteľností“), ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2005 zrušený zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“). Zákon o miestnych daniach ustanovuje miestne dane, medzi ktoré patrí aj daň z nehnuteľností. Daň z nehnuteľností, ktorá je upravená v druhej časti cit. zákona zahŕňa tri druhy daní:

• daň z pozemkov,
• daň zo stavieb a
• daň bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Základné zásady zdaňovania daňou z nehnuteľností boli zo zákona o dani z nehnuteľností prenesené do zákona o miestnych daniach. Zákon o miestnych daniach na rozdiel od zákona o dani z nehnuteľností ponechal väčšie právomoci obci napr. pri určení sadzby dane, zníženia sadzby dane, oslobodenia od dane z nehnuteľností a podobne. Aplikáciu zákona o miestnych daniach na dani z pozemkov dokumentujeme na jednotlivých príkladoch na dani z pozemkov. V ďalších číslach sa budeme venovať dani zo stavieb a dani z bytov.

Príklad č. 1:
Fyzické osoby sú členmi lesného a pasienkového spoločenstva. Pozemky, ktoré tieto fyzické osoby vlastnia, prenajímajú spoločenstvu. Postupoval správca dane správne, ak vyrubil daň z nehnuteľností spoločenstvu?

Daňovníka dane z pozemkov vymedzuje § 5 zákona o miestnych daniach. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach daňovníkom dane z pozemkov je vlastník pozemku. Pre daňovú povinnosť je rozhodujúce, kto je zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností. Ak vlastník pozemku prenechá pozemky do nájmu fyzickým osobám (FO) alebo právnickým osobám (PO), je daňovníkom podľa § 5 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o miestnych daniach nájomca, ak nájomný vzťah trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zároveň evidovaný v katastri nehnuteľností.

Ak vlastníci pozemkov teda prenechali pozemky do užívania lesnému a pasienkovému spoločenstvu, toto spoločenstvo je daňovníkom dane z pozemkov iba pri splnení dvoch podmienok, t. j. nájomný vzťah trvá, alebo má trvať dlhšie ako päť rokov a súčasne musí byť nájomca (spoločenstvo) evidovaný v katastri nehnuteľností. V žiadnom prípade nepostačuje iba uzavretie nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom pozemku (FO) a nájomcom (spoločenstvom).

Príklad č. 2:
Som vlastníkom ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, ktoré prenajímam nášmu družstvu. S družstvom mám uzavretú dohodu, že daň z nehnuteľností bude platiť za mňa. Tento rok daň za pozemky, ktoré užíva družstvo, vyrubil správca dane mne. Z pozemkov nemám žiaden úžitok, dokonca družstvo mi ani neplatí za prenájom. Je takýto postup správcu dane v súlade so zákonom?

Daňovníkom dane z pozemkov je nájomca iba v prípade, ak vlastník pozemkov prenajme pozemky na dobu dlhšiu ako päť rokov a súčasne je nájomný vzťah zapísaný v katastri nehnuteľností. Ak nie sú splnené obidve podmienky, daňovníkom dane z pozemkov je vlastník pozemkov.

Napriek tomu, že medzi vami a družstvom je uzavretá dohoda o platení dane, táto dohoda na účely dane z nehnuteľností nie je úč